Občan – hýbateľ

Európsky rok občanov - logo, zdroj: EK

V Bratislave sa vo štvrtok konala výkopová konferencia Európskeho roka občanov. Otvárací príspevok na nej predniesol Vladimír Šucha, ktorý je zástupcom generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra (JRC), referenčného centra EÚ pre vedu a technológie pod patronátom Európskej komisie.

Význam občianskeho aktivizmu a prticipácie, ktorému je v EÚ venovaný tento rok, dokladá Šucha príkladom z jeho počiatkov na Slovensku. Počas 80-tych rokov aktivisti pomohli zachrániť Čiernohronskú železnicu a banskoštiavnický vodný systém.

Občan v inovačnom cykle

„Poviem to, lebo to nepovažujem za klišé, aktívna participácia je DNA demokracie a pokroku. S vývojom technológií sa budú radikálne meniť a otvárať nové možnosť občianskej participácie“, začal Vladimír Šucha. 

Prakticky nikto si podľa Šuchu neuvedomuje, že občan je súčasťou inovačného cyklu. „Ak hovoríme o inováciách a raste, bez toho, aby sme zapojili občana a ten inováciu akceptoval, inovácia sa nestane realitou.“

Príkladom je vývoj technológie geneticky modifikovaných organizmov v Európe a vo svete, kde vidíme, že občan zohráva absolútne kľúčovú úlohu v inovačnom procese. Iným príkladom je jadrová energetika.

Ako ďalej vysvetľuje, jedným z najvýraznejším dôsledkov havárie jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime bola strata dôvery verejnosti vo vedu a techniku, čo zistili tamojšie prieskumuy. Podľa neho ide o vážnejší problém ako technické a zdravotné problémy spôsobené haváriou.

Technológie a občiansky dohľad

Šucha je presvedčený, že open data, open source, creative commons, open acces, online vzdelávanie, dátovo intenzívne procesy a podobne predstavujú revolúciu v oblasti možností občanov ovplyvňovať tvorby jednotlivých politík, napríklad vedecko-technických.

V Európe máme 250 miliónov aktívnych užívateľov Facebooku, 70-miliónov aktívnych užívateľov Twitteru a milióny blogových stránok. Výsledky kommunitného webu Avaaz sú podľa Šuchu pôsobivé a tento trend bude pokračovať. Nové technológie budú tiež významne pomáhať Európskej občianskej iniciatíve (inovácii z Lisabonskej zmluvy).

Bezprecedentným spôsobom sa dnes navyše demokratizuje prístup k informáciám, vrátane vedeckých. Počet voľne prístupných vedeckých časopisov rastie rýchlym tempom z roka na rok. Do roku 2030 sa predpokladá obrovský nárast nových publikácií a to ani nie tak z pera vedcov ako skôr občanov, ktorí sa budú zaujímať a aktívne sa zapájať do vedeckej činnosti.  

Veľké možnosti predpokladá Šucha aj v občianskom monitoringu verejných krokov (boj proti korupcii) alebo verejne zaujímavých vecí (výskyt požiarov, nelegálnej ťažby a pod).

Európska komisia sa napríklad v tomto duchu chystá spustiť občianske environmentálne observatórium pre Dunajskú stratégiu a spracovávať občianske dáta pre makroregión Dunaja.

Rómska stratégia na úrovni EÚ – najväčšia sociálno-politická inovácia

Šucha v prezentácii prečítal dva citáty: jeden od sociálnej pracovníčky v konkrétnej rómskej osade pomenovávajúcej konkrétne problémy a druhý citát od Viviane Redigovej, eurokomisárky, ktorá hovorí o potrebe revízie rómskych stratégií v členských štátoch EÚ na báze oznámenia Komisie.

„Obe sa snažia vyriešiť rómsku problematiku, jedna na úrovni 700 obyvateľov, druhá na úrovni 12 miliónov obyvateľov roztrúsených v 27 krajinách“, vysvetľuje Šucha.

Jeden z najvážnejších problémov občianskej spoločnosti považuje neschopnosť vidieť súvis medzi oboma pohľadmi.

„Je veľmi ľahké povedať, že európski byrokrati nerozumejú situácii na mieste a reálnym problémom. Z môjho pohľadu to, čo povedala Viviane Redingová je najväčšia sociálna a politická inovácia pre integráciu Rómov, aká sa udiala za posledných 20-30 rokov. Rada EÚ a hlavy štátov toto uznali ako politický problém EÚ, čo je z môjho pohľadu obrovský krok vpred.“

Pre riešenie rómskej problematiky nestačia len lokálne riešenia ale aj riešenia na regionálnej, národnej a európskej úrovni, hovorí Šucha. Najväčšou výzvou je osvojiť si schopnosť ich prepájať. „Lokálne je aj globálne, európske a národné. Tu je absolútne dôležitý leadership, čo môže poskytnúť občianska spoločnosť.“

„Niet administratívy, ktorá by bola otvorenejšia v Európe ako je európska administratíva“, hovorí. „Ak Vám niekto bude hovoriť, že tí hlúpi byrokrati v Bruseli nevedia ako beží svet, no ak aj nevedia väčšina z nich je otvorená na to, aby počúvala ako svet beží a je nesmierne otvorená pre iniciatívy občianske. To nie je oficiálne stanovisko Európskej komisie, ale môj osobný pohľad.“

Občan v EÚ: Ako na to v 5. lekciách: