Od premiantov k čiernym ovciam Európy: Ako upadá demokracia vo V4

Na snímke verejné zhromaždenie Za slušné Slovensko, ktoré sa konalo pri príležitosti prvého výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, na Námestí SNP 21. februára 2019 v Bratislave. [TASR / Pavel Neubauer]

Pred 30 rokmi padli v strednej Európe komunistické režimy. Toto výročie zatieňuje zhoršujúca sa kvalita demokracie v regióne. Európske procedúry bežia proti Maďarsku a Poľsku, najlepších študentov demokratickej tranzície. Česko a Slovensko zvádzajú vlastné, hoci menej prominentné zápasy.

Maďarsko prechádza v posledných rokoch prechádza významnými zmenami. Vláda schválila už sedem balíčkov ústavných zmien, ktoré zahŕňajú obmedzenia občianskej spoločnosti, obmedzenie nezávislosti Maďarskej akadémie vied a zavedenie nového systému takzvaných správnych súdov. Podliehať budú priamo ministerstvu spravodlivosti a fungovať by mali od roku 2020. Európsky parlament odpovedal za posledné roky schválením šiestich kritických rezolúcií, ktoré zmeny odsudzovali.

V Poľsku sa vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) úspešne podarilo podriadiť celé súdnictvo exekutíve. Varšava nedávno akceptovala rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, no odmietla sa vzdať svojho dlhodobého plánu transformácie súdnictva. Komisia preto oznámila, že zatiaľ neplánuje stiahnuť procedúru na základe článku 7 Lisabonskej zmluvy ani výhrady, ktoré vzniesla na Súdny dvor.

Reakcie Európskej únie na maďarské a poľské útoky proti princípom demokracie a právneho štátu sa na rôznych úrovniach líšila. Komisia proti Varšave už aktivovala článok 7, ktorý môže skončiť odňatím hlasovacích práv v Rade Európskej únie. Parlament v rezolúcii z minulého septembra navrhol rovnaký postup aj v prípade Viktora Orbána, člena najväčšej europarlamentnej skupiny, Európskej ľudovej strany. Šance na akékoľvek účinné sankcie sú však veľmi nízke, keďže poľsko-maďarská koalícia môže prípadný návrh sankcií vzájomne vetovať.

Aktiváciu článku 7 podporuje aj poľská opozícia, ktorá už ale nesúhlasí so zavedením sankcií proti poľskej vláde. Politologička Renata Mienkowska-Norkiene z Inštitútu politických vied na Varšavskej univerzite hovorí, že opozícia si nemôže dovoliť Komisiu bezvýhradne podporiť, keďže poľskí voliči veľmi citlivo reagujú na naratív „ovplyvňovania poľskej politiky zvonku“.

Maďarsko a Poľsko majú tiež nepriamu podporu slovenského parlamentu. Ten nedávno schválil nezáväznú rezolúciu z dielne Slovenskej národnej strany, ktorá článok 7 považuje za krajné riešenie v prípadoch, keď zlyhajú všetky ostatné dostupné prostriedky. Text rezolúcie je mierny, napriek tomu je považovaný za vyslovenie podpory Maďarsku a Poľsku. Predseda slovenského parlamentu a šéf SNS Andrej Danko sa vyjadril, že cieľom rezolúcie bola „pomoc susedom“. Česká vláda k situácii zaujala miernejší postoj. Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Aleš Chmelař oznámil, že dôveruje schopnosti Komisie diskutovať o vzájomných problémoch s Varšavou. Dialóg by mal podľa neho pokračovať. Česká diplomacia verí, že situácia nedospeje k hlasovaniu v Rade.

Podľa novinára Zoltána Gyévaia z portálu Bruxinfo je pokrok v konaniach proti Poľsku a Maďarsku počas rumunského predsedníctva v Rade EÚ nepravdepodobný. „Nikto nečaká, že rumunské predsedníctvo v tejto oblasti výrazne pokročí. Najvýraznejším krokom môže byť formálne vypočutie Maďarska,“ zhodnotil Gyévai.

