Obnova vo V4: Implementácia reforiem je dôležitejšia než uspokojenie všetkých strán

Krajiny V4 sa stretli s kritikou za nedostatočnú diskusiu plánov obnovy. [TASR /Jaroslav Novák]

Všetky krajiny Vyšehradskej štvorky spája nespokojnosť odbornej verejnosti s plánmi obnovy. Panelisti diskusie EURACTIV sa ale zhodli, že nie je možné vyhovieť každému. Podstatnejšie je silné politické vlastníctvo reforiem.

Pandemická situácia, bezprecedentné sumy peňazí a krátky čas na vypracovanie. Tieto faktory spôsobili v krajinách Vyšehradskej štvorky problémy so zapojením verejnosti do príprav plánov obnovy. Zhodli sa na tom účastníci štvrtkovej (22. apríla) panelovej diskusie „Vyšehradská perspektíva plánu obnovy EÚ“.

„Môžete diskutovať ako dlho chcete, ale nikdy neuspokojíte každého,“ povedal bývalý minister financií a prezident think tanku MESA10, Ivan Mikloš, „ale je potrebné sa aspoň s každým porozprávať.“

Podľa Moniky Kusiny-Pycińskej, riaditeľky odboru európskych záležitostí a medzinárodnej spolupráce ministerstva rozvojových fondov a regionálnej politiky v Poľsku, bolo najväčším problémom práve málo času.

Pripomienkové konanie ukázalo nespokojnosť verejnosti s prípravou plánu obnovy

Odborná verejnosť kritizuje vládu za nedostatočnú diskusiu ohľadom prípravy Národného plánu obnovy a odolnosti. Podľa ministerstva financií je slovenský reformný dokument v zahraničí vnímaný ako ukážkový. 

Lídri sa dohodli na zriadení fondu obnovy v júli minulého roku. Termín na odovzdanie finálnych plánov je už 30. apríla.

„Snažili sme sa zapojiť čo najviac strán,“ hovorí Kusina-Pycińska. Poľská vláda otvorila aj online dotazník, do ktorého im prišlo viac ako päťtisíc komentárov. Zorganizovala tiež tri veľké verejné debaty. „Naša úloha je v tom nájsť rovnováhu, čo nie je ľahké.“

Zložitosť vyváženia názorov vyzdvihla aj Silvana Jirotková, námestníčka českého ministra obchodu a priemyslu. „Som si istá, že sme urobili všetko, čo sme mohli, ale aj tak nedokážeme pokryť potreby všetkých,“ povedala Jirotková.

Úlohou vlád je teda podľa nej dosiahnuť, aby zostali rôzne záujmové skupiny uspokojené, respektíve neuspokojené, v rovnakej miere.

V Maďarsku zase narazili na problém s odlíšením zdrojov z plánu obnovy a Viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027. Niektorí aktéri nevedeli, že existujú dve „obálky“, ku ktorým sa môžu vyjadriť.

„Hlavná zodpovednosť zostáva na pleciach vlády,“ povedala Marietta Szabó, vedúca úradu pre kontrolu a audit úradu maďarského premiéra, „pretože vidí kontext a tiež má v rukách implementáciu“.

Členské štáty od eurokomisie chcú, aby plány obnovy schválila rýchlejšie

Na neformálnej videokonferencii ministrov financií a hospodárstva chcú niektoré členské štáty požiadať Európsku komisiu, aby skrátila dvojmesačnú lehotu, ktorú má na zhodnotenie národných plánov obnovy. Slovensko medzi ne nepatrí, nastavený harmonogram rešpektuje.

Dôležitá je politické vlastníctvo reforiem

Podľa Mikloša má maďarská vláda výhodu ústavnej väčšiny v parlamente. Panelisti sa ďalej zhodli, že implementácia plánu je dôležitejšia než jeho príprava.

