Nová hodvábna cesta: Budapešť jedná s Pekingom za chrbtom Únie

Číňania v gréckom prístave Pireus. FOTO: EurActiv.com/Shutterstock

Čína sa v gréckom prístave Piraeus nepodarilo získať kontrolný podiel a projekt prepojenia južnej a strednej Európy bol modifikovaný. Peking preto odštartoval výstavbu železničnej trate, ktorá grécky prístav prepája cez Srbsko s Budapešťou.

Začiatok prác v Maďarsku ale poznačil problém. Brusel je znepokojený, že maďarská strana povolila Číne začať s prácami napriek nesúladu s európskym právom.

Snaha Pekingu o prepojenie je súčasť ambicióznej iniciatívy pod názvom „Jeden pás, jedna cesta“ (OBOR – One Belt One Road).

https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/o-novej-hodvabnej-ceste-rokoval-v-pekingu-zeman-slovensky-premier-neprisiel/

Komisia prešetruje dohodu

Mimovládna organizácia OBORwatch, ktorá sa venuje práve kontrole čínskeho projektu, vo svojej poslednej štúdii tvrdí, že Maďarsko nezverejnilo výzvu na predkladanie ponúk vo verejnom obstarávaní a namiesto toho sa spolieha na bilaterálnu dohodu s Čínou.

Čítajte aj: Čína sa po nástupe Trumpa snaží posilňovať vzťahy s Európou

Brusel už situáciu prešetruje, pretože verejné obstarávania sú predpokladom pri realizácii podobných veľkých projektov v infraštruktúre, akým je aj čínska železnica.

„Zdá sa, akoby bol projekt pridelený Číne iba na základe dohody s Maďarmi a úplne tak obchádzal európske pravidlá, týkajúce sa verejných ponúk,“ vysvetlila štátna zástupkyňa Európskej obchodnej komory v Číne, Sara Marchettová.

Dotknutá časť železnice začína v Srbsku. To však pravidlá Únie nemôže podobným spôsobom porušovať, nakoľko nie je jej členom.

Otázna reciprocita

Pre Brusel je problematický aj fakt, že Čína nie je signatárom Dohody Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (GPA), ktorej cieľom je zabezpečiť otvorené, spravodlivé a transparentné podmienky hospodárskej súťaže. EÚ a všetky jej členské štáty signatármi sú.

Nedostatok reciprocity v zmluvách o verejnom obstarávaní medzi Bruselom a Pekingom rovnako spôsobil trenice. Európske spoločnosti totiž čelia pri prístupe k čínskym vládnym kontraktom obrovským ťažkostiam

Nový projekt čínskej Hodvábnej cesty a jej budúci úspech by mohli teraz závisieť od toho, ako sa EÚ so súčasnou otázkou vysporiada, nakoľko by mohol vzniknúť právny precedens, od ktorého by bolo ťažké odkloniť sa.

https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/slovensky-diplomat-ktory-zastupuje-uniu-podporuje-novu-hodvabnu-cestu/

Čína v Európe, no mimo EÚ

Čína hľadá spôsob vstupu na európsky trh mimo Európskej únie v rámci stratégie, prijatej ešte v roku 2012. Investície v regióne doteraz ponúkli Číne dvojaké výhody: jednak sú financované z pôžičiek od čínskych štátnych bánk, a jednak sú na práce vždy najímané čínske spoločnosti.

Od roku 2010 už Srbsko získalo od čínskych investorov viac ako 1,75 miliardy dolárov, vrátane projektu výstavby uhoľnej elektrárne, mosta cez Dunaj v Belehrade a úseky diaľnic.

Susedná Bosna sa s Pekingom dohodla na projektoch financovaných v celkovej výške 1,4 miliardy eur.

Čierna Hora, ďalšia bývalá juhoslovanská republika, si vybrala čínsku spoločnosť na vybudovanie úseku diaľnice za 800 miliónov eur, ktorá ju spája s jej severným susedom, Srbskom.