Kritika ako odplata za migračnú politiku

Maďarská vláda za kritikou právneho štátu zo strany Únie vidí svoju migračnú politiku a postoj k utečeneckým kvótam. Orbán je známy častými obvineniami na adresu amerického filantropa Georga Sorosa, ktorý podľa neho v Európe organizuje migračné toky. Práve Soros podľa neho ťahá nitky v Európskej komisii. Vláda v Budapešti len spustila novú mediálnu kampaň, ktorá cieli zároveň na Sorosa aj na predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera.  Zuzana Stuchlíková z think-tanku EUROPEUM v Prahe podotýka, že „zlý Brusel“ je tiež tradičným naratívom českej politickej scény.

Únia proti Slovensku ani Česku zatiaľ nijaké disciplinárne konania nevedie. Vývoj v oboch krajinách ale nie je bez problémov. Soros ako vonkajšia hrozba sa objavil aj v slovenskom politickom diskurze. Niekdajší premiér Robert Fico priamo hovoril o tom, že masové protesty Za slušné Slovensko po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, ktoré viedli k rekonštrukcii vlády, organizoval zo zahraničia George Soros v koordinácii so slovenským prezidentom Andrejom Kiskom. Sorosovský naratív je na Slovensku typický pre scénu alternatívnych a konšpiračných webov, ktoré sú relevantným spravodajským zdrojom pre nezanedbateľnú časť obyvateľstva.

Útoky na médiá silnejú

Na Slovensku po vražde rastie aj dopyt po regulácií médií a internetu. Navrhované „právo na odpoveď“ by  malo z pohľadu politikov riešiť, to čo expremiér zvykne označovať za „mediálny terorizmus“. Inštitút práva na odpoveď, ktorý už bol súčasťou slovenského práva v minulosti by dal politikom právo reagovať na skutkové tvrdenia v médiách, ktoré sa dotýkajú cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzických osôb. Médiá budú povinné odpoveď zverejniť pod hrozbou pokuty. V Českej republiky má na mediálnom trhu výnimočné postavenie premiér Andrej Babiš, ktorý môže cez svoje mediálne impérium priamo ovplyvňovať lokálne spravodajstvo. Do Babišovho mediálneho domu MAFRA patrí nakladateľstvo aj najväčšie rádio v Česku. Poľská PiS takisto oznámila návrhy chápané ako pokusy umlčať kritické hlasy na adresu vlády. Doteraz sa PiS podarilo novelizovať zákon o verejných médiách. Šéf Centra pre médiá, dáta a spoločnosť Marius Dragomir ho označil za klasický prípad únosu médií štátom Maďarsko. Viktorovi Orbánovi sa podarilo v spolupráci s na neho naviazanými oligarchami premeniť väčšinu nezávislých médií na hlasné trúby vlády financované z verejných zdrojov.

Nové sankčné mechanizmy

V odpovedi na správanie maďarskej vlády proti nej Európska komisia začala niekoľko oficiálnych konaní. Posledné sa týka takzvaného Lex-CEU, zákona cieleného na sťaženie fungovania Stredoeurópskej univerzity v Budapešti. Efektivita konaní Komisie proti Budapešti, ale ostáva sporná. Orbán sa v niektorých prípadoch, akým bol napríklad kontroverzný návrh zníženia dôchodcovského veku sudcov stiahol, iba aby neskôr systém reformoval iným spôsobom. Konanie naopak uspelo v poľskej reforme súdnictva, kedy na Varšavu spoločne zatlačila Komisia a Súdny dvor. „V takýchto prípadoch musí Komisia konzistentne tlačiť na dodržiavanie základných hodnôt Únie členskými štátmi. Nemala by sa uspokojiť so symbolickými gestami,“ povedal politológ Daniel Hegedus z nemeckého Maršalovho fondu.

