Nemecký ústavný súd stále nerozhodol o legálnosti pomoci Grécku

Zdroj: TASR/AP Photo/Yves Logghe

Profesor Markus Kerber pôsobí na Technische Universität v Berlíne a vyučuje verejné financie a hospodársku politiku. Spolu s think-tankom Europolis podal už niekoľko žalôb na ústavný súd – proti Lisabonskej zmluve, finančnej pomoci Grécku, záchrannému mechanizmu eurozóny, tzv. eurovalu.

Skupina päťdesiatich nemeckých aktivistov sa okrem toho snaží zabrániť vytvoreniu Európskeho stabilizačného mechanizmu, v rámci ktorého vznikne permanentná možnosť požiadať o finančnú podporu, tak ako to nedávno urobili Íri, či pred nimi Gréci.

„Z našej strany vám môžeme povedať, že celkovo 50 občanov sa pripojilo k týmto žalobám a sme na to hrdí,“ povedal Kerber v rozhovore pre nemecký EurActiv.  „Naposledy sa k nám pripojil bývalý prezident Zväzu nemeckého priemyslu Hans-Olaf Henkel,“ dodal.

Súd zatiaľ nevyniesol žiadny rozsudok, a Kerder veľmi ľutuje jeho pomalý postup. „Meškanie ma veľmi mrzí, pretože grécke pôžičky už predĺžili z troch na sedem rokov a teda s tým spojené riziká ešte viac narástli. Záchranný mechanizmus pre stabilitu eura bol naplnený a zrejme ho ešte posilnia, a Nemecký ústavný súd ešte ani nerozhodol o legálnosti týchto opatrení,“ vysvetlil. Predpokladá, že o záchranu budú žiadať aj ďalšie štáty. „Portugalsko už klope na dvere a v prípade ostatných je to len otázkou času,“ zdôraznil.

Vytvorenie stáleho Európskeho stabilizačného mechanizmu si okrem toho vyžiada zmenu Lisabonskej zmluvy. Do článku 136 budú doplnené dve vety. "Členské štáty, ktorých menou je euro, môžu vytvoriť stabilizačný mechanizmus, aktivovateľný v prípade, že je to nevyhnutné pre záchranu eura ako celku. Schválenie každej pomoci z mechanizmu bude prísne podmienené.“

Podľa Kerbera takýto bianko šek bude držať zodpovednosť na nemeckých daňových poplatníkoch a nebude ani časovo obmedzený, ani nie je jasný limit jeho objemu. Okrem toho akceptovaním takejto zmeny zmluvy podľa neho nemecký parlament rezignuje na svoju úlohu. „Takáto zmena je problémom z ústavného hľadiska a aj aktom rezignovania na svoju úlohu zo strany nemeckého parlamentu,“ vysvetlil.

Spolková snemovňa v súčasnosti overuje, či si schválenie takejto zmeny vyžaduje dvojtretinovú väčšinu v oboch – aj v Spolkovej snemovni, aj Spolkovej rade. Kerber s týmto postupom súhlasí, pretože ide podľa neho o fundamentálne fungovanie EÚ a jednoduchá väčšina nestačí.

Nemecký parlament by mal rozhodnúť v najbližších týždňoch. Zatiaľ sa však nevie, kedy Ústavný súd vydá rozsudok v prípade Kerberových žalôb.