Nová hodvábna cesta a vyšehradská štvorka: Búrka v pohári vody?

Čínsky nákladný vlak. [EPA/FACUNDO ARRIZABALAGA]

Novú hodvábnu cestu mnohí chápu ako pokus Číny vybudovať masívnu, mnohonárodnú zónu ekonomického a politického vplyvu. Do projektu sa zapojili aj všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Ich hlavným motívom sú obchodné a investčné príležitosti. Zatiaľ však ostali len na papieri.

Keď sa svetové hospodárstvo v roku 2007 ponorilo do niekoľkoročnej krízy, Čína vycítila jedinečnú šancu na posilnenie svojej pozíciu na globálnom trhu.

Nie je prekvapením, že dôležitou súčasťou novej čínskej „Go Global“ stratégie sa stal aj stredoeurópsky región, ktorý Čína považuje za „vstupnú bránu“ k bohatším západoeurópskym krajinám a trhom.

V roku 2016 Čína pretavila svoju snahu aj do konkrénej podoby – takzvanej iniciatívy 16 + 1. Platforma pre spoluprácu s krajinami strednej a východnej Európy bola vlajkovou loďou vtedajšej čínskej vlády pod vedením Wena Jiabaa. Zahŕňa šestnásť východoeurópskych krajín vrátane všetkých štátov V4 (Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska) a 11 členských štátov Európskej únie.

Keď v roku 2013 prezident Xi Jinping oznámil novú iniciatívu „Belt and Road Initiative“ (BRI, známej aj ako Nová hodvábna cesta), platforma 16+1 sa zamerala predovšetkým na budovanie novej obchodnej infraštruktúry, ktorá pomôže naplniť ambiciózne ciele pekingskej stratégie.

Ako všetky ostatné krajiny Európskej únie, sa preto aj Vyšehradská skupina snaží vyriešiť svoju vlastnú „čínsku dilemu“. Je prítomnosť Číny v regióne jedinečnou ekonomickou príležitosťou alebo skôr hrozbou pre národnú bezpečnosť štyroch stredoeurópskych štátov?

Záštita pre čínske aktivity

Základným cieľom projektu Hodvábnej cesty – a v rámci neho aj platformy 16+1 – je podľa Salvatoreho Babonesa z univerzity v Sydney premeniť Čínu na hlavné centrum Africko-Eurázijského hospodárstva. „Tvrdé ekonomické štatistiky však ukazujú, že pre krajiny V4 nie je BRI nič, z čoho by mali byť obzvlášť nadšené,“ dodáva americký profesor pre poľský portál euractiv.pl.

Čína je stále chudobnejšou krajinou ako všetky štyri Vyšehradské krajiny. O pomerne skromné ​​výdavky Číny na projekt Hodvábnej cesty sa navyše musia podeliť desiatky partnerov hladných po investíciách.

Ivana Karásková z Pražského think-tanku Asociácia pre medzinárodné otázky (AMO) si myslí, že hlavným cieľom iniciatívy je vývoz čínskej nadprodukcie do zahraničia.

Čína posilňuje vplyv v strednej a východnej Európe

V pondelok sa v Budapešti konal summit šestnástich krajín strednej a východnej Európy, a Číny. Čínsky premiér označil tieto krajiny za „najrýchlejšie sa rozvíjajúci región EÚ“.

„Nová hodvábna cesta je len záštitou pre čínske aktivity v Európe, Ázii a Afrike a nie je zatiaľ v ničom obzvlášť výnimočná“, povedala Karásková pre český portál euractiv.cz a dodala, že predstaviť si niečo konkrétne pod BRI je zatiaľ ťažké aj pre regionálnych aktérov

Objem čínskych priamych zahraničných investícií (PZI) vo Vyšehradských krajinách je aj napriek rýchlemu a výraznému nárastu aj naďalej nízky. Zmeriava sa predovšetkým na fúzie a akvizičné aktivity a zatiaľ sa vyhýba veľkým projektom v infraštruktúre.

