Odolná eurozóna? Sociálne rovnejšia a s „rozpočtom“

Sprava: Lívia Vašáková, Martina Kobilicová, Lukáš Veselý. Zdroj: SFPA

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko – krízový manažér EÚ

Konferenciu „EÚ v roku 2016: Ako čeliť odstredivým silám?“ zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, zastúpením v SR, Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Partnermi konferencie boli združenie Ad hoc a portál EurActiv.sk.    

 

Eurozóna rastie, nezamestnanosť klesá, zadĺženie sa znižuje, ukazujú priemerné čísla Európskej komisie.

V čom je teda problém? Rast je síce ťahaný domácou spotrebou, ale je len mierny, nerovnomerný a deje sa za masívnej intervencie ECB. Nezamestnanosť je stále vysoká a prejavujú sa negatívne dôsledky rozpočtových škrtov.

Európska komisia sa chce preto do budúcna sústrediť na zamestnanosti a problémy, ktoré občania najviac pociťujú, nie len na znižovanie deficitov, čo sa jej aj často vyčíta, hovorí ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková.

Komisia podľa nej vidí aj to, že nízkopríjmové skupiny ľudí z mierneho hospodárskeho oživenia profitujú menej. Do budúcnosti sa bude preto Komisia vo svojich politikách viac venovať problému sociálnej nerovnosti.

Pokračovať chce aj v tlaku na dereguláciu tradičných sektorov a ich otvorenie súťaži, kde naráža na odpor. Dôvodom sú vysoké krátkodobé náklady, pričom prínosy sú dlhodobé a rozkladajú sa na širokú populáciu.

„Nadmerné nezaslúžené renty sú ekonomicky a sociálne neprijateľné,“ hovorí Vašáková.

Reformy: Návody a ciele

Štrukturálne reformy v členských krajinách sa snaží Komisia podporiť cez tzv. európsky semester. V rámci neho formuluje krajinám odporúčania. „Niektoré členské krajiny nechcú, aby sme v nich išli do väčších detailov. Niektoré naopak hovoria, že v oblasti verejnej správy by privítali podrobnejší návod.“

Podľa generálnej riaditeľky sekcie medzinárodných vzťahov ministerstva financií Martiny Kobilicovej pre odolnosť eurozóny ostávajú  štrukturálne reformy kľúčové. Myslí si, že sa už veľa pre to, aby európsky semester fungoval lepšie, spravilo. Napríklad v tom, že sa odohráva v dialógu s členskými štátmi.

Najdôležitejšia je ale podľa nej implementácia. Otvára to otázku, či chceme mať lepšie mechanizmy na to, aby sme ako krajiny k reformám primäli. Jednou z ciest k tomu môžu byť konkrétnejšie a merateľnejšie ciele a prepojenie na fiškálnu kapacitu.

Politikum

Vašáková vníma, že sa Komisii často vyčíta, že nevyužíva voči krajinám sankcie ak celkom neplnia Pakt rastu a stability. Podľa nej je však dôležitejší fakt, že tlak na štáty vplýva a deficity a zadĺženie sa každým rokom znižuje.

„Čím menej politiky a čím menej obskúrnosti“ v aplikovaní pravidiel Paktu tým je to podľa Kobilicovej lepšie.

Len pred pár dňami šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem v Európskom parlamente povedal, že členské štáty vnímajú uplatňovanie pravidiel zo strany Komisie ako neprehľadné. K ich nevôli mala prispieť aj reakcia predsedu EK Junckera, ktorý mal na otázku, prečo Francúzsko dostalo väčšiu flexibilitu odpovedať: „Pretože je to Francúzsko“. Komisia tvrdí, že išlo o dezinterpretáciu zo strany médií.

Podľa ekonomického poradcu portugalskej europoslankyne Marie João Rodrigues Lukáša Veselého to Juncker formuloval zle, hoci rozhodnutie Komisie považuje za správne. „Mal povedať, že zobrali do úvahy kontext, ktorý hovorí, že Francúzsko je 60 miliónová krajina, veľká ekonomika, kde by škrty cez mali cez utlmenie domácej spotreby dopad na celú eurozónu, najmä v situácii v ktorej rast ťahá domáca práve spotreba.“

Fiškálny priestor

Pre Martinu Kobilicovú znie zásadná otázka: Kde majú krajiny hľadať priestor, keď sa potrebujú počas ekonomických šokov alebo pri potrebe investovať „nadýchnuť“ v situácii, kedy nemáme autonómnu menovú politiku a fiškálna politika je obmedzená.

Slovenské predsedníctvo aj minister financií podľa nej chcú, pokiaľ to bude možné, na rôznych fórach otvorene hovoriť o téme dobudovania fiškálneho piliera eurozóny na posilnenie jej odolnosti. Forma je potom téma na diskusiu.

Medzinárodný menový fond sa tiež prikláňa k záveru, že eurozóna takýto nástroj potrebuje.

Lukáš Veselý hovorí, že vôbec to, že otázka, kde hľadať fiškálny priestor sa objavuje v myslení čoraz viac „policymakerov“ je krokom vpred.

„To, že fiškálne stimuly a verejné investície nie je sú nadávkami ani naivnými ideami, ako to bolo v čase kedy sme hovorili len o konsolidácii, je dobrá správa.“

„Ak chceme viac žien na trhu práce, potrebujete škôlky. Ak chcete ekonomický model s vyššou pridanou hodnotou, potrebujete tomu prispôsobiť vzdelávanie a to všetko stojí peniaze,“ dodáva Veselý.

Manažovať morálny hazard

Krajiny eurozóny sú v diametrálne odlišných situáciách. Je tu Nemecko, ktoré nie je ochotné uvoľniť svoju fiškálnu politiku hoci má veľký priestor a potom sú tu krajiny, ktoré priestor nemajú žiadny. „Brzdí to konvergenciu a vytvára priestor pre nestabilitu. Je tu teda možnosť vytvoriť nástroje, ktoré by prebytočný fiškálny priestor presunuli bez morálneho hazardu a v záujme všetkých.“

Kobilicová hovorí, že morálny hazard je pri fiškálnej kapacite legitímna obava zo strany niektorých krajín. Slovensko stojí pokiaľ ide o potrebu dodržiavania fiškálnych pravidiel na nemeckých pozíciách, ale zároveň chce viesť diskusiu, či nie je možné nastaviť podmienenie čerpania z prípadnej fiškálnej kapacity dodržiavaním pravidiel.

Navyše, prehlbovanie eurozóny bude podľa Kobilicovej odpoveďou na situáciu vo Veľkej Británii, bez ohľadu na to, ako dopadne referendum.

Slovenské predsedníctvo

Slovenské predsedníctvo napríklad čaká, v akom stave nájde Bankovú úniu, ktorej ešte treba dobudovať druhý a najmä tretí pilier. Holanďanom sa podarilo dať na stôl návrh cestovnej mapy k spoločnému poisteniu vkladov. „Bude to náročné,“ hodnotí Kobilicová.

Miesto má aj porastová agenda. Štart Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) je podľa nej dobrý, ale „môžeme diskutovať, či sa dá zlepšiť, aby bol rast posilnený v celej EÚ a nie len v určitom zoskupení krajín“.