O EÚ vo Zvolene: Hlavným záujmom Slovenska je vyťažiť z členstva maximum

Diskusný formát, ktorý organizuje MZVaEZ SR #MYSMEEÚ na pôde Technickej univerzity vo Zvolene. [MZVaEZ SR]

Slovenská diplomacia sa v posledných týždňoch musela vyrovnať s negatívnymi titulkami o Slovensku  v európskej tlači, povedal na zvolenskej debate v rámci Národného konventu o EÚ štátny tajomník MZVaEZ.

„Sme občania, každý jeden diplomat to vníma aj osobne,“ odpovedá štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok v úvode na otázku moderátora Martina Strižinca, ako sa mu robí diplomacia v posledných týždňoch, ktoré nasledovali po vražde novinára Jánka Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

So študentami diskutoval na Technickej univerzite vo Zvolene v rámci série podujatí MYSMEEÚ.

V zahraničí ocenili občiansky postoj aj to, že bola zaplatená politická cena

V osobnej rovine, bol podľa neho každý v rezorte zahraničia z toho, čo sa udialo v šoku. Druhá rovina je pracovná. „Negatívne titulky o krajine v popredných európskych médiách sú niečo s čím sa musí vysporiadať aj diplomacia,“ hovorí Korčok.

V zahraničí si podľa neho všimli a ocenili spontánny postoj občianskej verejnosti. Situácia sa podľa neho obrátila kriticky proti vláde, ktorá zaplatila politickú cenu,  „čo bolo kvitované aj v zahraniční.“

Odmieta paralely súčasnej situácie napríklad s obdobím pred rokom 1998. „Zažívame unikátnu situáciu, ktorá sa nedá k ničom pripodobiť.“

Demeš: Je dôležité, že slovenská diplomacia odmietla potvrdiť nezmyselné teórie o zásahoch zvonka

ŠPECIÁL / Podľa PAVLA DEMEŠA odhalenia Jána Kuciaka na kosť obnažili naše zlyhania a prapodivné prepojenia, s ktorými sa musíme spoločne vysporiadať. Pri ich riešení sa budeme musieť opierať aj o zahraničie, hovorí.

K téme EÚ hovorí, že základným slovenským záujmom je vyťažiť z členstva maximum, čo je niečo, o čo sa snaží každá krajina. EÚ sa dajú veci vyčítať, ale vadí mu demagógia, ktorá neponúka reálnu alternatívu.

Debata so študentmi odštartovala témou výmenného programu Erasmus. Študent Technickej univerzity Michal Haladěj tvrdí, že pobyt v zahraničí nabúral istotu jeho plánov odísť po štúdiu zo Slovenska a naopak, motivoval ho ostať a pracovať na Slovensku s vidinou posúvať krajinu na úroveň, akú videl v zahraničí.

Jeho kolegyna, študentka Vladimíra Dekanová kritizovala, že výška štipendia počas Erasmu je rovnaká bez ohľadu na to, aké sú životné náklady v krajine kam študent vycestuje. Z paušálnej sumy 500 eur je tak najjednoduchšie vyžiť napríklad v Českej republike.

Študenti vnímajú vplvy EÚ vo svojich oboroch

Študenti hovorili aj o tom, ako členstvo Slovenska v EÚ ovplyvňuje oblasti, na ktoré sa vo svojom doktorandskom štúdiu zameriavajú.

Michal Filípek sa venuje lesnému hospodárstvu. „Momentálne prebieha spoločenská diskusia o tom, aké funkcie má plniť les, či má byť zdroj dreva, či má zabezpečovať biodiverzitu, obnoviteľné zdroje energie a podobne.“

Európska komisia by podľa neho mohla v tejto debate pôsobiť ako arbiter.

Poukazuje tiež na paradox, kedy ekológický postoj niektorých krajín ide na úkor krajín vo východnej Európe. „Nóri sú napríklad veľmi ekologickí, ale výrobky z dreva chcú.“

Martin Haladěj sa venuje dreveným stavbám, kde európska legislatíva definuje štandardy napríklad v energetickej účinnosti budov.

V komunikácia o EÚ chýba Vladimíre Dekanovej adresnosť. Podľa nej nie je efektívne, keď sa ľuďom hovorí koľko kilometrov ciest sa postavilo s pomocou európskych fondov, ale v Zvolenčanom treba povedať, že európske prostriedky pomohli postaviť rýchlostnú cestu medzi Zvolenom a Detvou, „čo je niečo čo sa ich priamo týka“.

Odpady aj Horná Nitra

V odbornom paneli zvolenskej edície Národného konventu o EÚ  Michal Sebíň zo spoločnosti NATUR-PACK približoval, ako je na tom Slovensko s nakladaním s odpadom. Hoci sme najlepší v EÚ pokiaľ ide o jeho produkciu – produkujeme najmenej odpadu na obyvateľa za rok – v separovaní sme však na chvoste rebríčka.

Jeho spoločnosť pôsobí na trhu, ktorý v istom zmysle umelo vytvorili pravidlá EÚ, ktoré motivujú k ekologickému nakladaniu s odpadom.

Slovensku Sebíň vyčíta napríklad malú angažovanosť v oblasti energického zhodnocovania odpadov. Inšpiratívna je podľa neho prax z krajín západnej Európy, kde separovanie funguje aj preto, že pôsobí taká vec ako je pocit hanby pred susedmi. Ak odpad vyseparujete zle, vrece vám spred domu neodvezú, hovorí.

Michal Sebíň: Kľúčom k 50-percentnej recyklácii je bioodpad

Keby som bol starosta, nebojoval by som proti skládkovacím poplatkom, hovorí riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK MICHAL SEBÍŇ.

Juraj Kubica z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu hovoril o tom, ako si Slovensko stojí na poli obnoviteľných zdrojov energie a detailne popísal, ako Slovensko  s odbornou asistenciu Európskej komisie a Spoločného centra pre výskum (JCR) pracuje na pláne pre transformáciu regiónu Hornej Nitry. Región čaká zatváranie uhoľných baní, čo je potrebné komplexne podchytiť z hladiska zamestnanosti.

Útlm uhlia má vláda schváliť na konci roka. Počíta s eurofondami (+dokument)

EURACTIV získal návrh na cestovnú mapu a financovanie transformácie hornej Nitry. Projekty podporené z eurofondov sa začnú realizovať najskôr v roku 2020.

Pedagóg Technickej univerzity a bývalý minister životného prostredia Lászlo Miklós si myslí, že environmentálne témy sú na chvoste politického záujmu a chýba vzdelávanie v tejto oblasti.