Pokiaľ ide o investície do infraštruktúry v jedenástich členských krajinách EÚ z platformy 16 + 1, je „spolupráca v oblasti infraštruktúry naďalej nulová, napriek intenzívnym politickým kontaktom s Čínou“, uviedli pre portál euractiv.pl Jakub Jakóbowski a Marcin Kaczmarski z Centra východných štúdií (OSW)

Dôvodom je podľa nich aj nezlúčiteľnosť čínskej ponuky s právnymi predpismi Únie (neprimeraná štátna pomoc a nedostatok otvorených tendrov).

Jediným veľkým infraštruktúrnym projektom tak zostáva 336-kilometrová železnica medzi Belehradom a Budapešťou.

Príležitosť na diverzifikáciu vývozu

Vlády Vyšehradských krajín však napriek tomu považujú BIR za veľkú príležitosť na posilnenie obchodných tokov obidvoma smermi.

Zvýšenú pozornosť mu venuje aj Koncepcia rozvoja hospodárskych vzťahov s Čínou, ktorú minulý rok predstavila slovenská vláda. Mimochodom, Slovensko je vďaka tomuto dokumentu prvou krajinou V4 s vlastnou „čínskou stratégiou“. V septembri následne vláda pripojila ku Koncepcii aj Akčný plán.

Faktom je, že vďaka svojej geografickej polohe a súčasnému silnejšiemu hospodárskemu rastu je stredoeurópsky región veľmi lukratívnym priestorom pre čínske investície.

Číňania majú záujem o strategické podniky, západné štáty chcú viac kontroly

Taliansko, Francúzsko a Nemecko žiadajú posilnenie pravidiel pre blokovanie zahraničných akvizícií.

Malé ekonomiky V4 však dnes stále zápasia s obrovskými deficitmi vo vzájomnom obchode s druhou najväčšou ekonomikou sveta.

„Ak hľadáme spôsoby, ako rozšíriť naše obchodné portfólio a znížiť závislosť na európskom trhu, môže to byť jedno z riešení, aj keď nie je jediné,“ povedal pre EURACTIV český europoslanec, Jan Zahradil (ECR).

Alternátíva k eurofondom?

Keď vlani do Bratislavy pricestoval prvý vlak s kontajnermi z Dalianu, najväčšieho prístavu východnej Číny, splnomocnenkyňa slovenskej vlády pre projekt Hodvábnej cesty, Dana Meagerová, to označila za „jeden z najdôležitejších pilierov ďalšieho rozvoja národnej ekonomiky“.

Pre investične podvíživené krajiny ako Slovensko je nová obchodná cesta šancou, ako rozšíriť finančné a investičné možnosti poskytované Európskou úniou.

Ak sa v novom viacročnom rozpočte EÚ, o ktorom sa v súčasnosti rozhoduje,  znížia možnosti financovania krajín V4, či už v dôsledku brexitu alebo novým nastavením finančných priorít, „ponuka Číny by sa mohla automaticky stať atraktívnejšou,“ varujú poľskí analytici Jakub Jakóbowski a Marcin Kaczmarski.

Stredoeurópskym rajom pre čínske investície je Maďarsko (INFOGRAFIKA)

Číňania investujú v Európe nepomerne menej ako Európania v Číne.

Dnes však stále platí, že objem čínskych priamych zahraničných investícií v krajinách V4 v lepšom prípade stagnuje, v tom horšom ma klesajúci trend.

Priame zahraničné investície z Číny na území Slovenska mali podľa vládneho dokumentu v roku 2012 hodnotu 39 miliónov eur. Z údajov Národnej banky Slovenska môžeme dokonca vyčítať, že v roku 2016 Číňania preinvestovali na Slovensku necelých 33 miliónov eur.

„Stav čínskych investícií u nás tak nedosahuje ani jedno percento z celkovej sumy PZI. Situácia je obdobná aj v ostatných krajinách regiónu strednej Európy, keďže ani tu stav PZI podľa najaktuálnejších údajov nie je vyšší ako jedno percento,“ uviedlo prostredníctvom svojho hovorcu SARIO.

„Starý model globalizácie skončil“

„Podľa môjho názoru nemá projekt dostatočné ekonomické opodstatnenie, ktoré by dokázalo vysvetliť dynamiku, ktorej sme svedkami,“ povedal pre EURACTIV Richard Turcsanyi z bratislavského Inštitútu ázijských štúdií.

