Minischengen nie je zatiaľ oficiálny návrh

zdroj: euractiv.com

O tom, že holandská vláda navrhuje vytvorenie akejsi zmenšenej schengenskej zóny, informovala vo štvrtok agentúra Reuters.

Podľa jej informácií je cieľom dostať pod kontrolu prílev migrantov prichádzajúcich do Európy. Zahŕňala by pasové kontroly na hraniciach viacerých západoeurópskych štátov.

Holandsko túto možnosť načrtlo v diskusiách s Nemeckom a ďalšími krajinami. Nemecký minister vnútra Thomas de Maiziere pripustil, že možnosť vytvorenia menšej zóny v rámci existujúceho Schengenu v rozhovore s ním otvoril jeho holandský rezortný kolega Bert Koenders. De Maiziere však zdôraznil, že ho takáto predstava vôbec nenadchla.

„Naším cieľom musí byť to, aby schengenská oblasť fungovala ako celok. Všetko ostatné budú len doplnkové úvahy,“ konštatoval nemecký minister.

O myšlienke sa údajne naďalej diskutuje aj na úrovni samotnej holandskej vlády, v rámci ktorej sú na vec rozdielne názory.

„Myšlienkový experiment“

Európska komisia včera poprela, že by jej niekto takýto návrh oficiálne predložil. Hovorkyňa EK zdôraznila, že o prípadných opatreniach na kontrolu hraníc budú v piatok diskutovať ministri vnútra krajín EÚ.

Minischengen by mal podľa správ holandských médií zahŕňať štáty Beneluxu, ako aj Nemecko a Rakúsko. Súčasťou plánu by bolo vytvorenie tranzitných táborov pre migrantov, ktoré by sa nachádzali mimo hraníc tejto oblasti. Vytvorenie „minischengenu“ by zrejme v rozpore s princípom zaručujúcimi slobodu cestovania medzi členskými štátmi Únie.

Holandská vláda zdôraznila, že jej návrh je len jednou z mnohých možností zvládnutia migračnej krízy, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje. Francúzsko po minulotýždňových parížskych útokoch napríklad navrhlo zavedenie systematických kontrol na hraniciach celej schengenskej oblasti.

Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová v reakcii pre agentúru APA uviedla, že pre Viedeň nie je v súčasnosti tento „myšlienkový experiment“ prioritou.

Slovensko: Dôsledne chránime vonkajšiu hranicu

Slovenské ministerstvo vnútra reagovalo vyhlásením, že téma „minischengenu“ na programe dnešnej Rady ministrov vnútra a spravodlivosti nefiguruje.

„Myslíme si, že tento návrh je nebezpečný, keďže by to smerovalo k zrušeniu jedného zo základných práv, a to je voľný pohyb osôb v rámci EÚ. Slovensko ako jedna z mála krajín na rozdiel od iných štátov aj západnej Európy stále precízne dodržuje schengenské pravidlá a dôsledne stráži svoju vonkajšiu hranicu EÚ, ktorá patrí k najstráženejším v EÚ.“

Minister vnútra Robert Kaliňák pred dnešným rokovaním Rady vyhlásil, že túto myšlienku považuje za nezmysel a technicky nemožnú a ako snahu niektorých "zjednodušiť si prácu".

Ministri dnes o podobe tvrdších kontrol

Na programe Rady je však posilnenie kontroly vonkajších hraníc cez prísnejšie preverovanie občanov krajín EÚ, ako aj obyvateľov tretích krajín. Schengenské pravidlá sťažujú identifikáciu jednotlivcov, ktorí sa rozhodnú pripojiť sa k džihádistickým bojovníkom, pretože tieto osoby majú v rámci schengenskej zóny zaručenú slobodu voľného pohybu.

Mimoriadne zasadnutie ministrov vnútra bolo zvolané v reakcii na teroristické útoky v Paríži.

Ministri vnútra by mali tiež rozhodnúť o „systematickej evidencii, vrátane odtlačkov prstov, všetkých migrantov, ktorí vstupujú do schengenského priestoru“. Týka sa to zároveň aj overovania všetkých informácií o nich, ktoré sú dostupné v európskych databázach a zoznamoch zločincov a teroristov.

Rada ministrov sa chce rovnako zamerať aj na zvýšenie výmeny citlivých informácií súvisiacich s teroristickými hrozbami medzi krajinami EÚ, na rokovania o systéme zberu a ukladania údajov o cestujúcich v leteckej doprave (PNR) a úsilie zastaviť kanály financovania teroristických zoskupení.

Slovenský minister Kaliňák považuje návrhy, ktoré sú na stole za pragmatické a "idúce k veci". Podporuje aj vznik európskej databázy PNR.

Databáza o leteckých pasažieroch

Rokovania o legislatíve o PNR prebiehajú medzi Radou a Európskym parlamentom už dlhší čas. Polemika je najmä o miere zásahu do osobných údajov a práva na súkromie, ktorý táto databáza predstavuje

Príslušný výbor EP (pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci) bol doteraz toho názoru, že dáta by sa mali zbierať len o tých cestujúcich, ktorí vstupujú na a opúšťajú územie EÚ.

Členské štáty, ale aj parlamentný spravodajca, britský konzervatívec Timothy Kirkhope chcú, aby sa to uplatňovalo aj na vnútroeurópske lety.

Návrh Európskej komisie hovoril o 60 druhoch údajov, ktoré sa mali zbierať, vrátane kontaktných údajov, cestovného plánu, IP adresy a informácie o platbe za letenku.

Liberáli v EP majú s rozsiahlou databázou PNR stále problém a tvrdia, že Rada chce využiť súčasnú situáciu na presadenie svojej pozície v rámci trialógu.

Nedoriešená je aj otázka miery zdieľania dát medzi členskými štátmi, čo stále nie je samozrejmosťou.

Niektorí sa tiež obávajú, že by legislatívu o PNR mohol postihnúť rovnaký osud ako smernicu o uchovávaní údajov v telekomunikáciách, ktorú z pohľadu ochrany osobných údajov vyhlásil za neplatnú Súdny dvor EÚ. Slovenský minister Kaliňák podľa vlastných slov "ľutuje", že vyšetrovatelia teroristických činov prišli o tento nástroj prístupu k metadátam. Tie im mohli povedať, s kým komunikovali počas prípravy útokov. 

Odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, či sú dostatočne preukázané výhody plošného zbierania údajov namiesto cieleného.

Európski ľudovci podľa vyjadrenia europoslankyne Moniky Hohlmeierovej (EPP) v jej mene podporujú PNR v plnom rozsahu, pričom tvrdia, že záujem ochrany životov nevinných ľudí má prednosť pred obavami z narúšania súkromia.

Hohlmeierová obvinila socialistov a liberálov v EP, že podporujú zachovávanie „dier v legislatíve týkajúce sa bezpečnosti“.

EurActiv.sk/TASR