MYSMEEÚ Martin: Západ by sme mali prestať chápať geograficky

Podujatie zo série MYSMEÚ (Národný konvent o EÚ) [MZVaEZ SR]

Nerozumiem, čo je inšpiratívne na Vladimírovi Putinovi, povedal na ďalšom podujatí v sérii Národného konventu o EÚ v Martine štátny tajomník MZVaEZ Ivan Korčok. Študenti by radi videli menej „excesov“ slovenských politikov ohľadne EÚ.

Prečo vás znepokojuje, že u Slovákov je spomedzi zahraničných politikov najviac populárny Vladimír Putin?

Tak znie otázka z publika počas debaty so študentmi Jesseniovej lekárskej fakulty UK.

Je reakciou na zmienku štátneho tajomníka MZVaEZ o výsledkoch prieskumu Globsec Trends 2018.

Vo V4 vyniká Slovensko nechuťou vybrať si ukotvenie a vierou v konšpirácie

Viac ako polovica Slovákov vidí ideálnu geopolitickú pozíciu krajiny „niekde uprostred“ medzi Východom a Západom. Z V4 je jasne prozápadné len Poľsko. Vyplýva to zo zistení Globsec Trends 2018.

Z nich napríklad vyplynulo, že 56 % Slovákov nechce, aby krajina patrila na Východ ani na Západ. Ukázali tiež, že 41 % respondentov na Slovensku súhlasí s politikou ruského prezidenta Vladimíra Putina. Bolo to vyššie číslo ako namerali u Emmanuela Macrona, Angely Merkelovej alebo Donalda Trumpa.

„Možno to znie kontroverzne, ale EÚ a NATO to je Západ. Nie geograficky, ale na základe toho ako tieto krajiny chcú organizovať vlastný život,“ povedal v úvode Korčok s tým, že sú to pre neho prekvapujúce čísla a na MZVaEZ „nás nenechávajú pokojnými“.

Na otázku, prečo ho znepokojuje Putinova popularita, štátny tajomník odpovedá, že hoci má Slovensko s Ruskom relatívne dobré vzťahy, nerozumie, prečo Slováci považujú Putina za inšpiratívneho politika.

„Nie som rusofób, ani nemám nepriateľský vzťah k Rusku,“ vysvetľuje.

Ide podľa neho o to, ako vníma západ, ktorý nie je vymedzený geograficky ako skôr spôsobom spravovania spoločnosti. O tom podľa neho na Slovensku málo hovoríme.

„Moje znepokojenie je v tom, že tomu nerozumiem,“ hovorí.

Ak má niekto takýto názor, nemá ambíciu mu ho vyvracať.

„Podľa môjho názoru, to ako si spravujú krajiny členské štáty Európskej únie a akým spôsobom dávajú šancu svojim občanom je lepšia alternatíva.“

Europoslanci „nie su v takom svetle ako národní politici“

So študentmi Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine diskutoval aj o budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu (máj 2019) a chronicky nízkej volebnej účasti na Slovensku (naposledy necelých 14 %).

V roku 2014 v eurovoľbách volilo len 6 percent mladých ľudí a len 3 percentá vysokoškolských študentov.

Na otázku, prečo to tak je, študent lekárskej fakulty Michal Prokopič odpovedá, že mladí ľudia pravdepodobne nevidia priamy dopad pôsobenia europoslancov na krajinu.

„Nie sú v takom svetle ako národní politici,“ hovorí.

„Mladí ľudia majú rôzne názory, nemajú jasno v prozápadnej orientácia Slovenska. Nie sú ani dostatočne politicky angažovaní,“ pomenováva ďalšie možné dôvody.

Vníma, že sa vo vzdelávaní nekladie dôraz na dôležitosť a výhody EÚ pre Slovensko a mladí tak necítia potrebu participácie.

Ľudia podľa neho vnímajú europoslancov iba pri voľbách, potom sa stratia v europarlamente. Za hendikep považuje, že europoslanci nemajú právomoc navrhovať zákony na rozdiel od Európskej komisie, ktorá je tak viac viditeľná.

Ivan Korčok súhlasí, že to môže pôsobiť tak, že europoslanec v parlamente zapadne, alebo z hľadiska kompetencií nemá taký veľký priestor realizovať sľub, ktorý dal. „To ale nie je dôvod alebo ospravedlnenie, aby sme ignorovali voľby“, hovorí.

Korčok pripomína, že 60 percent legislatívy Slovenska sa tvorí v EÚ a v tomto procese má veľkú úlohu aj Európsky parlament.

Michal Prokopič hovorí, že je dôležité je, aby vrcholní politici jednoznačne propagovali pozitívny dopad EÚ. „My sa skôr stretávame s opakom a s excesmi, to môže byť mätúce.“

Aj preto si myslí, že mladí ľudia nemajú na orientáciu krajiny jasný názor.

O EÚ vo Zvolene: Hlavným záujmom Slovenska je vyťažiť z členstva maximum

Diplomacia sa musela vyrovnať s negatívnymi titulkami o Slovensku v európskej tlači, povedal na zvolenskej debate v rámci Národného konventu o EÚ štátny tajomník.

Boja sa mladí migrácie?

Študenti ponúkajú mierne odlišné vysvetlenia na otázku, prečo je aj pre scestovanú mladú generáciu téma migrácie taká znepokojujúca.

Lukáš Urban si myslí, že obava je najmä zo stredného a dlhodobého horizontu a toho, ako by sa teoreticky mohla zmeniť demografia krajiny. Obava spočíva v tom, že bude kritické množstvo obyvateľov z inej kultúry než židovsko-kresťanskej, z ktorej vzišla liberálna demokracia.

Dodáva, že na fakulte je takmer viac zahraničných študentov ako slovenských a „nebol tu jediný problém.“ Vysvetľuje to tým, že sú to vzdelaní ľudia, ktorí rešpektujú tunajšie pravidlá.

„Vzdelanie nie je predpoklad na konflikt, dajú sa vytvoriť aj podmienky pre ľudí bez vzdelania,“ kontruje Michal Prokopič.

Podľa neho je cestovanie pre mladého človeka dôležité v tom, že sa prestane báť cudzieho.

Zhŕňa svoje zážitky nasledovne.

„Pracoval som v labáku s ľuďmi zo 40 krajín. Ráno som sa budil v izbe na to, že sa v nej modlil moslim. Býval som v černošskej štvrti v Amsterdame.“

Nemá strach zo žiadnej skupiny obyvateľov, lebo si medzi nimi vytvoril priateľstvá.

„Videl som Palestínčana plakať pri jordánsko-palestínskej hranici. Mal som pocit spolupatričnosti s ľuďmi, ktorí nie sú z EÚ. Mne sa ťažko hovorí, aby sme (utečencov, pozn. red.) neprijímali. Sretával som študentov medicíny, ktorí utekali zo Sýrie, z Damasku do Európy, aby mohli žiť, nie zarábať viac peňazí.“

„Pre mňa je nepodstatné, kto sa ako modlí. Na prvom mieste má byť ochota pomáhať.“