Orbán prehral spor s plynármi, presadil novelu ústavy

Foto: Flickr.com / artorusrex (licencia Creative Commons)

Maďarský energetický úrad zaviedol od januára zníženie cien zemného plynu, elektriny a diaľkového vykurovania pre koncových odberateľov o 10 %. Pravicová vláda Viktora Orbána to odôvodňovala znížením zaťaženia domácností a zároveň obmedzením zisku energetických firiem.

Ide najmä o dcérske firmy nemeckých a francúzskych energetických koncernov (E.ON, RWE, EDF, GDF).

Firmy ale v obave, že vzniknuté straty budú musieť vykryť samy, podali voči nariadeniu podnety na súd. Vláda tým naopak získala pozitívnu odozvu u obyvateľov, ktorí budú už budúci rok hlasovať v parlamentných voľbách.

Minulý týždeň súd v Budapešti rozhodol v prípade sťažnosti plynárov, o niekoľko dní sa očakáva aj v prípade dodávateľov elektriny.

„V mene vlády musím povedať, že rozhodnutie súdu považujem za škandalózne,“ uviedol Viktor Orbán v parlamente. Dodal, že firmy zarábajúce miliardy koordinovane postupujú voči maďarským rodinám v snahe vyhnúť sa „spravodlivej redukcii zaťaženia“.

Dodal, že vláda takýto postup nebude akceptovať a do parlamentu mieni predložiť návrh s ešte výraznejším znížením účtov za energie.

Novela ústavy

V pondelok (11.3.) maďarský parlament, kde má strana FIDESZ spolu s kresťansko-demokratickou ľudovou stranou ústavnú väčšinu, schválil už štvrtú novelu ústavy. Tá pritom do platnosti vstúpila len 1.1.2012.

V rámci 22 pozmeňujúcich ustanovení sa tak ďalej obmedzili právomoci ústavného súdu (ÚS). Zrušila sa tiež platnosť všetkých rozsudkov, ktoré ÚS prijal podľa predchádzajúcej ústavy, čím sa obmedzila možnosť odvolávať sa na nich ako precedensy.

Do ústavy sa tiež priamo integrovali ustanovenia zákonov, ktoré ÚS  predtým zrušil. Príkladom je to, že predvolebná kampaň má prebiehať len vo verejnoprávnych médiách. Toto ustanovenie volebného zákona ÚS zrušil s odôvodnením, že obmedzovalo slobodu médií.

Novela ústavy po novom tiež umožňuje trestné stíhanie bezdomovcov, obmedzuje ekonomickú samostatnosť univerzít i nezávislosť cirkví.

Obavy opozície, občanov, EÚ aj Rady Európy

Na protest voči novele sa hlasovania nezúčastnili poslanci opozičných strán a opustili rokovaciu sálu. Pred budovou parlamentu tiež protestovali občania, ktorí mieni pokračovať aj pri prezidentskom paláci.

Prezident János Áder, ktorý vyštudoval právo, je pre protestujúcich a opozíciu poslednou nádejou, keďže disponuje právom veta. Do úradu ho však nominovala vládna strana FIDESZ.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland vyjadrili znepokojenie nad prijatou novelou ústavy: „Tieto dodatky vyvolávajú obavy pokiaľ ide o princíp vlády práva, práva EÚ a štandardov Rady Európy.“

V spoločnom stanovisku dodali, že Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy, a Európska komisia mienia prijatú novelu dôkladne preskúmať. Premiér Orbán v liste z 8.3. adresovanom predsedovi EK uviedol, že maďarská vláda a parlament sú „plne viazaní európskymi normami a hodnotami“, preto predstavitelia európskych inštitúcií očakávajú spoluprácu úradov pri zmiernení obáv z kompatibility týchto dodatkov s európskymi princípmi a právom.

Minister zahraničia János Martonyi potvrdil, že Budapešť požiada Benátsku komisiu o stanovisko voči prijatej novele ústavy. V piatok poslal ministerom z členskýmch štátov list, v ktorom vysvetlil detaily novely.

Hlasy z europarlamentu

K téme maďarskej ústavy sa vyjadrili aj poslanci Európskeho parlamentu.

Joseph Daul, predseda Európskej ľudovej strany v EP  podporil to, aby zmeny v ústave preskúmala Európska komisia a Rada Európy. V prípade potreby by tiež mali navrhnúť kroky na ich zlepšenie.

Zelení a socialisti tiež odmietli zmeny v maďarskej ústave a označili ich za ohrozujúce demokraciu.

Predseda frakcie Socialistov a Demokratov Hannes Swoboda tvrdí, že schválené dodatky „idú priamo proti základným hodnotám Európskej únie“. Uviedol, že „absolútna väčšina v parlamente nie je povolením ignorovať základné hodnoty a práva euopskych občanov.“ Prezidenta Ádera vyzval, aby novelu nepodpísal.

Guy Verhofstadt, šéf liberálov v EP (ALDE), žiada EK a Radu Európy, aby prijali okamžité kroky. Premiér Orbán podľa neho v minulosti dostal dosť varovaní a šancí na nápravu „a radšej ako hľadanie kompromisu si vybral konfrontáciu“.