Čína sa v gréckom prístave Piraeus nepodarilo získať kontrolný podiel a projekt prepojenia južnej a strednej Európy bol modifikovaný. Peking preto odštartoval výstavbu železničnej trate, ktorá grécky prístav prepája cez Srbsko s Budapešťou.
Začiatok prác v Maďarsku ale poznačil problém. Brusel je znepokojený, že maďarská strana povolila Číne začať s prácami napriek nesúladu s európskym právom.
Snaha Pekingu o prepojenie je súčasť ambicióznej iniciatívy pod názvom „Jeden pás, jedna cesta“ (OBOR – One Belt One Road).
https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/o-novej-hodvabnej-ceste-rokoval-v-pekingu-zeman-slovensky-premier-neprisiel/
Komisia prešetruje dohodu
Mimovládna organizácia OBORwatch, ktorá sa venuje práve kontrole čínskeho projektu, vo svojej poslednej štúdii tvrdí, že Maďarsko nezverejnilo výzvu na predkladanie ponúk vo verejnom obstarávaní a namiesto toho sa spolieha na bilaterálnu dohodu s Čínou.
Čítajte aj: Čína sa po nástupe Trumpa snaží posilňovať vzťahy s Európou
Brusel už situáciu prešetruje, pretože verejné obstarávania sú predpokladom pri realizácii podobných veľkých projektov v infraštruktúre, akým je aj čínska železnica.
„Zdá sa, akoby bol projekt pridelený Číne iba na základe dohody s Maďarmi a úplne tak obchádzal európske pravidlá, týkajúce sa verejných ponúk,“ vysvetlila štátna zástupkyňa Európskej obchodnej komory v Číne, Sara Marchettová.
Dotknutá časť železnice začína v Srbsku. To však pravidlá Únie nemôže podobným spôsobom porušovať, nakoľko nie je jej členom.
Otázna reciprocita
Pre Brusel je problematický aj fakt, že Čína nie je signatárom Dohody Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (GPA), ktorej cieľom je zabezpečiť otvorené, spravodlivé a transparentné podmienky hospodárskej súťaže. EÚ a všetky jej členské štáty signatármi sú.
Nedostatok reciprocity v zmluvách o verejnom obstarávaní medzi Bruselom a Pekingom rovnako spôsobil trenice. Európske spoločnosti totiž čelia pri prístupe k čínskym vládnym kontraktom obrovským ťažkostiam
Nový projekt čínskej Hodvábnej cesty a jej budúci úspech by mohli teraz závisieť od toho, ako sa EÚ so súčasnou otázkou vysporiada, nakoľko by mohol vzniknúť právny precedens, od ktorého by bolo ťažké odkloniť sa.
https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/slovensky-diplomat-ktory-zastupuje-uniu-podporuje-novu-hodvabnu-cestu/
Čína v Európe, no mimo EÚ
Čína hľadá spôsob vstupu na európsky trh mimo Európskej únie v rámci stratégie, prijatej ešte v roku 2012. Investície v regióne doteraz ponúkli Číne dvojaké výhody: jednak sú financované z pôžičiek od čínskych štátnych bánk, a jednak sú na práce vždy najímané čínske spoločnosti.
Od roku 2010 už Srbsko získalo od čínskych investorov viac ako 1,75 miliardy dolárov, vrátane projektu výstavby uhoľnej elektrárne, mosta cez Dunaj v Belehrade a úseky diaľnic.
Susedná Bosna sa s Pekingom dohodla na projektoch financovaných v celkovej výške 1,4 miliardy eur.
Čierna Hora, ďalšia bývalá juhoslovanská republika, si vybrala čínsku spoločnosť na vybudovanie úseku diaľnice za 800 miliónov eur, ktorá ju spája s jej severným susedom, Srbskom.