Nadnárodné kandidátky v eurovoľbách sú opäť na stole, europoslanci našli kompromis

Kompromis medzi štyrmi najväčšími frakciami v Európskom parlamente má slúžiť k vytvoreniu nadnárodných kandidátok a posilneniu európskej integrácie. [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Európania na diskusii v rámci Konferencie o budúcnosti Európy opäť otvorili otázku nadnárodných kandidátok. Návrhu sa rozhodli vyhovieť štyri najväčšie frakcie v Európskom parlamente, keď navrhli kompromis. Nadnárodná kandidátka by dopĺňala tie národné, hovorí sa o znížení vekovej hranice, či kvótach pre ženy. Podpora zmeny je však nízka a chýba aj na Slovensku.

Na Konferencii o budúcnosti Európy (KOBE) majú občania príležitosť navrhnúť, aké zmeny v Únii požadujú. Konferencia trvá od minulého mája po celý rok a jej súčasťou je séria panelových diskusií v štyroch tematických oblastiach na národnej aj nadnárodnej úrovni.

V rámci druhého panelu, ktorý sa zaoberal témami európskej demokracie, jej hodnôt, právneho štátu a bezpečnosti, prišli občania s odporúčaním nadnárodnej kandidátky. Tá by voličom priniesla možnosť hlasovať za celoeurópske strany, ktoré by tvorili kandidáti z viacerých členských štátov. Podľa odporúčania by mala zmena pomôcť vybudovať pocit jednoty a viesť poslancov k volebnej kampani, zameranej na európske témy. Takýto návrh by si ale vyžadoval zmeny volebných zákonov nielen na úrovni Únie, ale aj v členských krajinách.

Návrh zmeny nie je nový. Európsky parlament sa ním zaoberal už v roku 2015 a aj po brexite, kedy sa prerozdeľovali mandáty Spojeného kráľovstva. Otázka je dnes opäť na stole, ako jeden z výstupov Konferencie o budúcnosti Európy, avšak nie v  podobe, v akej ju európski občania navrhovali.

Top príspevkom v zahraničnopolitickej oblasti KOBE je vybudovanie európskej armády

Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá prebieha naprieč Európou od mája minulého roka, zbiera okrem iného námety na zmeny v Únii priamo od občanov. Najdiskutovanejším príspevkom na jej online fóre je nateraz návrh založiť európsku armádu.

„Máme dohodu!“

Európski poslanci zo štyroch najväčších frakcii (Európska ľudová strana (EPP), ľavicoví Socialisti a demokrati (S&D), liberálna Obnovme Európu (RE) a Zelení/EFA), ktoré majú spoločne v Európskom parlamente pohodlnú väčšinu, navrhli kompromis. Vytvoriť samostatnú kandidátsku listinu, na ktorej by občania mohli krúžkovať kandidátov nezávisle od národnosti. Výsledkom volieb by bolo 28 nadnárodných europoslancov, ktorí by sa pridali k štandardne zvolenej sedemsto päťke.

“Máme dohodu!“ uverejnil na svojom Twitteri europoslanec Damian Boeselager (Zelení/EFA), ktorý bol zvolený na kandidátke celoeurópskej strany Volt v roku 2019. Dodal, že dohoda medzi štyrmi najväčšími skupinami v Európskom parlamente bola „jedným z najdôležitejších momentov“ v jeho kariére.

Takzvané celoeurópske hlasovanie by mohlo byť reálne už v roku 2024, kedy by voliči mohli hlasovať za národnú stranu a zároveň odovzdať svoj druhý hlas „európskym stranám so spoločným programom a kandidátmi“ z celej EÚ, povedal.

Týchto 28 poslancov, zvolených európskou verejnosťou, by mohlo pochádzať z akýchkoľvek „strán a hnutí“ za predpokladu, že zhromaždia podpisy od 0,01 percent voličov v siedmich štátoch Únie alebo sa im podarí spojiť sa s existujúcimi stranami v siedmich členských štátoch. Zároveň by tieto strany museli spĺňať kvótu 50 percentného zastúpenia žien na kandidátke alebo princíp „zipsu“, a teda striedania mužov a žien na zozname kandidátov.

Uloženie požiadavky kvót či „zipsu“ môže byť podľa Boeselagera v rozpore so zásadou volebnej neutrality, no pre portál EURACTIV povedal, že Zelení sú za.

Kvótu by nepodporila ani europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS): „Som presvedčená, že musíme nájsť iné formy motivácie žien pre vstup do riadenia vecí verejných,“ povedala a dodala, že „Europoslanci ukotvení vo svojej členskej krajine poznajú jej problémy najlepšie a vedia presadzovať riešenia na európskej úrovni“.

Súčasťou návrhu je aj zníženie vekovej hranice na hlasovanie v eurovoľbách na 16 rokov. Tento krok by mohol byť v prospech ľavicových strán, čo potvrdzujú napríklad výsledky nemeckých federálnych volieb. Slovenskí občania môžu dnes v eurovoľbách hlasovať od 18 rokov.

