Orbán či Merkelová? To je ťažká otázka, hovorí Andrej Babiš

Andrej Babiš a Viktor Orbán počas summitu V4 v Budapešti. [EPA-EFE/SZILARD KOSZTICSAK]

Pol roka po parlamentných voľbách sa v Česku rysuje podoba novej vládnej koalície. Na svete je už aj návrh programového vyhlásenia. V oblasti európskej politiky dominuje téma migrácie a utečeneckých kvót.

Pol roka po voľbách do Poslaneckej snemovne českého parlamentu sa v Českej republike konečne rysuje podoba novej vlády. Hnutie ANO dnes schválilo koaličnú zmluvu s českou sociálnou demokraciou.

Dohodu o budúcej vláde s hnutím Andreja Babiša a tichou podporou komunistov (KSČM) ešte v referende musí odobriť členská základňa ČSSD.

Agentúra ČTK dnes (11. mája) zverejnila v plnom znení text návrhu programového vyhlásenia budúcej exekutívy. Česká republika podľa neho musí byť v Európskej únii vnímaná ako aktívna a rešpektovaná krajina.

Denník Hospodárske noviny v rovnaký deň priniesol rozhovor so súčasným a pravdepodobne aj budúcim premiérom Andrejom Babišom.

Obidva texty potvrdili tradičnú líniu českej európskej politiky z posledných rokov, ktorá hovorí: členstvo v Únii je pre Česko životne dôležité. O utečeneckých kvótach však nechceme už nič počuť.

EÚ by mala robiť menej ale lepšie

Text predbéžného návrhu programového vyhlásenia obsahuje preambulu a zoznam strategických smerov rozvoja krajiny v prebiehajúcom volebnom období. Časť materiálu sa venuje zahraničnej politike a Európskej únii.

V oblasti zahraničnej politiky chce budúca exekutíva nadviazať na predchádzajúce vlády a má vychádzať predovšetkým z členstva v EÚ a NATO. Česko chce byť v EÚ vnímaná ako aktívna a rešpektovaná krajina.

„Sme a naďalej budeme neoddeliteľnou súčasťou európskeho geografického, ekonomického, civilizačného a hodnotového priestoru,“ píše sa vo vyhlásení.

 

Česká republika je tradične považovaná za jednu z najeuroskeptickejších krajín v rámci EÚ. Potvrdzujú to každoročne aj prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých Česi dôverujú EÚ najmenej z celej dvadsaťosmičky.

Programové vyhlásenie ponúka recept na obnovenie dôvery obyvateľov v európsky projekt. Tým je reforma EÚ, ktorá zabezpečí, že „Európska únia bude robiť menej ale lepšie“.

„Musí akcentovať posilnenie role členských štátov, Európskej rady a všeobecne posilnenie princípov subsidiarity a proporcionality,“ píše sa v materiáli.

Zároveň však bude Česko od Európskej únie a jej inštitúcií očakávať, že zabezpečí vonkajšie hranice EÚ a bude „bojovať proti terorizmu a prejavom radikálneho islamizmu“.

Po vzore Macrona

Česko podľa súčasného premiéra v demisii Andreja Babiša v minulosti podcenilo informovanie občanov o výhodách členstva v EÚ. Jeho vláda chce v tomto smere robiť viac. „My musíme ľuďom vysvetľovať, že sme na Únii ekonomicky závislí.“ Príkladom má byť spustenie konzultácií s občanmi o budúcnosti EÚ po vzore francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Sám Babiš sa však smerom k EÚ vyjadruje často veľmi kriticky. Kvôli jeho názorom na európsku integráciu napríklad s hnutím ANO ukončili spoluprácu europoslanci Pavel Telička a Petr Ježek.

Pavel Telička: Česi nie sú euroskeptickí, len podľahli jazyku politikov

Podpredseda Európskeho parlamentu Pavel Telička ukončil spoluprácu s hnutím ANO Andreja Babiša. Obáva sa, že parlamentné voľby odsunú Českú republiku na perifériu Európskej únie.

