Obavy europoslancov z proti-krízového plánu Únie: Zadĺženie, problémy s čerpaním, náročné podmienky

Popredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestager štrikuje počas plenárnej schôdze Európskeho parlamentu, na ktorej šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen predstavila bezprecedentný protikrízový fond ekonomickej obnovy Európskej unie. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Slovenskí europoslanci a europoslankyne záchranný plán Únie prevažne vítajú ako bezprecedentnú šancu pre Slovensko, no upozorňujú aj na jeho slabšie stránky.

K oživeniu ekonomík členských štátov Únie po pandémii koronavírusu by mal pomôcť finančný balík vo výške 750 miliárd eur, ktorý predstavila Európska komisia v stredu (27. mája), pričom 500 miliárd by malo byť vo forme nenávratných grantov a 250 miliárd vo forme nízko úročených pôžičiek. Pomoc je súčasťou protikrízového plánu EÚ Budúcej generácie, ktorý sa vytvorí nad rámec sedemročného rozpočtu Únie vo výške 1,1 bilióna eur. Aby to boli členské štáty schopné zaplatiť, požičajú si spoločne na finančných trhoch a pomoc sa bude splácať z budúcich príspevkov do rozpočtu.

Z nových prostriedkov môže Slovensko dostať až osem miliárd eur navyše vo forme grantov a v prípade potreby aj ďalšie miliardy vo forme pôžičiek. Dve tretiny finančnej pomoci budú môcť krajiny Únie čerpať ako nevratné dotácie. Dôležité je, ako s touto pomocou naloží Slovensko a do akej miery ju bude schopné využiť.

Národný Plán obnovy

Slovenskí europoslanci záchranný plán Únie prevažne vítajú, no upozorňujú aj na jeho slabšie stránky. Podľa Roberta Hajšela (S&D, nom. Smer-SD) prišiel od Európskej komisie návrh, ktorý by bol ešte pred niekoľkými mesiacmi nepredstaviteľný. Fond pomoci označil za obrovskú šancu pre Slovensko pustiť sa cestou modernizácie a dostať na to viac peňazí, než sme mohli ešte nedávno dúfať.

Podľa Michala Šimečku (Renew, PS) má Slovensko šancu v rokovaní o záchrannom balíku ukázať, že v porovnaní s nedemokratickým Maďarskom alebo Poľskom zdieľa európske hodnoty. Miriam Lexmann (EPP, KDH) podporuje hybridný systém grantov a pôžičiek. Kde je potrebná rýchla pomoc, pomôžu granty, kde existuje ekonomická sila, pomôžu podľa nej pôžičky.

Eurokomisia pripravila najväčšiu finančnú injekciu pre ekonomiku v histórii, požičia si 750 miliárd eur

Nový 750 miliardový fond má členským štátom EÚ pomôcť zotaviť sa z krízy spôsobenej epidémiou koronavírusu. Dve tretiny z týchto peňazí podľa návrhu Európskej komisie budú môcť krajiny EÚ čerpať ako nevratné dotácie. Slovensko z neho dostane 10 miliárd eur. 

Podľa Šimečku nemôže pozíciu Slovenska určovať len jednoduchá účtovnícka logika „koľko sa nám ujde“, ale musíme brať do úvahy vyšší strategický a európsky záujem. „Odmietnutie záchranného plánu by uvrhlo EÚ do ekonomickej a politickej krízy, z ktorej by sa už nespamätala,“ píše Šimečka na svojom Facebooku.

Europoslanci však upozorňujú na problémy Slovenska pri čerpaní eurofondov a distribúcii pomoci počas koronakrízy, čo by sa nemalo stať pri prijímaní miliardovej pomoci od Únie.

„Zatiaľ sme stále ešte pozadu v realizácii opatrení a poskytovaní finančnej pomoci. Treba pridať a dobre sa pripraviť,“ píše na svojom Facebooku europoslankyňa Monika Beňová (S&D, Smer-SD). Lucia Ďuriš Nicholsonová (ECR, SaS) dúfa, že „sme sa zo zlého štartu ponaučili a na obhajobu osem miliardového balíka budeme pripravení“. V čerpaní eurofondov bola podľa nej minulá vláda veľkým amatérom a kvôli tomu sme v minulosti prichádzali o desiatky miliónov eur.

Podľa Hajšela musí slovenská vláda v spolupráci s rôznymi sektormi ekonomiky už teraz pracovať na vízii oživenia a modernizácii ekonomiky. Slovensko bude musieť rýchlo predložiť kvalitný národný Plán obnovy aj s projektmi, ktoré sa z neho budú financovať a z ktorých by mali profitovať slovenskí podnikatelia a zamestnanci.

Návrh ešte musia schváliť členské štáty aj europoslanci

Na krízovom programe pomoci sa ešte musí nájsť politická zhoda a schváliť ho musia všetky členské štáty a Európsky parlament. Väčšina slovenských europoslancov dúfa, že sa členské štáty dohodnú, zároveň sa na to pozerajú pragmaticky.

„Určite sa vyrojí plno hejterov, ktorí budú nespokojní s tým, že dnešné dlhy máme splácať budúcimi príspevkami do rozpočtu EÚ,“ myslí si Šimečka. Nasledovať budú podľa neho otázky, či to nie je pre Slovensko priveľké riziko. Podľa neho však ide o stávku na budúcnosť, v ktorej Únia prežije a Slovensko bude jej súčasťou.

