Olympijský ceremoniál bude prehliadkou lídrov nedemokratických krajín. A poľského prezidenta

Diplomatický bojkot Olympijských hier v Pekingu iniciovalo USA. [EPA-EFE/Filip Singer]

Z EÚ sa otváracieho ceremoniálu zúčastní len poľský prezident Andrzej Duda, z kandidátskych krajín srbský prezident Alexander Vučić, obaja sa stretnú s čínskym prezidentom. Chýbať budú aj slovenskí politici, bojkot priamo citovala iba prezidentka.

Niekoľko krajín, vrátane Spojených štátov amerických, Británie, Kanady a Austrálie, ohlásilo diplomatický bojkot hier práve pre porušenia ľudských práv v Číne. Bojkotom chcú poukázať na to, ako zaobchádza s prevažne moslimskou menšinou Ujgurov Sin-ťiang. USA konanie Pekingu považuje za genocídu.

Sedem slovenských europoslancov volá po diplomatickom bojkote olympiády v Pekingu

Europoslanci chcú, aby sa slovenskí ústavní činitelia olympijských hier nezúčastnili. Dôvodom je porušovanie ľudských práv menšinového obyvateľstva, Ujgurov. Iniciatívu vedie Miriam Lexmann.

Francúzsko, ktoré má momentálne v rukách rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, sa snažilo skoordinovať jednotnú pozíciu EÚ ohľadom účasti politikov na otváracom ceremoniáli olympijských hier, ale nakoniec prijali členské štáty vlastné rozhodnutia. Väčšina krajín EÚ je zastúpená len nižšie postavenými úradníkmi.

Z členských krajín sa však zúčastní poľský prezident Andrzej Duda a tiež aj srbský prezident Alexander Vučić. Obaja sa stretnú s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Ľudské práva spomenula iba Čaputová

Hier sa nezúčastnia ani slovenskí ústavní činitelia. Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila svoju neúčasť ešte v decembri, keď povedala, že sa stotožňuje s výhradami bojkotujúcich lídrov.

Účasť odmietol aj predseda parlamentu Boris Kollár, nespojil to však priamo s ľudskoprávnymi problémami v krajine. Odkázal, že v súvislosti s bojkotom by sa Slovensko malo koordinovať v súčinnosti s Európskou úniou.

Do tretice sa v Pekingu neobjavil ani premiér Eduard Heger, jeho hovorkyňa Ľubica Janíková upresnila, že prekážkou bola jeho „pracovná zaneprázdnenosť“.

Na Slovensku koordinovala výzvu po diplomatickom bojkote europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH, EPP). Pre EURACTIV Slovensko hovorí, že víta ich neúčasť a tiež si všimla, že prezidentka otvorene poukázala na ľudskoprávnu situáciu.

„Mrzí ma, že jednotný postoj európskych lídrov je ťažké dosiahnuť aj preto, že niektorí politici zostávajú ticho,“ hovorí Lexmann.

„Nie je možné zatvárať si oči pred tým, ako bude Komunistická strana Číny využívať toto ušľachtilé podujatie na oslavu propagácie režimu, ktorý zotročuje ľudí a dokonca pácha genocídu,“ myslí si europoslankyňa.

Pre NATO sa Čína stáva komplexnejšou hrozbou ako Rusko

Je neprehľadná pri implementácii svojej vojenskej modernizácie a s Ruskom už spolupracuje aj vojensky. Problémy však Aliancii spôsobuje najmä nedostatok transparentnosti či využívanie dezinformácií. Analytici poukazujú na modernizáciu čínskej armády, navyšovanie výdavkov, ale aj aktivity v Arktíde či Afrike.

Poľský vzťah s Čínou je veľmi priateľský

„Poľsko je suverénny národ a rozhoduje o svojej vlastnej politike voči Číne. Je spojencom Spojených štátov, ale má aj veľmi priateľský vzťah s Čínou,“ povedal agentúre Reuters poradca poľského prezidenta pre zahraničné veci, Jakub Kumoch.

Podľa zdrojov agentúry Reuters sa vzťahy Poľska so Spojenými štátmi za vlády prezidenta Joea Bidena zhoršili a už nie je v záujme Poľska pokračovať v kritizovaní Číny len preto, aby sa zapáčilo Američanom.

Zdá sa, že Čína je so zahraničnou účasťou na vysokej politickej úrovni spokojná. Komentátori tvrdili, že bojkot bol zlyhaním USA a víťazstvom Pekingu.

„Takzvaná čínska otázka ľudských práv je lož, ktorú si vymysleli ľudia s postrannými úmyslami,“ povedal pre agentúru Reuters hovorca pekinských hier Zhao Weidong.

Otvárací ceremoniál olympijských hier sa uskutoční v piatok (4. decembra) na štadióne Vtáčie hniezdo, na rovnakom mieste, kde sa začali hry v Pekingu v roku 2008. Peking sa tak stane prvým mestom, ktoré bude hostiť letné aj zimné hry.

Najvýznamnejším hosťom olympiády je ruský prezident Vladimir Putin. Jeho návšteva znamená ďalšie zblíženie Moskvy a Pekingu v čase, keď sa ich vzťahy so Spojenými štátmi a ich spojencami prudko zhoršili.

Medzi ďalšími vodcami, ktorí potvrdili účasť, sú korunný princ Mohammed bin Salman bin Abdulaziz Al Saud zo Saudskej Arábie, prezident Abdel Fattah Al-Sisi z Egypta, premiér Imran Khan z Pakistanu a emir Sheikh Taim bin Hamad Al Thani z Kataru.

Účasť potvrdili aj prezident Kassym-Jomart Tokajev z Kazachstanu, prezident Sadyr Žaparov z Kirgizska, prezident Emomali Rahmon z Tadžikistanu, prezident Gurbanguly Berdimuhamedov z Turkménska, prezident Shavkat Mirziyoyev z Uzbekistanu, korunný princ Sheikh Mohamed bin Zayed Al Nahyan z Abu Dhabi zo Spojených Arabských Emirátov.

Kvôli COVID-19 sa olympijské hry konajú v „uzavretej slučke“, v ktorej sa oddeľujú súťažiaci a ďalší personál od verejnosti. Účasť divákov bude obmedzená na menšie skupiny.

Právny štát v roku 2022: Maďarské voľby môžu krízu vyriešiť aj zacementovať

Európska únia sa v minulom roku neponáhľala s využívaním nástrojov, ktoré má na ochranu právneho štátu. Je teda možné, že o pozastavení eurofondov bude v Maďarsku rokovať už s novou vládou.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte