Nord Stream 2 a Británia budú hlavné témy summitu

Európska rada, Zdroj: TASR, AP Photo/Yves Logghe

Posledný tohtoročný summit premiérov a prezidentov členských štátov EÚ, ktorý sa začína už dnes v Bruseli, sa bude zaoberať aj migračnou krízou a teroristickými hrozbami.

„Neočakávame žiadne nové rozhodnutia. Dôraz bude kladený najmä na implementáciu všetkých opatrení, ktorých cieľom je dostať opäť pod kontrolu migráciu,“ povedal na Výbore Národnej rady SR pre európske záležitosti štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok.

Pôjde v prvom rade o sfunkčnenie tzv. hot spotov v Grécku a Taliansku, dôsledné uplatňovanie návratovej politiky a registráciu údajov o cestujúcich v leteckej doprave.

Slovensko spolu s krajinami V4 bude presadzovať najmä to, aby hlavným opatrením bola ochrana vonkajších hraníc Schengenu. Víta preto aj oznámenie Komisie o vytvorení Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorá bude pomáhať členským štátom chrániť vonkajšie hranice v prípade, že to sami nezvládajú, alebo nechcú kooperovať.

Premiér Robert Fico na zasadnutí potvrdí, že „ide o krok správnym smerom.“ O návrhu nariadenia sa však musí riadne rokovať, keďže ide o „citlivý zásah do kompetencií členských štátov“. Nariadenie totiž navrhuje presunúť rozhodovanie o nasadení takýchto jednotiek na území členského štátu na Komisiu.

Nord Stream 2 na programe

Pre Slovensko bude na nadchádzajúcom summite najdôležitejšia téma Energetickej únie, keďže 2 mesiace bojovalo za jej zaradenie na program Európskej rady, s cieľom upozorniť členské štáty na „zásadný problém s projektom Nord Stream 2“.

Krajinám, ktoré sa pripojili k listu predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi a predsedovi Európskej komisie Jean-Claudovi Junckerovi sa podarilo dostať do záverov vetu, ktorou chcú podľa slov štátneho tajomníka Ivana Korčoka „konfrontovať Nord Stream 2 s realitou“.

V návrhoch záverov Európskej rady sa hovorí, že „každá nová infraštruktúra v oblasti energetiky musí byť plne kompatibilná s európskou legislatívnou a cieľmi Energetickej únie, medzi nimi najmä znižovanie energetickej závislosti a diverzifikácie dodávateľov, zdrojov a trás“.

Rozšírený plynovod Nord Stream tieto princípy podľa Korčoka nespĺňa, keďže „za žiadnych okolností nejde o diverzifikáciu trás“. Nord Stream 2 je naplánovaný, ako rozšírenie už existujúcej infraštruktúry, ktorá priamo spája Nemecko a Ruska, a ktorá sa využíva len na 50%.

Projekt by narušil aj spoločné záväzky voči Ukrajine. „Slovensko súhlasilo so spojazdnením reverzu preto, lebo bol silný záujem všetkých členských štátov urobiť všetko pre to, aby Ukrajina nebola eliminovaná ako kľúčová tranzitná krajina pre dodávky plynu do západnej Európy z Ruska," pripomenul Korčok. Reverzný tok plynu zo SR dnes pokrýva 30 % ukrajinskej spotreby plynu.

Slovensko si uvedomuje, že členské krajiny majú len obmedzené možnosti ovplyvniť rozhodovanie komerčných subjektov. „K princípom Energetickej únie sa zaviazala aj nemecká a aj rakúska vláda a argument o tom, že je to len komerčný projekt pre nás nie je dostatočný, pretože bude mať zásadné geopolitické a finančné dopady na Ukrajinu a potenciálne na SR,“ vyhlásil štátny tajomník.

Obmedzenie sociálnych dávok neprijateľné

Najsilnejšou politickou témou bude diskusia o budúcnosti Veľkej Británie v Európskej únii. Premiér David Cameron krajinám prednesie požiadavky na reformu únie. Ak budú zo strany členských štátov prijaté, Cameron je pripravený v rámci referenda o odchode alebo zotrvaní Británie v únii postaviť sa na stranu podporovateľov spoločného bloku.

Slovensko podporí požiadavky týkajúce sa lepšieho nastavenia vzťahov medzi krajinami eurozóny a tými, ktoré euro neprijali, pretože si praje, aby „eurozóna ostala atraktívna aj pre ostatné krajiny V4“. 

Britov podporíme aj v otázke zvyšovania konkurencieschopnosti únie. „Slovensko je s Britániou členom jednej iniciatívy, kde požadujeme, aby sa stanovili kvantitatívne ciele na znižovanie regulačnej záťaže. Je tu aj plná podpora toho, aby na hospodársky rast boli využívané obchodné dohody,“ vysvetlil Korčok s tým, že táto oblasť bude najmenej problematická.

Pre Slovensko najcitlivejšia otázka v rámci požadovaných ústupkov je obmedzenie prístupu k sociálnym dávkam pre migrantov z iných členských štátov EÚ. „Všade si vieme predstaviť kompromis ale máme problém s požiadavkou Británie na štvorročný odklad pre zamestnancov pracujúcich v Británii, ktorí nie sú jej občanmi, na sociálne benefity, ktoré vyplývajú s pracovnoprávneho pomeru,“ povedal štátny tajomník.

„Vo svojom liste premiér Cameron zužuje de facto slobody vnútorného trhu na tri zo štyroch… Otvorene hovorí o tom, že je potrebné zabezpečiť slobodný pohyb kapitálu, tovaru a služieb a opomína vnútornú migráciu…Nemôže si každý vybrať len tie slobody, ktoré mu vyhovujú.“

Korčok predpokladá, že túto otázku sa nepodarí vyriešiť ani na prebiehajúcom summite. Treba však podľa neho dodržať termín na dosiahnutie dohody, ktorý stanovili na február budúceho roka. Od dohody sa totiž bude odvíjať aj dátum referenda a teda aj to, či takto dôležitá politická otázka pripadne sa stôl slovenskému predsedníctvu Rady EÚ.