Nespolupracujúci prezident, Soros, pokus o prevrat a vraždu: Rumunská vládna strana vysvetľuje masové protesty

Líder vládnej strany, ktorý pre vlastné korupčné škandály nemohol prebrať úrad premiéra, spôsobil svojimi komentármi po masových demonštráciách a tvrdom zásahu polície rozčarovanie doma aj v Európe.

„V apríli sa ma pokúsili zavraždiť. (Do Rumunska) prišli štyria cudzinci a zostali tu tri týždne,“ uviedol tento týždeň Liviu Dragnea počas živého televízneho rozhovoru. Išlo o prvý verejný prejav, ktorý politik od obnovenia protestných akcií 10. augusta poskytol.

Opozícia obviňuje 55-ročného lídra vládnej sociálnodemokratickej strany PSD, ktorý je v krajine  považovaný za najmocnejšieho muža na politickej scéne, zo snahy odkloniť pozornosť verejnosti od masových demonštrácii. Tie si minulý týždeň pri tvrdom zásahu polície v Bukurešti vyžiadali 450 zranených.

Pri otázke reportérov koho z príprav na vraždu upodozrieva Dragnea uviedol, že ide o človeka, ktorý je „celosvetovo známy“. Ďalším opisom politik naznačil, že by mohlo ísť o amerického miliardára a filantropistu Georgea Sorosa.

V rozhovore o deň neskôr vysvetlil, že zjavné poznámky diváci nepochopili správne: „Chcel by som vyjasniť, že napriek mojej zlej mienke o ňom neverím, že bol do toho zapletený George Soros.“

Podľa predstaviteľov miestnej polície o prípravách na politikovu vraždu neexistujú žiadne informácie.

„Neobdržali sme žiadnu sťažnosť a nezačalo sa ani žiadne vyšetrovanie,“ informoval  agentúru AFP anonymný predstaviteľ z blízkosti oddelenia zodpovedného za boj proti organizovanému zločinu a terorizmu. Podľa iného zdroja z bezpečnostného prostredia neexistujú „žiadne indície“, ktoré by Dragneaove tvrdenia potvrdzovali.

Súčasný predseda dolnej komory rumunského parlamentu už v minulosti amerického miliardára, ktorý je častým cieľom najrozličnejších teórií aj maďarského premiéra Orbána, obvinil z toho, že financuje protivládne protesty.

Európska komisia uviedla, že dianie v krajine pozorne sleduje, nakoľko má Rumunsko v januári prebrať po Rakúsku rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Obvinený politik s odloženým trestom

Liviu Dragnea po posledných voľbách v roku 2016 nemohol zasadnúť na premiérske kreslo, napriek tomu, že jeho PSD vyhrala a zostavovala vládu. Politik je totiž v súčasnosti v dvojročnom období odkladu výkonu trestu odňatia slobody za volebné podvody. Kvôli nim ako podpredseda vlády v roku 2015 odišiel aj z vtedajšieho kabinetu.

V júni 2018 bol odsúdený opäť, a to na tri a pol roka za údajné falošné zamestnávanie svojich blízkych. Proces však nie je právoplatne ukončený, nakoľko sa Dragneaovi právnici odvolali.

Počas protestov 10. augusta sa v Bukurešti zhromaždilo viac ako 80 tisíc osôb, ktoré žiadali odstúpenie vlády. Polícia vtedy tvrdo zasiahla obuškami, vodnými delami a slzotvorným plynpm.

Viac ako 380 ľudí podalo proti zásahu polície trestné oznámenie a 68-ročný muž, ktorý bol počas protestu zranený, tento víkend na ich následky zomrel.

Protivládne protesty v Rumunsku sa s väčšími či menšími prestávkami organizujú už od januára minulého roka. Týkajú sa najmä zmien, ktoré vláda robí v olasti súdnictva a trestného zákonníka.

Takmer pol milióna Rumunov vyšlo do ulíc vo februári 2017. Ďalšie masové akcie sa konali na prelome minulého a tohto roka. V auguste protesty odštartovali pod vedením Rumunov, ktorí žijú v zahraničí a na leto sa vrátili domov. Krajina, kde stále žije necelých 20 miliónov obyvateľov, registruje takmer štyri milióny svojich obyvateľov, žijúcich v zahraničí.

Dragnea označil demonštráciu za „neúspešný prevrat“, podnecovaný „polovojenskou organizáciou“. Z ich financovania obvinil nadnárodné korporácie, ktoré si týmto spôsobom majú hájiť vlastné „finančné záujmy“.

„Povzbudzujú svojich zamestnancov, aby protestovali buď tým, že im poskytli voľný deň, alebo tým, že im povedali, aby tam radšej išli,“ povedal.

Šéf vládnej strany z „podnecovania násilia“ obvinil aj prezidenta Klausa Iohannisa. Iohannis, do roku 2014 líder druhej najväčšej strany a dnes opozičnej Národnej liberálnej strany, totiž kritizoval kroky polície. Ostáva aj jedným z najhlasnejších vládnych kritikov.

Elementy konšpirácii z východnej Európy

Andrei Taranu, profesor Národnej univerzity politológie, uviedol, že Dragneaove komentáre podporujú „taktiku viktimizácie“, nakoľko politik čelí rastúcemu odporu aj z radov vlastnej strany.

„Neexistuje žiadny element, ktorý by podporil tézu o štátnom prevrate,“ povedal pre agentúru AFP Taranu a pripomenul, že „konšpiračná rétorika“ o „cudzincoch“ je bežná medzi populistickými režimami vo východných a stredoeurópskych štátoch.

Dragneov scenár je podobný aj tomu, „ktorý proti opozícii vynašiel venezuelský diktátor Nicolas Maduro,“ uviedol v stredu na sociálnej sieti rumunský poslanec Siegfried Muresan.

Na rumunských sociálnych sieťach sa roztrhlo vrece s príspevkami o štyroch ninja korytnačkách, či scénach z filmu Matrix, ktoré cynicky odkazujú na podozrenia o zahraničnom sprisahaní. Dokonca bývalý premiér a Dragneaov politický spojenec naznačil, že politik „buď klame alebo je na drogách“.