„Na EÚ sa nám niektoré veci nepáčia, ale to neznamená, že keď ju kritizujeme, sme proti tomu projektu,“ uviedol v rozhovore Babiš.

Na otázku redaktora Hospodárskych novín, či v roku 2003 v referende o vstupe do EÚ, hlasoval za alebo proti, uviedol: „To si fakt nepamätám“. Na ďalšiu otázku, či mu je bližšia politika nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, alebo maďarského premiéra Viktora Orbána, odpovedal, že „to je veľmi ťažká otázka.“

Euro v nasledujúcich štyroch rokoch nehrozí

V nasledujúcich bezmála štyroch rokoch sa Česko nebude usilovať o prijatie spoločnej európskej meny. Ako dôvod sa v programovom vyhlásení uvádza strata vlastnej menovej politiky a nedokončená konvergencia k eurozóne.

Ako však  Andrej Babiš už niekoľkokrát v minulosti vyhlásil, hlavným dôvodom je neochota prebrať časť záruk za dlhy gréckych a európskych bánk. Ide o jednu z podmienok vstupu do spolku 19 krajín s jednotným platidlom.

Česko sa chce napriek tomu aktívne podieľať na ožívajúcej diskusii o reforme Hospodárskej a menovej únie, pričom chce klásť dôraz na „dôsledné dodržiavanie a vynucovanie rozpočtovej zodpovednosti predovšetkým na úrovni jednotlivých členských štátov eurozóny.“

„Nesúhlasím s tým, že by v Európe boli nejaké dve rýchlosti. Vždycky sa pýtam, ako sa to meria. My máme skvelú rýchlosť z hľadiska stavu verejných financií,“ argumentuje Babiš.

Nemôžeme sa prizerať, ako sa oslabovanie právneho štátu šíri do ďalších krajín, hovorí český europoslanec

Do spoločného rozpočtu EÚ by podľa LUDĚKA NIEDERMAYERA mali smerovať peniaze z digitálnej dane. Nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ považuje za lepšiu a politicky priechodnejšiu cestu ako navyšovanie národných príspevkov.

K prebiehajúcej diskusii o budúcom dlhodobom rozpočte, ktorú svojim návrhom na začiatku mája oficiálne odštartovala Európska komisia, sa v materiáli nepíše takmer nič. Nájdeme však nepriamy odkaz na navrhované rozšírenie kritérií pre čerpanie prostriedkov z fondov EÚ. Komisia navrhuje podmieniť prístup k európskym financiám dodržiavaním zásad právneho štátu.

„Európske fondy nesmú byť používané ako prostriedok vydierania členských štátov, ktoré majú iný názor na niektoré únijné politiky“. V prípade pochýb o stave demokracie v členskej krajine, bude Česko uprednostňovať diskusiu a dialóg.

Kvóty – priorita vlády

V oblasti zahraničnej politiky sa najčastejšie skloňuje téma migrácie a utečeneckých kvót, ktoré podľa návrhu nie sú efektívne a stále rozdeľujú Európu.

Téma migrácie však dominuje už aj úvodnej preambule. Za vôbec jeden z hlavných cieľov budúcej vlády vyhlásenie označuje „boj za záujmy českých občanov v Európskej únii a odmietnutie existujúcej úpravy utečeneckých kvót.“

Praha chce v spolupráci s krajinami V4 a ostatnými spojencami navrhnúť iný systém riešenia migrácie.

V rámci reformy azylového systému (CEAS) by podľa dokumentu malo dôjsť k zamedzeniu zneužívania azylových pravidiel na ilegálny vstup do Európy. Zároveň tiež žiada lepšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ.

„V súlade s humanitárnou tradíciou a medzinárodnými záväzkami budeme podporovať riešenie otázky utečencov v krajinách pôvodu a v krajinách prvého útočiska, kde utečenci prichádzajú,“ píše sa v predbežnej verzii programového vyhlásenia.

