Pápežova abdikácia: Európski lídri hovoria o “hlbokom rešpekte”

Vatikán

Osemdesiatpäťročný pápež oznámil svoje rozhodnutie abdikovať v pondelok, 12. marca, vo vatikánskom Apoštolskom paláci.

Rezignáciu sprevádzalo vyhlásenie: „Nadobudol som istotu, že moje sily kvôli pokročilému veku už nie sú dostačujúce na adekvátny výkon funkcie na Petrovom stolci.“

Na toto oznámenie reagovala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Keď bol Josef Ratzinger zvolený za hlavu Katolíckej cirkvi, pred takmer ôsmimi rokmi, my v Nemecku sme boli hrdí na nášho spoluobčana, prvého za mnoho storočí, ktorý zastával úrad pápeža. Želali sme mu všetko dobré“, povedala.

„Ak sa pápež sám po dôkladnej reflexii rozhodol, že už nemá silu vykonávať svoje povinnosti, potom mu patrí môj hlboký rešpekt“, povedala kancelárka.  

Pod vplyvom hospodárskej krízy pápež Benedikt XVI hlásal novú sociálnu paradigmu, ktorú pomenoval vo svojej 150-stranovej pápežskej encyklike o novom ekonomickom poriadku.

„Bude chýbať ako spirituálny líder pre milióny“, uviedol britský premiér David Cameron v stanovisku. „Neúnavne pracoval na posilnení vzťahov Británie so Svätou Stolicou.“

 „S hlbokým rešpektom prijímam rozhodnutie pápeža Benedikta XVI, hoci je vážne a neočakávané“, komentoval taliansky premiér Mario Monti.

„Hlboko rešpektujem rozhodnutie pápeža Benedikta XVI, tým skôr, že nie je v súlade s tradíciou“, napísal Van Rompuy v najkratšom zo svojich doterajších vyhlásení. „Jeho pontifikát bol krátky, no veľmi náročný“.

Rešpekt voči pápežovej práci a neúnavnej obrane ekumenických hodnôt ako sú mier a ľudské práva, vyslovil aj predseda Európskej komisie José Manuel Barrosso. „Duch zmierenia, ktorý viedol myslenie a konanie Svätého otca musíme oceniť“.

Francúzsky prezident Francois Hollande komentoval udalosti neutrálnejšie, v súlade s tradičným francúzskym odstupom štátu od cirkvi. „Francúzsko berie na vedomie rozhodnutie pápeža, ale nemáme k tomu čo viac povedať, keďže ide o záležitosť cirkvi“, uviedol.

Podľa írskeho premiéra Endu Kennyho rezignácia ukazuje „unikátne tlaky na duchové vodcovstvo v modernom svete“. „Pápež Benedikt bol veľkým lídrom a výborne slúžil cirkvi aj jej ľuďom“.

Najväčšími výzvami ôsmych rokov Benediktovho pontifikátu boli škandály okolo sexuálneho zneužívaním detí kňazmi a zatknutie pápežovho komorníka za krádež dôverných dokumentov, čo sa neskôr stalo známe ako aféra „Vatileaks“.

Van Rompuy aj Barroso, obaja katolíci, sa zúčastnili 1. mája 2011 ceremónie blahorečenia zosnulého pápeža Jána Pavla II. Väčšina európskych lídrov sa vtedy rozhodla osláviť sviatok práce.

"Je mi ľúto, že Sv. Otec Benedikt XVI. končí vo svojom pontifikát", uviedla europoslankyna Anna Záborská (EĽS, KDH). "Chcem mu vyjadriť veľký obdiv, že napriek svojmu veku, ktorý zaiste ovplyvňuje aj jeho zdravie, dokáže mať takú jasnú myseľ a že vie ľuďom odovzdávať vieru s láskavou múdrosťou. Je možné, že k jeho rozhodnutiu prispelo aj vyčerpanie po vianočných sviatkoch. Verím, že tento pápež aj v budúcnosti našej Cirkvi toho ešte veľa prinesie."

Nový pápež by mohol byť zvolený do Veľkej noci. Hoci je polovica kardinálov z Európy, niektorí sú presvedčení, že pontifik, ktorý by nebol zo starého kontinentu by sa vedel lepšie sústrediť na potreby katolíkov v rozvojovom svete.

V posedných rokoch sú silnejší kardináli zo španielskej Latinskej Ameriky a ako aj z USA. Momentálne žije 42 % z 1,2 miliardy katolíkov práve v Latinskej Amerike. Potenciálnym kandidátom je aj kardinál Peter Turkson z africkej Ghany. Tradične silnými kandidátmi sú Taliani.