Šimečka zároveň na Facebooku napísal, že zahlasuje len za taký návrh, v ktorom bude možnosť obmedziť čerpanie európskych peňazí pre oligarchické a nedemokratické vlády. „Verím, že slovenská vláda so svojím protikorupčným étosom zaujme rovnaký postoj.“

Hajšel dúfa, že aj keď úplne nový nástroj pomoci ešte vo vyššej sume, ako nedávno navrhli Francúzsko a Nemecko, a nemusí sa páčiť niektorým členským štátom, budú štáty Únie ochotné návrh aspoň v približných sumách schváliť už do leta.

Kto z Fondu získa najviac

Na európskej pôde sa prirodzene rieši hlavne téma, ktoré členské štáty dostanú zo záchranného balíka najviac. Nie je tajomstvom, že by malo ísť o štáty najviac zasiahnuté pandémiou, teda Taliansko a Španielsko.

Hajšel bude v Európskom parlamente presadzovať, aby k peniazom z týchto nástrojov mali rovnaký prístup všetky krajiny. Hlavným kritériom prideľovania týchto peňazí podľa neho musí byť pokles hospodárskej aktivity v dôsledku koronakrízy. „Aj štáty ako Slovensko, ktoré po zdravotnej stránke neboli koronavírusom tak silno postihnuté, čelia aj v dôsledku prijatých preventívnych opatrení hlbokej hospodárskej recesii,“ píše Hajšel.

Korčok: Slovensko z nového fondu EÚ pre hospodársku obnovu získa 10 miliárd eur

Plán ekonomickej obnovy EÚ, ktorý predstavila Európska komisia, minister zahraničia Ivan Korčok označil za dobrú správu pre Slovensko. Vláda podľa neho ale musí spraviť veľa “domácich úloh”, aby zvládla dostupné peniaze vyčerpať. 

Nicholsonová premýšľa podobne a tvrdí, že najdôležitejšie bude, aby boli granty podmieňované reformami, najmä pri tých štátoch, ktoré mali už pred krízou problémy, ako je napríklad Taliansko. „Dať si do názvu fondu “budúce generácie” je ľahké,“ píše na svojom Facebooku Nicholsonová, ťažšie bude podľa nej zanechať budúcim generáciám skutočnú pridanú hodnotu a nie iba neudržateľné dlhy.

Jej stranícky kolega Eugen Jurzyca (ECR, SaS) upozorňuje, že „dary a lacné úvery“, ktoré Európania dostanú v rámci projektu na obnovu ekonomiky Únie, budú musieť po roku 2027 splatiť aj s úrokmi, čím sa zvýši verejný dlh, hoci skryto. „Je dobré, že Komisia prišla s návrhom na rozloženie dopadov krízy v čase, bude ho však potrebné zásadne zmeniť,“ píše Jurzyca.

Podľa neho je rozhodujúce podmieniť pomoc zadlženým krajinám tým, že si znížia dlhy a začnú sa pripravovať na krízy. To v návrhu Komisie podľa neho zatiaľ chýba. Inak podľa neho hrozí, že z Európskej únie zostane zadlžená strecha, pod ktorou členské štáty nebudú chcieť spolupracovať.

Ekológia

Nicholsonová poukazuje na to, že pôžičky a granty od Únie budú podmienené niekoľkými kritériami, čím sa môže samotný proces čerpania skomplikovať. „Dnes je veľmi cool byť zelený a digitálny, ak sa však takéto podmieňovanie použije vo fonde obnovy, podmienky pre firmy a investície môžu byť ešte náročnejšie, ako sú teraz,“ upozorňuje na Facebooku Nicholsonová.

Pre europoslanca Šimečku je naopak cieľ klimatickej neutrality veľmi dôležitý. „Nové stámiliardy musíme investovať do prechodu na zelenú a digitálnu ekonomiku, nie na nezmyselné dotovanie sektorov, ktoré ničia našu planétu. Slovenská vláda by mala zaujať rovnaký postoj,“ myslí si.

Podľa Hajšela sa zo „zúfalej koronakrízy“ nateraz stáva obrovská šanca úplne resetovať a prestavať fungovanie slovenskej ekonomiky, utlmiť výroby poškodzujúce životné prostredie. Takisto je to podľa neho príležitosť zabezpečiť, aby z digitálnej modernizácie profitovali všetci občania.

Slovensko má dostať ďalšie stovky miliónov eur na transformáciu priemyselných regiónov

Komisia navrhuje v rámci plánu oživenia európskej ekonomiky navýšiť Fond spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF) z pôvodných 7,5 miliardy eur na 40 miliárd eur.

Nové zdroje rozpočtu EÚ

Nový Európskej komisie počíta aj s novými vlastnými zdrojmi Únie, ktoré by dopĺňali príspevky členských štátov a slúžili ako zdroj splatenia spoločného dlhu. Podľa Hajšela sa mnohí stavali proti zvyšovaniu vlastných zdrojov Únie ako sú európske dane na jednorazové plasty, uhlíkové clo alebo digitálna daň. „Verím, že dnes už nikto nebude namietať proti zdaneniu digitálnych gigantov, ktorí aj na tejto kríze zbohatli,“ píše Hajšel.

Europoslankyňa Miriam Lexmann takisto víta tému nových zdrojov do rozpočtu. Pri ich realizácii sa však podľa nej musí plne rešpektovať princíp subsidiarity. „Nové zdroje musia ísť ruka v ruke s vyriešením daňových únikov a daňových rajov, kadiaľ utekajú z rozpočtu Únie milióny eur,“ píše europoslankyňa. Lexmann si takisto uvedomuje, že pôžičku bude splácať dnešná mladá generácia. „Je teda dôležité, aby sme sa jej priblížili v oblasti ekológie, čo zahŕňa daň za plasty, clo na ekologicky nešetrne vyrábaný tovar a digitálne technológie,“ myslí si Lexmann.