Tento článok je súčasťou Špeciálu: Noví lídri Únie
Europoslanci si v druhom kole zvolili za predsedu talianskeho poslanca z tábora socialistov Davida-Mariu Sassoliho.
Európsky parlament zvolením talianskeho europoslanca rešpektoval prerozdelenie vrcholných postov medzi politické skupiny, tak ako vyplýva z dohody lídrov o nomináciách na vrcholové pozície. Nesiahol však po zástupcovi východnej Európy, hoci sa kuloárne hovorilo o Bulharovi a šéfovi strany eurosocialistov (PES), Sergejovi Staniševovi. Bola by to aspoň nejaká kompenzácia za fakt, že všetky ostatné posty ostávajú v západnej Európe.
Za Sassoliho v druhom kole zdvihlo ruku 345 poslancov z celkového počtu 667 platných hlasov. Jeho zvolenie je do veľkej miery prekvapením a to aj pre neho, keďže jeho nominácia za skupinu Socialistov a demokratov bola rozhodnutá na poslednú chvíľu, po tom, čo sa lídri EÚ dohodli na ostatných nomináciách.
David-Maria Sassoli je členom Európskeho parlamentu od roku 2009. Bol opakovane podpredsedom Európskeho parlamentu. Pred vstupom do politiky za taliansku Demokratickú stranu (PD) bol novinárom.
Vo svojom úvodnom prejave pred poslancami sa vrátil do histórie a vymedzil voči nacionalizmu. Zdôrazňoval dôležitosť sociálnych politík, rodovej rovnosti aj potrebu reformovať dublinské pravidlá o azyle.
Nacionalizmus je vírus
Európska únia podľa neho nie je „náhodou histórie“. „Som synom muža, ktorý vo veku 20 rokov bojoval s inými a matky, ktorá tiež ako dvadsaťročná odišla z domu a hľadala úkryt. Viem, že je to príbeh mnohých z vašich rodín,“ prihováral sa poslancom.
Európsky príbeh podľa neho vznikol na „bolesti, krvi mladých Britov zmasakrovaných na plážach Normandie, na túžbe Sophie a Hansa Schollovcov po slobode, na túžbe po spravodlivosti hrdinov Varšavského geta, na tankmi potlačenej (Pražskej) jari vo východných krajinách…“.
Ak sme Európanmi, je to aj preto, že milujeme svoje krajiny, hovorí Sassoli, no nacionalizmus, ako ideológia „produkuje vírus, ktorý vyvoláva pocit nadradenosti a vytvára deštruktívne konflikty.“
Hovoril o epochálnych zmenách, ktorými Európa prechádza: nezamestnanosť mladých ľudí, migrácia, zmena klímy, digitálna revolúcia, nová rovnováha na globálnej scéne. Tieto výzvy vyžadujú „odvahu skombinovať múdrosť a trúfalosť“.
Prihovára sa za zmenu ekonomického modelu, ktorý lepšie prepojí rast, sociálnu ochranu a ochranu životného prostredia. Sociálnu ochranu vníma ako súčasť európskej identity. EÚ musí pracovať na väčšej rodovej rovnosti a na posilnení prítomnosti žien vo vrcholovej politike aj ekonomike. „Žiadny Európan nesmie byť ponižovaný ani marginalizovaný kvôli svojej sexuálnej orientácii,“ dodal tiež.
Dotkol sa aj témy migrácie apelom na reformu dublinského nariadenia, ktoré je už roky zamrznutá pre neschopnosť členských štátov sa dohodnúť. „Páni z Európskej rady, tento Parlament verí, že nadišiel čas diskutovať o reforme pravidiel Dublinu (…) Dlhujete to európskym občanom, ktorí volajú po väčšej solidarite medzi členskými štátmi, dlhujete to trpiacim ľudom kvôli ľudskosti, ktorú nechceme stratiť a ktorá nás robí veľkými v očiach sveta.“