Nové predsedníctke trio EÚ žiada návrat premiérov do Rady

Zdroj: www.cyprusnewsreport.com.jpg

Vysokopostavení diplomati z Poľska, Dánska a Cypru sa zhodujú v názore, že by vo svetle rozhodovania o dlhodobom rozpočte, či prijímaní nových členov v nasledujúcich mesiacoch, mala byť posilnená úloha Rady pre všeobecné záležitosti.

Rada pre všeobecné záležitosti, v ktorej normálne sedia ministri zahraničia členských štátov sa stretáva šesťkrát do roka. Je najvyšším rozhodovacím orgánom EÚ po Európskej rade, čo je stretnutie hláv štátov a vlád členských krajín.

V snahe zvýšiť jej politický profil, Poľsko, Dánsko a Cyprus presadzujú, aby stretnutiam nepredsedali šéfovia diplomacií ale premiéri z jednotlivých predsedníckych krajín (Poľsko v II. polovici roku 2011, Dánsko v I. polovici 2012 a Cyprus v II. polovici 2012).

Takýto návrh prezentovali na podujatí think-tanku Notre Europe v Bruseli. V Policy paper, ktorý koloval na podujatí sa viacerí analytici zhodli, že posilniť Radu pre všeobecné záležitosti je dobrý nápad.

Senior analytik z CEPS Piotr Maciej Kaczyński navrhuje, aby stretnutiam predsedal premiér, prípadne prezident. Cyprus je totiž prezidentskou republikou.

Koniec dohodám za zatvorenými dverami

Podľa niektorých zdrojov vládne so súčasným fungovaním Rady pre všeobecné záležitosti nespokojnosť. Úroveň účasti jednotlivých krajín kolíše. Kým niektoré zastupuje minister zahraničia, či pre európske záležitosti, iné štáty posielajú na Radu štátnych tajomníkov, či veľvyslancov pri EÚ.

Niektorí diplomati sa obávajú trendu, ktorý zaviedol stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a ktorý spočíva v konzultáciách medzi členskými krajinami v neformálnych formátoch s malým počtom účastníkov, na pozvánky. Podľa nich to predstavuje nebezpečný precedens pre náhradu oficiálneho rozhodovania.

Vedúci stáleho zastúpenia Poľska pri EÚ Jan Tombinski tvrdí, že je potrebné predstaviť nové štruktúry a nové rozvrhy pre prácu ministerských rád EÚ.

RVZ: Primus inter pares

Okrem zmeny predsedníctva je podľa poľského veľvyslanca potrebné, aby mali stretnutia „obsah“. RVZ by mala byť namiesto ECOFINU (Rady ministrov financií)  hlavným rámcom pre všetky dohody o dlhodobom rozpočtovom rámci.  Veľvyslanec tiež lobuje za zavedenie mechanizmu aktuálneho a priebežného informovania Európskeho parlamentu o vývoji.

„Aj rok a pol po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti EÚ stále bojuje s tým, aby naplnila povinnosti pokiaľ ide o vzťahy medzi inštitúciami a stále len tvaruje novú kultúru spolupráce,“ hovorí Tombinski.

Stály štátny tajomník dánskeho ministra zahraničia Claus Grube tvrdí, že je pozoruhodné na čom všetkom sa krajiny z budúceho tria predsedníctiev dokázali dohodnúť, napriek tomu, že ide o tak odlišné krajiny – staré aj nové členské krajiny, na severe aj na juhu. Koordinácia práce predsedníctiev je podľa neho dôležitá hlavne kvôli rokovaniam o rozpočtovom rámci.

Oproti roku 2005, kedy sa vyjednával súčasný rozpočet Grube očakáva, že rokovania budú teraz komplikovanejšie vďaka komplexnosti všetkých faktorov, ktoré vstupujú do rozhodovania aj na strane príjmov, aj na strane výdavkov.

„Žiadne rotujúce predsedníctvo nedotiahne rokovania od začiatku do konca, ale ak máme k dispozícii 18 mesiacov, môže sa nám to podariť.

Stály štátny tajomník z cyperského ministerstva zahraničia Nicholas Emiliou prízvukuje, že okrem posilennia RVZ je potrebné spraviť rozhodovanie o rozpočte a rozširovaní demokratickejšie. Cyprus navyše vidí dôvod na to, aby sa RVZ zaoberala aj otázkou klimatických zmien. Krajina má už dnes problémy s vysušovaním pôdy a nedostatkom vody.