Mladí ľudia a politika: nedôvera a radikalizácia

We are voting

Diskusia We are voting. Zdroj: Twitter/EURACTIV.sk

Diskusiu „We are voting“ organizoval inštitút Europolicy v spolupráci s EURACTIV.sk a Heinrich Böll Stiftung na pôde Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Hlavnou témou bolo volebné správanie a politické preferencie mladých ľudí v regióne.

Reinhard Heinisch z Univerzity v Salzburgu hovoril o politických preferenciách rakúskych mladých ľudí. Podľa prieskumov majú pozitívnejší postoj k európskej integrácii, než ľudia stredného veku, a viac ľavicové názory. Na druhej strane, pravdepodobnosť účasti na voľbách je u mladších ľudí nižšia.

Rakúske prieskumy tiež ukazujú, že mladí ľudia zastávajú menej populistické názory – tie sú najsilnejšie vo vekovej skupine okolo 60 rokov.

Alena Navrátilová z Palackého univerzity v Olomouci prisudzuje úspech populistických strán v strednej Európe špecifickej postkomunistickej politickej kultúre, ktorá vníma politiku ako polarizovaný zápas medzi „nami“ a „tými druhými“.

Politické správanie mladých ľudí ovplyvňuje aj vysoká miera nedôvery voči politickým elitám a štandardným politickým inštitúciám. Výsledkom je odcudzenie a politická pasivita, alebo tiahnutie k extrémistickým stranám.

Bulcsú Hunyadi z maďarského think-tanku Political Capital Institute ilustroval preferencie mladých ľudí v Maďarsku na dátach z minuloročného prieskumu The Millennial Dialogue Report. Vo vekovej skupine 15-34 rokov sa viac ako dve tretiny nezaujímajú o politiku (34% sa „vôbec nezaujíma“ a 37% sa „skôr nezaujíma“).

Jedným z dôvodov môže byť aj vnímanie politiky, v ktorom prevažujú negatívne asociácie: korupcia, klamstvo, podvody a pod.

Väčšina mladých ľudí v Maďarsku sa cíti byť politicky napravo. Podľa tohoročného prieskumu Exit, Voice a Loyalty, vo vekovej skupine 15-29 rokov identifikovalo 22 % svoju ideologickú orientáciu ako „pravicovú“, a 52 % ako „stredo-pravicovú“.

Aj v Maďarsku platí, že mnoho mladých ľudí tiahne k politickým extrémom. V roku 2012 získal Jobbik vo vekovej skupine 18-29 rokov až 25 percent zo svojich hlasov. Ostatné strany len 19 percent. Krajne pravicový Jobbik tak bol medzi mladými ľuďmi najpopulárnejšou stranou.

Pokiaľ ide o celkový postoj k demokracii, 48 percent mladých ľudí ju považuje za najlepší možný politický systém, 27 percent s tým nesúhlasí, a 26 percent si nie je istých. Viac ako polovica – 51 percent – súhlasila s tvrdením, že ľudské práva a občianske slobody treba občas obmedziť v mene ochrany pred terorizmom.

Bulcsú Hunyadi vidí za týmito názormi dve skupiny príčin. Prvou je vnímanie štátu a demokracie, kde prevláda ľahostajnosť, štáto-individualistické a materialistické presvedčenie. Zároveň mladí ľudia, ktorí sa chcú angažovať, nachádzajú príležitosti skôr u radikálnych strán, najmä v menej rozvinutých regiónoch.

Extrémistické a neštandardné strany majú silnú podporu u prvovoličov aj na Slovensku. Oľga Gyárfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave to ilustrovala na výsledkoch exit-poll, ktorý robila po voľbách v roku 2016 agentúra FOCUS.

Krajne pravicovú ĽSNS v nich podporilo 22,7 % prvovoličov, ďalších 11,4 % hlasovalo za stranu Borisa Kollára Sme rodina. Práve u týchto dvoch strán bol najvýraznejší rozdiel medzi preferenciami prvovoličov, a celkovým výsledkom strany.

Poukázala na zaujímavý rodový aspekt. Zatiaľ čo ĽSNS bola populárna najmä u prvovoličov-mužov (32 % prvovoličov-mužov, 17,8 % prvovoličiek-žien), Boris Kollár bodoval najmä u žien (8,5 % prvovoličov-mužov, 16,9 % prvovoličiek-žien). Pri ostatných stranách nebol rozdiel tak výrazný.

Oľga Gyárfášová upozornila na zaujímavý paradox: zatiaľ čo v roku 1998 boli pred voľbami mobilizovaní mladí ľudia, aby pomohli poraziť vládu HZDS vzďaľujúcu Slovensko od členstva v EÚ, dnes mladí ľudia podporujú vo výraznej miere politické strany, ktoré naše členstvo v Únii spochybňujú.

Nedôvera voči štandardným politikom

Mladých ľudí v stredoeurópskom regióne spája nedôvera voči štandardným politikom a politickým stranám. Podľa O. Gyarfášovej je jedným z dôvodov aj to, že tieto politické strany im neponúkajú žiaden program.

Upozornila tiež, že volebný výsledok ĽSNS v regionálnych voľbách netreba interpretovať ako začiatok konca ich popularity. Regionálne voľby sa riadia trochu inými pravidlami, ako národné, a ĽSNS dokázali v niektorých oblastiach, najmä na juhovýchode Slovenska, svoju popularitu ešte zvýšiť.

Reinhard Heinisch však trend nedôvery voči politickému mainstreamu vidí aj v Rakúsku. Paradoxne, práve ten dokázal využiť líder konzervatívnej OVP Sebastien Kurz vo voľbách. Hoci je v politike už dlho, a jeho strana participovala na vláde tri desaťročia, dokázal sa prezentovať ako hlas proti establišmentu, a bol populárny u mladých ľudí.

Faktory

Účastníci diskusie sa zhodli, že je ťažké identifikovať hlavný dôvod radikalizácie voličov. Úlohu zohrávajú sociálno-ekonomické, aj kultúrne faktory. Podľa O. Gyárfášovej nie je otázkou, či sa dnes ľudia majú lepšie, než kedysi, ale ako vnímajú svoje postavenie v porovnaní s inými. Na rozdiel od 90. rokov však už vo volebných preferenciách Slovákov nehrá výraznú úlohu rozdiel medzi mestom a vidiekom.

Zmena v politických preferenciách prebehla aj v Čechách. Podľa A. Navrátilovej, na vidieku dlhodobo dominovali ľavicové strany – komunisti, alebo sociálna demokracia. V posledných voľbách však získal hlasy vidieckych voličov prevažne Andrej Babiš.