Jeho slová naznačujú, že prostredníctvom Hodvábnej cesty chce Peking v prvom rade posilniť svoj politický vplyv v stredoeurópskom regióne.

Ďalší český europoslanec, Jiří Pospíšil (EĽS), sa domnieva, že celý projekt je skôr nástrojom čínskej propagandy a posilňovania čínskeho vplyvu.

Nová hodvábna cesta: Budapešť jedná s Pekingom za chrbtom Únie

Čínou plánované prepojenie Grécka s krajinami strednej Európy narazilo v Maďarsku na európske právo.

„Ak bude niekto z tejto spolupráce profitovať, bude to práve Čína a čínske podniky,“ dodáva.

Pri vstupe do BRI v roku 2015, sa maďarský premiér Viktor Orbán nechal počuť, že ho súčasný politický systém v Číne nezaujíma. „Starý model globalizácie sa skončil, ´východ dobehol západ´, a veľká časť sveta má už dosť poučovania o ľudských právach a trhovej ekonomike zo strany vyspelých krajín,“ zdôraznil.

Pre Peking sú určite dôležité politické gestá, ako napríklad to, keď Maďarsko, spolu s Gréckom a Chorvátskom, v roku 2016 vetovalo spoločné uznesenie o Juhočínskom mori. Rovnako čínsku vládu musela potešiť aj skutočnosť, že Maďarsko zabránilo Európskej únii podpísať vyhlásenie, ktoré odsudzuje mučenie právnikov a aktivistov za ľudské práva v Číne.

Posilňovanie spolupráce medzi Čínou a európskymi krajinami môže byť problematické pre celú EÚ, „pretože viaceré členské štáty Únie bránia prijatiu spoločnej pozície voči Číne, napríklad v oblasti ľudských práv, kontrole investícií alebo štatútu trhového hospodárstva,“ povedala Karásková.

Analytici však zdôrazňujú, že v krajinách V4 sú aj ďalší vysoko postavení politici či média, ktoré pomáhajú rozširovať vplyv čínskej vlády v Európe. Asi najvýraznejší z nich je staronový český prezident Miloš Zeman.

Ivana Karásková poznamenáva, že analýzy českých médií ukazujú, že niektorí aktéri s výrazným vplyvom na českú diskusiu o Číne používajú rovnakú terminológiu, rétoriku a argumenty, ako čínske veľvyslanectvo.

Brána do západnej Európy

Ani slovenská koncepcia rozvoja hospodárskych vzťahov s Čínou sa príliš nevenuje tomuto problému. Až na pár zmienok o ľudských právach, nekomentuje politickú alebo bezpečnostnú hrozbu spojenú s otváraním sa čínskej prítomnosti v regióne.

Obavy u verejnosti vyvolali napríklad informácie o vstupe čínskeho energetického a investičného giganta (CEFC), do TV Markíza, jednej z najväčších televíznych staníc na Slovensku.

Väčšina analytikov je však presvedčená, že v záujme Číny nie je politická destabilizácia ani rozvracanie štátnej moci v krajinách V4. Nie je preto ani hrozbou pre jednotu Európskej únie.

O novej hodvábnej ceste rokoval v Pekingu Zeman. Slovenský premiér neprišiel

Čína sa chce prezentovať ako veľmoc a získať si rešpekt.

„Som pevne presvedčený, že hlavným cieľom čínskeho úsilia je západná Európa, nie stredná a východná Európa,“ povedal Tamás Matura, expert na Čínu a profesor na Corvinus University v Budapešti.

„Niet pochýb o tom, že iniciatíva 16 + 1 zvýši čínsky vplyv v strednej a východnej Európe, ale vytvára to aj obojstranne výhodnú situáciu, ktorá prináša nové príležitosti pre rozvoj regiónu,“ zdôraznil Péter Medgyessy, bývalý maďarský premiér, pre Political Capital.

S tým súhlasí aj Richard Turcasnyi. Pripomína, že na čínske investície sa nedá pozerať čierno-bielou optikou a „démonizovať“ ich už len z princípu. „Ak napríklad Čína kúpi US Steel a preinvestuje v ňom ďalšie peniaze na modernizáciu výroby, tak sa dá povedať, že takáto investícia by bola pravdepodobne pozitívna.“