K tradičným nástrojom, ktorými môžu európske inštitúcie zatlačiť na členské štáty postupne pribúdajú nové. Parlament nedávno schválil vytvorenie mechanizmu, ktorý vyplácanie európskych fondov v rozpočtovom období 2021 až 2027 spája s dodržiavaním zásad právneho štátu. Právny servis Rady Európskej únie však tvrdí, že právny základ návrhu nie je dobre určený a jeho implementácia by bola nezákonná. Maďarský štátny tajomník pre záležitosti Únie Szabolcs Takács pre think-tank Politický kapitál povedal, že „skutočným cieľom návrhu je umožniť Komisii trestať členské krajiny na politickom základe, pričom Komisia sa bude môcť naďalej tváriť, že ide iba o finančné záujmy“. Orbánova strana Fidesz iniciatívu odmieta hlavne kvôli jej protikorupčnej povahe. Podľa rebríčku vnímania korupcie od Transparency International je Maďarsko tretia najskorumpovanejšia krajina v Únii.

Poľský minister pre investície a rozvoj Jerzy Kwiecinski sa zatiaľ veľmi optimisticky stavia k faktu, že konečné rozhodnutie o rozpočte padne až v novozvolenom Európskom parlamente. Proti podmieneniu eurofondov dodržiavaním princípov právneho štátu sa postavili aj vlády v Bratislave a Prahe. Ich výhrady sú však oproti tým maďarským či poľským mierne. Česká vláda nechápe, ako budú nové pravidlá fungovať so súčasnými mechanizmami. Bratislava podľa oficiálneho stanoviska nie je kategoricky proti, ale má niekoľko výhrad právneho, politického aj procesného charakteru.

Hegedus považuje sformovanie koalície proti návrhu za nepravdepodobné. Podľa neho s týmto vývojom neráta ani maďarská stratégia. Budapešť sa namiesto toho snaží návrh oslabiť ešte pred samotným hlasovaním, v krajnom prípade hrozí vetom proti návrhu rozpočtu. Hegedus hovorí, že prioritou by mala ostať rozhodná aplikácia súčasnej legislatívy, nie vývoj novej. Hegedus ďalej zdôraznil, že dôslednejšie presadzovanie a interpretácia práva stále ponúkajú široké možnosti pre právne konania iniciované Komisiou a rozhodované Súdnym dvorom EÚ.

Ďalšou zo série iniciatív je pripravovaný belgicko-nemecký návrh takzvaného mechanizmu odborného hodnotenia, ktorý by mal slúžiť ako rámec pre interaktívnu diskusiu členských štátov smerujúci k rozvoju právneho štátu. O detailoch návrhu sa stále rokuje. Takács však už stihol ideu mechanizmu založeného na expertnom názore medzinárodných ľudsko-právnych organizácií označiť za „znepokojivú“. Podľa Gyévaia je pravdepodobné, že Únia bude tlačiť na implementáciu politických podmienok do nového rozpočtu. Ako presne bude mechanizmus fungovať a čo všetko bude obsahovať zatiaľ známe nie je.

Viacrýchlostná Európa

Napriek pomerne hlasnej podpore uvedených konaní a procedúr zo strany Nemecka, Francúzska, Beneluxu a severských štátov s výnimkou Dánska, má Únia problém zvládnuť konanie niekoľkých štátov. Okrem Maďarska a Poľska sa Komisia obáva aj chovania Malty, Rumunska a Bulharska. „Pokiaľ sa autokratické tendencie rozšíria z Maďarska a Poľska, môže to výrazne poznačiť budúcnosť integrácie. Výsledkom môže byť niekoľkorýchlostná Európa, kde bude skutočná integrácia prebiehať iba v jadre eurozóny, ktorá od seba odstrihne problematickú perifériu,“ naznačil Hegedus.