Nové predsedníctvo Únie, staré problémy s právnym štátom

Eurokomisárka Věra Jourová zodpovedná za hodnoty a transparentnosť počas plenárnej diskusie o právnom štáte v Maďarsku v Európskom parlamente. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Nadchádzajúce nemecké predsedníctvo v Rade EÚ podporuje napojenie eurofondov na dodržiavanie princípov právneho štátu v novom rozpočte Únie. Europoslanci upozorňujú, že to nemusí stačiť.

Európska komisia pripravuje prvú výročnú správu o právnom štáte v členských krajinách Únie. Predložiť ju plánuje na jeseň. Komisia tiež navrhuje v novom sedemročnom rozpočte EÚ podmieniť uvoľňovanie európskych fondov stavom právneho štátu.

Téma ochrany princípov právneho štátu je dôležitá aj pre prichádzajúce nemecké predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré začína už 1. júla. „Myslíme si, že (tento návrh) je silný signál a veľmi by sme ho chceli vidieť ako súčasť viacročného finančného rámca,“ povedal na nedávnom podujatí stály zástupca Nemecka pri EÚ, Michael Clauss.

Maďarsko aj Poľsko takúto podmienenosť odmietajú a tvrdia, že k nim Európska komisia pristupuje nespravodlivo. Maďarský parlament včera schválil ukončenie krízových právomocí pre vládu, mimovládne organizácie a opozícia však upozorňujú na pretrvávajúce problémy.

Maďarská vláda už nebude mať krízové kompetencie, podľa kritikov Orbán právomoci zneužil

Maďarsko odvolá núdzové opatrenia na boj proti koronavírusu, ktoré vyvolali medzinárodnú kritiku a obavy z ďalšieho uchopenia moci premiérom Viktorom Orbánom.

„Diabol je v detailoch“, hovorí pre EURACTIV.com francúzska europoslankyňa Gwendoline Delbos-Corfield (Zelení/EFA), ktorá je zároveň spravodajkyňou pre Maďarsko v Európskom parlamente. Delbos-Corfield sa obáva, že mechanizmus právneho štátu bude nakoniec prijatý v slabšej podobe ako je návrh Komisie.

Ten napríklad predpokladá, že podnet Komisie zastaviť eurofondy pri problémoch v členskom štáte bude možné zvrátiť len ak sa za to postaví väčšina členských štátov v Rade (tzv. reverzná väčšina).

Maďarsko a Poľsko toto odmietajú a tvrdia, že to obchádza článok 7 a dáva Európskej komisii silné právomoci.

Podmienenosť nie je všeliek

„Som trochu nahnevaná, že (podmienenosť) sa niekedy prezentuje ako zázračné riešenie na všetko,“ dodáva poslankyňa. „Nechcem, aby to Nemci a ďalšie predsedníctva využili na to, aby nemuseli riešiť to, čo je v stávke teraz a čo sa dá urobiť cez procedúru podľa článku 7.“

Postup podľa článku 7 je už dva roky otvorený voči Maďarsku za zásahy do súdnictva, akademickej slobody, slobody vyjadrovania. Prvé vypočutie k tejto téme v Rade sa konalo až rok po tom, čo Európsky parlament procedúru odštartoval, a to v septembri 2019 za fínskeho predsedníctva. Chorvátske predsedníctvo tému odložilo pod vplyvom koronakrízy, Nemecko zatiaľ tiež s istotou nepovedalo, že by chcelo zaradiť híringy k právnemu štátu do programu rokovaní.

Maďarský europoslanec z krajne pravicovej strany Jobbik Márton Gyöngyösi sa sťažoval, že Viktor Orbán „buduje autokratický režim  s pomocou európskych fondov a bude to robiť aj ďalej, zatiaľ čo sa nemeckí a iní západní investori cítia v Maďarsku pohodlne a dostáva sa im preferenčného zaobchádzania,” vo forme nízkych miezd, flexibilného pracovného práva a nízkych daní, hovorí s odkazom na automobilový priemysel. Automobilový sektor v Maďarsku predstavuje 4,5 % HDP, v krajine vyrábajú Mercedes-Benz aj  Audi.

Zelený europoslanec z Nemecka Daniel Freund argumentuje, že nie všetky západné firmy majú v Maďarsku na ružiach ustlané. „Keď sa pozriete na iné typy podnikov, a tu mám na mysli najmä potravinové reťazce, veľmi jasne vidia zhoršovanie právneho štátu,“ tvrdí Freund. „Ak ste firmou, ktoré je priamou konkurenciou maďarskej firme alebo niekomu, ktorý je blízky spojenec premiéra Orbána, potom naozaj cítite tlak a nedostatky systému“, tvrdí Freund, podľa ktorého by sa Poľsko a Maďarsko mali povinne pripojiť k vznikajúcej Európskej prokuratúre.

Nový orgán bude v členských krajinách, ktoré sa na tejto spolupráci zúčastňujú, stíhať zneužívanie európskych fondov. Maďarsko, Poľsko, Dánsko, Írsko a Švédsko zatiaľ nie sú súčasťou Európskej prokuratúry, môžu sa však kedykoľvek pridať.

Šéfka Európskej prokuratúry: Z politických tlakov nie som nervózna, zvládam ich veľmi dobre

O tom, či bude Európska prokuratúra schopná efektívne stíhať podvody a korupciu rozhodne aj výška jej rozpočtu. Finančné možnosti ovplyvnia aj rokovania o počte európskych prokurátorov, ktorí budú vyšetrovať prípady v členských štátoch, vysvetľuje v rozhovore pre EURACTIV Slovensko hlavná európska prokurátorka LAURA C. KÖVESI.

„Keďže fond obnovy bude teraz rozdeľovať tak veľa ďalších prostriedkov aj do Maďarska a Poľska, myslím si, že by sme mali dať ako podmienku, aby sa stali jej členmi,“ myslí si Freund.