Migračná kríza: Dohoda s Ankarou už platí

European Council

Lídri EÚ sa v piatok na summite v Bruseli dohodli na detailoch spoločného postupu s Tureckom pri manažovaní migračných tokov do EÚ.

Dohoda medzi Európskou úniou a Ankarou vysiela podľa slovenského premiéra Roberta Fica migrantom jednoznačný signál, že sa im neoplatí cestovať z Turecka do Grécka.

Návratová politika začala platiť už od nedele 20. marca. Na jej základe všetci noví nelegálni migranti, ktorí sa po tomto dátume dostanú na grécke ostrovy z Turecka, tam prejdú registráciou. Pokiaľ nepožiadajú o azyl, prípadne ho nezískajú, vrátia sa späť do Turecka. Náklady s tým spojené ponesie EÚ.

Za každého takto vráteného Sýrčana prijme Európska únia jedného Sýrčana z tureckých utečeneckých táborov. Toto presídľovanie je pre členské štáty únie dobrovoľné, maximálny strop je stanovený na 72 000 miest. Ak by sa prekročil, dohoda sa prehodnotí.

Premiestňovanie sýrskych utečencov z Turecka do únie má začať v apríli.

Čo za to pre Turecko?

Ak sa Ankare podarí vyčerpať ešte v roku 2015 sľúbené 3 miliardy eur od EÚ (Slovensko prispeje 10 miliónmi eur), únia poskytne do konca roka 2018 ďalšie 3 miliardy eur. Tieto peniaze môže použiť iba na zlepšenie životných podmienok Sýrčanov v utečeneckých táboroch. Teda na projekty týkajúce sa vzdelávania, zdravia, infraštruktúry či na zásobovanie jedlom.

Turecku sa podarilo vyrokovať otvorenie ďalšej kapitoly v prístupových rokovaniach. Ide o kapitolu č. 33, týkajúcu sa rozpočtových a finančných záležitostí. S tou nemá problém Cyprus, ktorý blokuje päť kapitol a pred summitom deklaroval, že zo svojej pozície neustúpi.

Zároveň by Turci od júla pri svojich cestách do členských štátov únie už nepotrebovali turistické víza. Ankara ale musí splniť predpísané kritériá.

„Niekto by mohol hovoriť, že takáto dohoda nie je vyvážená a viac z nej profituje turecká strana, ale musíme postupne zatvárať migračné toky. Toto je v súlade s filozofiou slovenskej vlády,“ poznamenal Fico s tým, že únia sa chce čo najskôr vrátiť k normálnemu fungovaniu Schengenu.

Vyslovil ale obavy nad možným naštartovaním migračných trás do Európy, napríklad z Líbye či Egyptu. Dohoda s Tureckom preto podľa neho môže byť dobrým precedensom na podobnú spoluprácu s inými štátmi, aj keď v prípade Líbye je pre jej vnútropolitickú situáciu skeptický.

Náklady

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker poveril Holanďana Maartena Verweya dohľadom nad implementáciu dohody medzi EÚ a Tureckom, najmä na opatrenia v Grécku, ktoré majú smerovať k zrýchleniu vybavovania žiadostí o azyl a readmisiu do Turecka.

Európska komisia odhaduje, že náklady zavádzania dohody s Tureckom do praxe budú prvého pol roka stáť úniu 280 až 300 miliónov eur. Potrebných bude 4000 zamestnancov pohraničnej agentúry Frontex a Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO).

 V4 spokojná

Dohoda s Tureckom odráža požiadavku krajín Vyšehradskej štvorky, aby nezakladala žiadne nové záväzky pre členské štáty v oblasti relokácie a presídľovania.

Pri presídľovaní sa bude totiž vychádzať zo záväzkov, ktoré členské štáty prijali v záveroch zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 20. júla 2015, v rámci ktorých zostáva 18 000 miest na presídlenie.

Akákoľvek ďalšia potreba presídlenia sa uskutoční prostredníctvom podobného dobrovoľného dojednania, ktoré sa bude týkať najviac 54 000 osôb.

V4 tiež trvala na tom, aby sa vízová povinnosť občanom Turecka zrušila len v prípade, že splní všetky podmienky vyžadované aj od iných krajín, ktoré sa o liberalizáciu uchádzajú