 „Ide o princíp“

V rozhovore pre Hospodárske noviny Babiš opäť zopakoval, že kvóty na prijímanie utečencov sú pre Česko aj naďalej neprijateľné. Podľa vlastných slov je však optimista, že sa podarí vyrokovať, aby  kvóty boli z návrhu reformy azylového systému vyňaté.

Česko spolu s Maďarskom a Poľskom čelí žalobe pred Súdnoym dvorom EÚ zo strany Komisie kvôli odmietaniu programu prerozdeľovania žiadateľov o azyl.

Žaloby na Česko, Maďarsko a Poľsko pre relokácie sú na súde, krajiny totiž neprejavili vôľu stav napraviť

Podľa Róberta Kaliňáka je Slovensko so svojimi susedmi solidárne. My sme sa „zachránili“ najmä „gabčíkovským prípadom“, hovorí.

Na otázku, či by Česko predsa len nemalo k sebe pustiť určitý počet žiadateľov o azyl a vyhlo sa tak žalobe, Babiš odpovedal, že nie, pretože „ide o princíp“.

„Mne sa zdá byť pokrytecké, že Slováci prijali nejakých 20 utečencov a sú z toho von a nám Komisia neplnenie kvót vyčíta a žaluje nás.“ Slovensko sa právnemu konaniu vyhlo vďaka prijatiu 16 žiadateľov na základe dobrovoľného záväzku.

K NATO neexistuje alternatíva

Téme migrácie sa venuje aj časť venovaná obrannej politike. Prostredníctvom stredoeurópskej spolupráce chce vláda riešiť migračnú vlnu prichádzajúcu po takzvanej balkánskej ceste. Praha tak chce do spolupráce zahrnúť aj Slovinsko, Chorvátsko a Rakúsko.

V EÚ a NATO, bude chcieť Česko presadiť takú stratégiu, ktorá zaistí aktívnejšie zapojenie do riešenia konfliktov, ktoré „generujú nelegálnu migráciu“.

Pre zaistenie obrany krajiny nemá NATO podľa dokumentu alternatívu. „Transatlantická väzba je najdôležitejšou bezpečnostnou, obchodnou a hodnotovou väzbou pre Európu aj USA,“.

Zároveň sa v ňom strany hlásia k zámeru potreby zosilnenej spolupráce krajín EÚ v oblasti obrany so zapojením do Posilnenej štruktúrovanej spolupráce v obrane. „Budeme akcentovať predovšetkým urgentnú potrebu účinnejšej ochrany hraníc schengenského priestoru.“

Zeman pozíciu Česka v EÚ neoslabuje

Zaujímavosťou je, že podľa návrhu sa budúca vláda pokúsi o obnovenie mechanizmu pravidelných stretnutí najvyšších štátnych činiteľov k zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Prezident Miloš Zeman je častým kritikom rozhodnutí Európskej únie a je tiež podporovateľom referenda za vystúpenie z európskeho bloku.

Český politológ o Zemanovi: Z eurofederalistu sa stal najvýstavnejší euroskeptik

Tým, že českí politici dávajú domácim témam európsku nálepku, presúvajú zodpovednosť za nepopulárne veci na Európsku úniu, uviedol v rozhovore pre EURACTIV Slovensko český politológ LUBOMÍR KOPEČEK.

Práve v zahraničnej politike dochádzalo v minulom období k veľkým rozporom medzi vládnou a „hradnou“ líniou. Zeman sa napokon do sporu dostal už aj s Andrejom Babišom ohľadne otráveného ruského agenta Sergeja Skripala. Vláda Andreja Babiša v demisii v súvislosti s týmto prípadom pristúpila k vyhosteniu troch ruských diplomatov, čo sa nepáčilo hlavne českému prezidentovi.

Názory Zemana ale podľa Babiša neoslabujú pozíciu Česka v Európskej únii.

„Médiá pánovi prezidentovi dávajú nálepku pročínskeho, proruského, ale všetky európske štáty chcú robiť biznis hlavne s Čínou a Ruskom,“ dodal Babiš.