Parížske útoky presvedčili Dánov o potrebe spolupráce

zdroj: euractiv.com

Podľa včera zverejneného prieskumu verejnej mienky až 20 % Dánov zmenilo svoj názor na výnimku, vďaka ktorej sa na Dánsko nevzťahuje európska legislatíva v záležitostiach spravodlivosti a vnútorných vecí.

V Dánsku sa bude konať referendum o zrušení alebo zachovaní tejto výnimky 3. decembra. V hre je možnosť, že úplná výnimka sa nahradí modelom, ktorý uplatňuje Veľká Británia a Írsko. Znamenalo by to, že Dánsko by sa mohlo prípad od prípadu rozhodnúť, či konkrétne opatrenie príjme a bude ho uplatňovať. Takúto možnosť zaviedla Lisabonská zmluva v roku 2009.

„Viacerí Dáni si kvôli teroristickým útokom v Paríži uvedomujú, že bezpečnosť nie je samozrejmá a že na boj proti terorizmu potrebujeme medzinárodnú spoluprácu,“ povedal profesor politológie na univerzite v Aalborgu Johannes Andersen.

Už samotné rozhodnutie usporiadať referendum vzniklo práve pod vplyvom terorizmu. Po útokoch v Kodani vo februári 2015 ho vyhlásila dánska premiérka Helle Thorning-Schmidtová. Dôležitosť medzinárodnej policajnej spolupráce najmä v boji proti terorizmu však zdôrazňovala už po januárových útokoch na redakciu Charlie Hebdo v Paríži.

Pôvodne sa malo referendum konať do apríla 2016. Skorší termín stanovil nový dánsky premiér Lars Løkke Rasmussen. Špekuluje sa, že chcel, aby hlasovanie prebehlo ešte pred búrlivými diskusiami o britskom referende o zotrvaní v EÚ, ktoré sa očakávajú krátko pre summitom EÚ (17. – 18. decembra).

Mohli by ostať mimo Europolu

Dánsko svoju výnimku získalo po tom, čo v roku 1992 odmietlo ratifikovať Maastrichtskú zmluvu. Zachovalo si tak suverenitu nad otázkami vlastnej bezpečnosti. Dáni nakoniec zmluvu prijali v roku 1993. Celkovo si vyrokovali štyri výnimky – zo spoločnej meny, spoločnej obrany, súdnej spolupráce a v oblasti európskeho občianstva.

Budúci rok sa európska policajná agentúra Europol transformuje na nadnárodnú inštitúciu. Znamená to, že členské štáty na ňu budú musieť preniesť niektoré kompetencie v oblasti bezpečnosti. Dánska výnimka by sa s týmto nedala zlúčiť.

Práve možnosť, že Dánsko ostane pred dverami vynoveného Europolu, bola hlavným argumentom podporovateľov zrušenia výnimky. Viacero odborníkov upozornilo občanov, že dánska polícia môže mať v budúcnosti problém efektívne plniť svoje úlohy, ak nebude mať prístup k pomoci svojich európskych kolegov.

Na druhej strane kritici varovali voličov pred tým, že ak Dánsko k tejto spolupráci pristúpi, časom sa bude musieť pridať aj k jednotnej azylovej politike EÚ. Tú väčšina Dánov rázne odmieta.

Politické strany súhlasia

Celkovo prieskumy ukazujú, že zatiaľ by sa v prospech zrušenia výnimky vyjadrilo 41 % Dánov. O niečo menej, 38 % voličov odmieta väčší podiel Dánska na bezpečnostnej spolupráci EÚ. Napriek tomu, že hlasovanie prebehne už budúci týždeň, až 21 % Dánov nemá na túto otázku jasný názor.

V prípade, ak by Dáni odsúhlasili zapojenie sa do bezpečnostnej spolupráce EÚ, Dánsko pristúpi k 22 legislatívnym aktom v tejto oblasti.

Väčšina dánskych parlamentných strán podporuje zapojenie krajiny do spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Proti sú len tri strany, pričom nacionalistická Dánska ľudová strana je pre vládu kľúčová pre udržanie sa pri moci.

Strana v princípe neodmieta členstvo Dánska v EÚ. Nesúhlasí však s hlbšou integráciou Dánska do tohto celku.