Nie len právny štát, ale všetky hodnoty Únie. Šimečka navrhuje reformu kontroly členských štátov

Europoslanec Michal Šimečka (PS, Renew)

Cieľom správy slovenského europoslanca je upratať a prepojiť nástroje na ochranu základných hodnôt EÚ. Ako cestu k tomu navrhuje uzavrieť dohodu troch hlavných inštitúcií EÚ – Komisie, Rady a Parlamentu.

„Všetci vidíme, že Únia prechádza krízou základných hodnôt. Stále to vnímame ako problém Maďarska alebo Poľska, pritom je to európsky problém, len o ňom týmto spôsobom nevieme hovoriť. Stále je to tabu,“ hovorí spravodajca europarlamentu Michal Šimečka (PS, Renew) pre EURACTIV.sk.

Tieto diskusie sa musia podľa neho normalizovať, podobne ako si štáty navzájom hovoria do toho, že niekto neplní rozpočtové pravidlá o deficite.

Návrh svojej správy (o vytvorení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva) Šimečka tento týždeň predstavil vo výbore europarlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE).

Správa predpokladá zlúčenie viacerých existujúcich „soft“ nástrojov Únie týkajúcich sa právneho štátu do jedného výročného monitorovacieho cyklu, v ktorom budú na rovnakej báze posudzované všetky krajiny.

Hodnotový európsky semester

Mechanizmus by sa podobal na Európsky semester, čo je nástroj na koordináciu hospodárskych politík členských štátov. V prípade, že sa zistia vážne problémy, by krajina dostala špecifické odporúčania spolu s časovým rámcom, do ktorých by ich mala naplniť. Ak to neurobí, musia podľa návrhu správy nasledovať „konkrétne vynucovanie opatrenia zo strany Únie“.

Takýto mechanizmus by nahradil niekoľko existujúcich nástrojov – vrátane tzv. Mechanizmu spolupráce a monitoringu (CVM), ktorému boli po svojom vstupe do EÚ podrobené iba Bulharsko a Rumunsko kvôli pretrvávajúcim problémom s korupciou a organizovaným zločinom.

Nahradil by aj výročnú správu Európskej komisie o stave právneho štátu v členských krajinách, ktorej prvé vydanie sa očakáva na jeseň. Zásadným rozdielom Šimečkovho návrhu je, že nový mechanizmus by sa neobmedzoval len na otázku právneho štátu ale aj na základné práva a kvalitu demokracie.

Na otázku, či tým svoj návrh nevystavuje väčšiemu politickému riziku hovorí, že „je to ťažšia cesta, no na druhej strane vidíme, že tieto veci spolu súvisia“.

Snahy ovládnuť verejné inštitúcie idú podľa neho ruka v ruke s potláčaním základných práv a aj s problémami v oblasti demokracie a slobodných a férových volieb.

„Tieto hodnoty sú natoľko previazané, že ich nemožno oddeliť. Aj Lisabonská zmluva ich vymenováva spoločne.“ Takýto prístup má podľa liberálneho europoslanca podporu vo výbore LIBE.

Zásadným momentom je, že závery z takto navrhnutého monitoringu by mali slúžiť ako spúšťač článku 7, aj ako podklady pre podnet na zastavenie vyplávanie európskych finančných prostriedkov, čo je návrh, o ktorom sa momentálne rokuje v rámci nového sedemročného rozpočtu a plánu postkrízovej obnovy EÚ.

Matovič o budúcich fondoch EÚ: Musíme sa sústrediť na veľké projekty, s malými nemáme šancu

Igor Matovič spochybnil podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním pravidiel právneho štátu. Krajiny, ktoré to navrhujú, si podľa neho „chcú riešiť ešte nejaký iný ako ekonomický problém“. Pokus podľa neho nebude úspešný, pretože poľský a maďarský premiér s takouto kondicionalitou nikdy nebudú súhlasiť.

Medziinštitucionálna dohoda

Z doterajších reakcií na správu má Šimečka podľa vlastných slov dobrý pocit. „Napríklad poslanci (poľskej) PiS alebo poslanci (maďarského) Fideszu sú ostro proti akémukoľvek hodnoteniu právneho štátu alebo proti väčšej role EÚ v ochrane vlastných hodnôt ale tento môj návrh má určite väčšinu vo výbore a verím, že bude mať aj väčšinu v pléne. Niektoré čiastkové veci sa môžu doladiť  cez pozmeňovacie návrhy,“ hovorí.

Najťažšie vyjednávania očakáva s Radou, teda s členskými štátmi. „Niektoré krajiny s tým majú problém, okrem Poľska a Maďarska aj niektoré iné. Verím, že nemecké predsedníctvo je ten moment, kedy sa to môže podariť.“

Existencia navrhovaného mechanizmu by mala stáť na medziinštitucionálnej dohode medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou EÚ (členské štáty) podľa článku 295 Zmluvy o fungovaní EÚ (Lisabonská zmluva).

Výhodou tejto cesty je, že netreba čakať na legislatívny návrh Európskej komisie, nevýhodou môže byť práve problematická podpora medzi členskými štátmi. Takáto dohoda by bola právne záväzná a vynútiteľná Súdnym dvorom EÚ. Presný obsah takejto by bol vecou rokovaní.

Podľa textu správy však z dlhodobého hľadiska bude Únia na obranu „svojho ústavného jadra“  potrebovať zmenu zmlúv.

Matovič: Zadefinujme si demokraciu

K téme právneho štátu sa v stredu na zasadnutí výboru NR SR pre európske záležitosti vyjadril aj slovenský premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Pred poslancami bol vysvetľovať slovenskú rokovaciu pozíciu pred stretnutím Európskej rady k európskemu rozpočtu a fondu obnovy (17.-18. júla)

„Čoho sa obávam je otázka rule of law (právny štát, pozn. red). Niektorí čistí platcovia budú chcieť v zlomových situáciách pritlačiť otvorením tejto otázky. Naša pozícia by mala byť v tomto jednoznačná –  s rule of law nemáme problém, nech zákon platí pre každého rovnako.“

Premiér ale zároveň žiada, aby sme si „presne zadefinovali demokraciu, čo presne znamená, a ako by sa krajiny mali správať“.

„Zastanem sa trochu Andreja Babiša, nemalo by to byť o tom, že niekto, Európsky parlament, rozhodne hlasovaním, že niekto ide nad rámec nejakého demokratického správania sa, malo by to byť v jednoznačných podmienkach napísané – môže alebo nemôže vlastniť firmu, ktorá čerpá európske zdroje?“ povedal Matovič.

Európsky parlament nedávno prijal uznesenie, v ktorom konštatoval konflikt záujmov českého premiéra. Nehlasoval o tom, či Česká republika spĺňa demokratické princípy. Parlamentu zo zmlúv vyplýva povinnosť kontrolovať vynakladanie finančných zdrojov EÚ.

„Keď rule of law tak za jednoznačne stanovených podmienok, a potom to aj Maďari aj Poliaci aj Česi podpíšu. Nemôže to byť politické rozhodnutie,“ povedal poslancom výboru Matovič.

Europoslanci odporúčajú lídrom EÚ, aby Babiša pre stret záujmov vyradili z rokovaní o eurorozpočte

Členovia kontrolného výboru Európskeho parlamentu vyzvali českého premiéra, aby odstúpil, alebo prestal čerpať európske dotácie cez firmy napojené na holding Agrofert, ak sa potvrdí jeho stret záujmov.