„Považujem to za zaujímavú myšlienku, v niektorých členských štátoch to už funguje (Rakúsko a Malta, pozn. red.). Je však potrebné pozrieť sa na to, či by to zvýšilo záujem mladých ľudí o veci verejné,“ povedala pre EURACTIV Slovensko Lexmann a dodala, že otázku by neriešila legislatívou na európskej úrovni.

Frakcie sa zároveň dohodli, že vek pre kandidatúru do eurovolieb stanovia na 18 rokov. Návrh je tak nateraz v rozpore so zákonmi v trinástich členských krajinách, medzi ktorými je aj Slovensko,  kde je možné kandidovať až po dovŕšení veku 21 rokov.

Konferencia o budúcnosti Európy: Slovensko volá po vyššej životnej úrovni

Európske občianske panely pomaly končia svoju prácu. Nastupuje druhá časť konferencie, v ktorej budú musieť zástupcovia politikov aj Európanov vyhodnotiť, aký bude odkaz európskeho reformného roka. EURACTIV prináša prehľad doterajšieho priebehu Konferencie o budúcnosti Európy.

Klus: Môže nás čakať nový rekord v neúčasti na voľbách

Slovensko doteraz zmeny vo volebných pravidlách pri eurovoľbách nepodporovalo. V koncepcii Konferencie o budúcnosti Európy v Slovenskej republike sa píše, že rezort zahraničných vecí „presadzuje zachovanie súčasnej inštitucionálnej rovnováhy medzi členskými štátmi, Európskym parlamentom a Európskou komisiou a nepodporuje nadnárodné kandidátky“.

„Vnímame a rešpektujeme, že časť občanov EÚ má takéto očakávanie. Členské štáty majú však zásadne rozdielne politické, volebné a tým pádom aj stranícke systémy, preto si dovoľujem skonštatovať, že medzi požiadavkami občanov z KOBE sa určite nájdu aj realizovateľnejšie, ako je táto,“ povedal pre EURACTIV Slovensko štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Martin Klus.

Avizoval, že v máji očakáva návrh parlamentu, po ktorom bude nasledovať komplexná diskusia. „Dovtedy verím, že pokročíme aj v zmenách na národnej úrovni pokiaľ ide o voľby do europarlamentu v roku 2024, pričom tá najzásadnejšie predpokladá ich zlúčenie s druhým kolom prezidentských volieb. V opačnom prípade sa obávam, že nás čaká nový rekord v neúčasti, keďže by to boli štvrté voľby v priebehu štvrťroka,“ dodal Klus.

Návrh nevnímajú pozitívne ani slovenskí europoslanci a europoslankyne. Stotožnená s ním nie je ani Monika Beňová (Smer-SD, S&D), ktorá súčasné pravidlá volieb do europarlamentu považuje za „dostatočne spravodlivé a reprezentatívne“.

„Považujem podobné úvahy za nesprávne, potenciálne nebezpečné, a preto ich v žiadnom prípade nepodporím. Takáto kandidátska listina by nepochybne narazila na platné ústavné princípy vo viacerých členských štátoch Európskej únie,“ povedala pre EURACTIV Slovensko.

Proti je aj europoslanec Eugen Jurzyca (SaS, ECR), ktorý sa obáva, že „systém by mohol neprimerane zvýhodňovať kandidátov, ktorí sú reprezentantmi najväčších jazykových skupín, čo by mohlo byť pre ich úspešnosť vo voľbách rozhodujúcim faktorom“.

Konferencia o budúcnosti Európy: Otvorí Únia základné zmluvy?

Reformy Európskej únie majú byť založené na vôli jej občanov. Aj keď lídri EÚ zdôrazňujú, že žiadna téma nemá byť tabu, niektoré členské štáty nechcú o otváraní základných zmlúv diskutovať.

Hlas Nemcov má mať menšiu váhu

Podľa europoslanca Boeselagera je „najhoršou časťou kompromisu“ volebný prah vytvorený výlučne pre Nemecko. Strany, ktoré by chceli nominovať nadnárodných kandidátov na listinu, by museli v Nemecku získať 3,5 percentnú podporu, s čím „rozhodne nesúhlasí“.

Navyše, ani nemecká exekutíva v Rade, ani nemecký ústavný súd pravdepodobne takúto selektívnu hranicu na zníženie váhy hlasu ich občanov neuvítajú.

Nemecký ústavný súd v Karlsruhe v dvoch rozhodnutiach (2011 a 2014) vyhlásil existujúce hranice krajiny pre voľby do EÚ (5 percent, a potom 3 percentá) za protiústavné, píše Európskeho parlamentu.

Kompromis, ktorý štyri najväčšie frakcie nateraz vyrokovali, čelí ešte pred svojim schválením zložitému procesu. Návrh musí prejsť cez Výbor pre ústavné veci Európskeho parlamentu a získať väčšinu na plenárnom hlasovaní parlamentu. Až potom sa dostane k Rade, teda zástupcom vlád členských krajín, ktorá sa už v minulosti usilovala zastaviť akékoľvek zmeny volebných zákonov Únie.