Migračná kríza: Turecko si kladie nové podmienky

Zdroj: Migračná kríza: Summit Turecko-EÚ/Európska rada

Dnešný mimoriadny summit lídrov EÚ a Turecka má oficiálne „uzavrieť balkánsku cestu“ migrantov. Avizoval to v liste členským štátom predseda Európskej rady Donald Tusk.

Čítajte aj: Komisia zavelila k obnoveniu funkčných schengenských hraníc

Nie všetci to však považujú za ideálnu možnosť. „Pre všetky krajiny, vrátane Grécka, nie je uzatvorenie hocičoho riešením,“ citoval pred začiatkom summitu kancelárku Angelu Merkelovú britský denník the Guardian.

Základným predpokladom na zastavenie voľného prechodu migrantov je spolupráca Turecka, ktoré na summite zastupoval premiér Ahmet Davutoglu. Únia od Turecka žiada, aby opätovne prijalo ekonomických migrantov, ktorí dorazili do Grécka a ktorí nemajú nárok na medzinárodnú ochranu.

Len v prvých dvoch mesiacoch toho roka na lodiach opúšťajúcich turecké brehy do Grécka dorazilo 128 tisíc migrantov a utečencov. Na grécko- macedónskej hranici do dnes v katastrofálnych podmienkach uviazlo približne 13 tisíc z nich.

Guvernér gréckej provincie Macedónsko, Apostolos Tzitzikostas, v sobotu vyzval vládu, aby v oblasti vyhlásila stav núdze. Tento krok by mal Grécku pomôcť odomknúť pomoc z novo vytvoreného fondu na zabezpečenie humanitárnej pomoci v rámci únie. Vznik fondu dnes členské krajiny pravdepodobne odobria.

Čítajte aj: EÚ vyčleňuje humatinárnu pomoc. Pre seba

Francúzsky prezident Francois Hollande v budove Európskej rady zdôraznil, že EÚ a turecká strana sa musia dohodnúť aj na spoločnom prístupe k hliadkovaniu lodí s utečencami v Egejskom mori.

More, ktoré oddeľuje Turecko a Grécko, je v súčasnosti strážené intervenčnými silami NATO, ktoré od nedele budú môcť operovať aj v teritoriálnych Turecka a Grécka.  Holland sa však domnieva, že Turecko musí vyvinúť väčšie úsilie a zastavovať utečencov ešte pred tým, ako nastúpia na lode.

Turecko a 20 miliárd

Ankara údajne súhlasila, že prijme všetkých migrantov, ktorým bude odmietnutý vstup do EÚ, ako aj tých, ktorých zastavia ešte na mori. Na pracovnom obede členským štátom predstavila nové podmienky, ktoré sú však pre mnohých kontroverzné.

Namiesto 3 miliárd eur, ktoré ponúka EÚ do roku 2018 na zlepšenie podmienok utečencov v tureckých táboroch, Ankara požaduje takmer dvojnásobok. Potvrdil to na tlačovej konferencii predseda Európskeho parlamentu Martin Schultz.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje blízke rokovaniam priniesla správu, že Ankara počas prípravných diskusií v nedeľu žiadala až 20 miliardách eur.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes v príhovore ženským odborom v Ankare kritizoval EÚ a povedal, že dodnes krajina nedostala z prisľúbených zdrojov ani cent. „Dúfam, že sa premiér vráti s tými peniazmi,“ citovala Erdogana agentúra DPA.

Víza a európska budúcnosť

Ďalšou podmienkou Turecka je urýchlenie liberalizácie bezvízového režimu pre tureckých občanov. Podľa diplomatických zdrojov Ankara žiada uvoľnenie vízových pravidiel už do júna tohto roka namiesto pôvodného prehodnotenia pokroku naplánovaného na október.

Komisia a členské štáty v tom nevidia problém, pokiaľ krajina splní všetky podmienky. Komisia v druhej správe o pokroku Turecka pri plnení požiadaviek plánu liberalizácie vízového režimu uviedla, že krajina urobila pokrok najmä v sprísňovaní vízových pravidiel voči občanom krajín, z ktorých do Turecka prichádza značný počet nelegálnych migrantov pokračujúcich do EÚ.

Nedostatky však pretrvávajú najmä v oblasti ochrany hraníc či vydávania biometrických pasov s odtlačkami prstov.

Turecko požaduje aj otvorenie negociačných kapitol v rámci prístupových rokovaní do EÚ. V decembri 2009 Cyprus zablokoval 6 kapitol vrátane tej o energetike, justícii a základných právach, vzdelávaní a kultúre. Podmienkou ich otvorenia je normalizácia vzťahov medzi Tureckom a Cyprom, ktorá je zatiaľ v nedohľadne.

„Turecko je pripravené byť členom EÚ. Dúfam, že dnešný summit nebude len o nelegálnej migrácii, ale aj tureckom prístupovom procese do EÚ,“ povedal ešte pred summitom premiér Davutoglu.

Relokácia utečencov z Turecka

Azda najkontroverznejšou požiadavkou Turecka, o ktorej sa bude rokovať na pracovnej večeri, je presídlenie Sýrčanov z táborov na tureckom území priamo do EÚ.

V predbežnom stanovisku, ktoré má k dispozícii agentúra Reuters sa hovorí, že Turecko príjme všetkých migrantov z gréckych ostrovov, ale iba pod podmienkou, že EÚ presídli rovnaký počet Sýrčanov, aký Ankara príjme z Grécka.

Maďarský premiér Viktor Orbán ešte pred začiatkom summitu odmietol akýkoľvek priamy „dovoz“ migrantov. „Nie je žiadna šanca, že by Maďarsko v tomto akokoľvek ustúpilo,“ povedal Orbán. „Ak dovezieme priamo z Grécka, prípadne z Turecka, migrantov, bude to pre nich povzbudením a príde ich ešte viac. Bez uzatvorenia hraníc nie je možné nič urobiť,“ doplnil.

Premiér Robert Fico médiám stanovisko neposkytol, ale je nepravdepodobné, že by s podobným návrhom súhlasil, keďže Slovensko v decembri minulého roka podalo voči relokačnej schéme v rámci EÚ sťažnosť na Európsky súdny dvor.