Krajiny Vyšehradskej štvorky doteraz nezvládli vyčerpať ani všetky zdroje z predchádzajúceho Viacročného finančného rámca. Maďarsko a Česko dosiahli 58 percentné čerpanie, Poľsko je na úrovni 55 percent a Slovensko iba na 45 percentách.

„Pri plánoch pripravených expertmi je vyššie riziko, že nebudú mať dostatočné politické vlastníctvo,“ pomenoval Mikloš najväčšie riziko slovenského plánu obnovy.

Tvrdí, že aj keď ide o kvalitný dokument, Slovensku hrozí nedostatočná jednota pri schvaľovaní zákonov v parlamente.

„V koaličnej vláde, ktorej súčasťou sú populistické strany, môže byť chýbajúca jednota skutočnou prekážkou,“ povedal Mikloš.

Zdeněk Čech, vedúci sekcie ekonomických analýz zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, takéto politické vlastníctvo u premiéra Eduarda Hegera vníma.

„Vidím v ňom silný záväzok dodať kvalitný plán, čo procesu pomáha,“ povedal Čech.

Zapojenie verejnosti do príprav bude jedným z jedenástich hodnotiacich kritérií, ktoré bude Európska komisia posudzovať. Podľa Čecha ale opatrenia z plánu obnovy na podporu klímy a digitalizácie pomôžu všetkým. Vzhľadom na otvorený charakter ekonomík v regióne tiež tieto krajiny pocítia prelievanie efektov hospodárskeho rastu aj zo zvyšku Európy.

Portugalský minister: Členské štáty by peniaze z Plánu obnovy mohli začať čerpať v júni

Podľa portugalského ministra plánovania Nelsona de Souza môžu tie členské štáty, ktorých plány obnovy schváli Európska komisia do apríla, získať prvé peniaze z koronakrízového fondu obnovy už v júni.

Minister zdôraznil, že práce na bezproblémovom uvoľnení prostriedkov z Plánu obnovy EÚ a z Kohéznej …

Spolupráca v energetike

Čech tiež zdôraznil, že fond obnovy je príležitosťou pre priemyselné krajiny Vyšehradskej štvorky konečne prejsť na zelenú transformácia, ku ktorej smeruje celý svet.

Udržateľné zdroje energie majú podľa účastníkov debaty miesto v národných plánov všetkých štyroch krajín.

„Sme prepojení v téme energie, pre naše krajiny bude náročné prejsť na obnoviteľné zdroje,“ myslí si Jirotková a zdôrazňuje možnosti spolupráce v tejto oblasti, napríklad vo využívaní vodíkových technológií.

Maďarský plán obnovy podľa Szabó neráta s medzinárodnými projektmi, tiež sa podľa nej krajiny sústredia na odlišné druhy zelených energií – Maďarsko na solárnu a zvyšné krajiny na veternú a vodnú. „Opatreniami sa skôr doplníme,“ povedala Szabó.

Zelená obnova: Posledná šanca Vyšehradskej štvorky pre splnenie klimatických cieľov?

Obnova európskych ekonomík po pandémii sa môže vďaka národným plánom obnovy financovanými z európskych fondov stať predohrou k splneniu klimatických cieľov. Ako sa príležitosti chytajú štáty Vyšehradskej štvorky?

Pôžičky chce využiť iba Poľsko

Z Európskej únie zatiaľ poslalo finálnu verziu plánu obnovy iba Portugalsko. Kým Slovensko a Maďarsko plánujú termín 30. apríla dodržať, Česko už teraz ráta skôr s polovicou mája.

Poľsko ako jediná krajina už teraz prejavuje záujem využiť okrem grantov aj pôžičky. „Budeme sa uchádzať o zhruba desať miliárd eur na podporu digitalizácie a ochrany životného prostredia,“ priblížila Kusina-Pycińska.

Zástupcovia zo Slovenska a Česka uviedli, že ich krajiny nemajú problém požičiavať si na finančných trhoch a čerpanie pôžičiek z fondu obnovy nepredpokladajú. Maďarská vláda o tejto možnosti ešte nerozhodla.