Nórsky útočník predpokladal európsku občiansku vojnu

Foto: albertizeme, Creative Commons

Páchateľ piatkovej masovej vraždy, pri ktorej prišlo v Oslo a na ostrove Utoya o život takmer osemdesiat ľudí, Anders Behring Breivik, sa dnes po prvýkrát postaví pred nórsky súd. Dnes sa ešte neočakáva, aby obvinený prehlásil pred súdom svoju vinu alebo nevinu. Podľa agentúry Reuters je na rozhodnutí sudcu, či z procesu vylúči verejnosť. Podľa Breivikovho obhajcu sa jeho mandant k obom činom hlási, no zároveň tvrdí, že boli „potrebné“.

Breivik mal podľa všetkého premyslenú stratégiu, ktorú sa teraz snažia rekonštruovať z jeho 1500 stranového manifestu nazvaného „2083: Európska deklarácia nezávislosti“. Číslo má označovať rok, v ktorom sa podľa Breivika skončí európska občianska vojna po poprave kultúrnych marxistov a deportáciách moslimov.

Občianska vojna mala mať tri fázy, prvá má prebiehať do roku 2030 a zahŕňať otvorený vojenský konflikt, vojenské šokové útoky, ktoré budú vykonávať ilegálne organizácie organizované v bunkách. Má to byť tiež čas „konsolidácie konzervatívnych síl“. Medzi rokmi 2030 a 2070 by sa mali objaviť rozvinutejšie formy odporu a prípravy pučov v Európe. Vo finálnej fáze nastáva odstránenie európskych lídrov a „implementácia kultúrne konzervatívnej politickej agendy“.

Breivik okrem iného kritizuje účasť Nórska na operáciách NATO v Kosove v roku 1999, ktoré sa neprávom sústredili na „našich srbských bratov“ snažiacich sa vyhnať islam a albánskych moslimov. Nepáčil sa mu ani spôsob, akým nórska vláda pristúpila k problému karikatúr proroka Mohameda, za ktorých republikáciu sa ospravedlnila.

Ako v Nórsku tak aj v Európe budú piatkové udalosti viesť pravdepodobne k novému záujmu o diskusiu o multikulturalizme, o integrácii moslimských menšín a o hrozbe terorizmu inšpirovaného krajnou pravicou. Imigrantská populácia v Nórsku sa medzi rokmi 1995 a 2010 takmer strojnásobila, pričom v krajine veľkosťou populácie pripomínajúcej Slovensko dosiahla počet pol milióna.  

S rétorikou, ktorá hovorila, že imigranti zneužívajú nórsky sociálny systém sa podarilo po voľbách 2009 krajne pravicovej Strane pokroku stať druhou najsilenejšou v nórskom parlamente. Členom tejto strany bol v minulosti aj Breivik. Hovorca strany Breivikove činy odsúdil a vyhlásil, že strana netušila, že jeden z jej členov by sa mohol stať masovým vrahom.

Podľa európskeho koordinátora pre boj s terorizmom Giles de Kerchove bude jeho úrad organizovať stretnutia na výmenu osvedčených postupov na potieranie krajne pravicového terorizmu.

Pozície

„Nezničíte našu demokraciu alebo naše odhodlanie prispieť k lepšiemu svetu…. Nikto v nás nesmie vzbudiť strach byť Nórmi“, povedal nórsky premiér Jens Stoltenberg.

Európska únia útoky odsúdila a Nórsku, ktoré nie je členským štátom, vyjadrila plnú podporu.

„Neľudský a neakceptovateľný čin“ odsúdila aj slovenská premiérka Iveta Radičová, ktorá v nedeľu telefonovala s nórskym premiérom. Ponúkla mu pomoc Slovenska pri odstraňovaní následkov tragédie, napríklad vyslaním krízových zložiek a školených psychológov pod koordináciou Európskej komisie.

„Je to nepredstaviteľná tragédia pre rodiny tých, ktorí stratili svojich milovaných na počiatku ich dospelého života a ktorých lákala verejná služba“, uviedol predseda  Európskeho parlamentu Jerzy Buzek.

Strana európskych socialistov, ktorá je materskou stranou nórskej labouristickej strany označila útoky z 22. júla za „hnus“. Sú podľa nich útokom na samotnú demokraciu a na tých, „dostatočne ušľachtilých, ktorí sa zúčastňujú na šírení demokratických princípov“.

„Tieto zbabelé a obscénne činy poslúžia len na to, aby zdôraznili obrovskú priepasť medzi otvorenou spoločnosťou ako je Nórsko a slepou nenávisťou terorizmu“.

Od Breivika sa dištancovali aj lídri európskych krajne pravicových strán, ktoré majú silnú anti-imigračnú rétoriku. Líder holandskej Strany slobody Geert Wilders charakterizoval nórskeho atentátnika ako „násilného a chorého“. Aj podľa lídra francúzskeho Národného frontu Jean-Marie Le Pena išlo o blázna, ktorý musí byť prísne potrestaný.