Parlament chce žalovať Komisiu za ústupky Maďarsku a Poľsku

Predseda europarlamentu David Sassoli diskutuje s predsedníčkou eurokomisie Ursulou von der Leyen na stretnutí Európskej rady, kde sa prelomilo veto nového rozpočtu. [EC - Audiovisual Service/Etienne Ansotte]

Mechanizmus, ktorý by podmieňoval eurofondy dodržiavaním pravidiel právneho štátu, mal platiť od januára. V praxi ale stále nefunguje. Eurokomisia totiž pracuje na usmerneniach, ktoré si vyžiadali Poľsko a Maďarsko. Europoslanci jej na to dávajú posledné dva mesiace, potom podniknú právne kroky.

Od januára mala mať Európska únia k dispozícii nový nástroj na ochranu právneho štátu. K existujúcim mechanizmom mala pribudnúť možnosť stopnúť eurofondy krajine, ktorá napríklad narušuje nezávislosť súdnictva.

Systém ale stále v praxi nefunguje. Maďarské, poľské a slovinské veto z decembra, ktorým krajiny blokovali prijatie celého únijného rozpočtu, sa totiž podarilo prelomiť iba vďaka sľubu, že ešte pred jeho spustením Komisia pripraví usmernenia o tom, ako chce nový nástroj používať.

To sa zatiaľ nestalo. Európsky parlament dáva Komisii posledné dva mesiace. Ak mechanizmus nezačne fungovať do 1. júna, Komisiu zažaluje za exekutívnu nečinnosť.

Takmer po troch rokoch sa Únia dočkala: Lídri dotiahli dohodu o eurorozpočte

Premiéri a prezidenti sa dohodli aj na ambicióznejších emisných cieľoch. Do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov majú znížiť o 55 percent voči stavu z roku 1990. Premiér Matovič tvrdí, že počas summitu podporil ambicióznejší 65-percentný cieľ. 

Ochrana rozpočtu pred korupciou

Nový nástroj mal ochrániť únijný rozpočet pred podvodmi a korupciou, a tiež motivovať štáty k lepšiemu dodržiavaniu toho, čo prijatá legislatíva nazýva európskymi hodnotami. Spustený mal byť v prípadoch, kedy štátne zlyhania ovplyvňujú rozdeľovanie európskych peňazí. Dokument spomína napríklad nedostatočné vyšetrovania korupcie a podvodov, ale aj zasahovanie do nezávislosti súdnictva.

Súhlas členských krajín na decembrovom zasadnutí Európskej rady sa však podarilo vyjednať len vďaka ústupkom voči Slovinsku, Poľsku a Maďarsku. Tieto tri krajiny sa totiž voči novému mechanizmu postavili a blokovali tým prijatie celého sedemročného rozpočtu Únie.

Komisia sa v rámci tohto kompromisu zaviazala počkať na výsledok rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, kde Maďarsko a Poľsko v polovici marca začali legálny proces. Tvrdia totiž, že nástroj sa vymyká právomociam základných zmlúv EÚ. Tiež prisľúbila vytvoriť usmernenia, ktoré by určovali, ako bude pravidlá uplatňovať.

Kompromis s Varšavou a Budapešťou oddiali uplatňovanie mechanizmu právneho štátu

Lídri EÚ majú na stole kompromis, ktorý s Poľskom a Maďarskom dohodlo nemecké predsedníctvo Rady EÚ. Krajiny stiahnu svoje veto rozpočtu Únie a Plánu obnovy za cenu odkladu účinnosti mechanizmu právneho štátu do času, kým ho neposúdi Súdny dvor EÚ.

Tri žaloby o mechanizme

Členovia europarlamentu však prijatím rezolúcie vo štvrtok (25. marca) dali najavo, že na splnenie podmienok dohodnutých politikmi odmietajú čakať. Legislatíva totiž mala byť platná od januára.

Europoslanci dali Komisii jednoznačný termín. Do 1. júna chcú vidieť hotové usmernenia. Ak sa tak nestane, podniknú voči exekutíve EÚ právne kroky. To môžu urobiť vďaka článku 265 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorá obsahuje zmienku o nečinnosti. Súdny dvor Európskej únie by mohol rozhodnúť o tom, že Komisia musí mechanizmus spustiť.

Ten má pritom už na stole dve žaloby ohľadom tohto mechanizmu, na ktorých výsledok ale europoslanci tiež čakať nechcú. Pripomínajú totiž, že samotné podanie na ňom nemá moc platnú legislatívu pozastaviť. Rozhodnutie chcú vidieť do konca mája, preto požiadajú súd o zrýchlený proces.

V opačnom prípade hrozí, že súdny dvor bude v jednom momente rozhodovať o troch konaniach – o maďarskom a poľskom, v ktorom žiadajú o zrušenie mechanizmu a o parlamentnom, ktorý žiada jeho spustenie.

Za rezolúciu hlasovali takmer všetci slovenskí europoslanci. „Každý členský štát musí dodržiavať princípy právneho štátu, ak chce využívať európske financie. Na tom sme sa dohodli už minulý rok a občania únie od nás dodržiavanie týchto zásad právom očakávajú,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Vladimír Bilčík (Spolu, EPP), ktorý ju tiež podporil. „V Európskom parlamente chceme, aby komisia konala a využívala už súčasný mechanizmus a bránila tak finančné záujmy EÚ a jej občanov.“

Podľa Bilčíka chcú hrozbou žaloby Komisii pripomenúť, že ich trpezlivosť má svoje medze.

Proti hlasovali iba poslanci Milan Uhrík a Miroslav Radačovský (pôvodne ĽSNS, obaja nezaradení). Hlasovania sa nezúčastnil Martin Hojsík (PS, RE) a zdržali sa Miroslav Číž (Smer-SD, S&D) a Eugen Jurzyca (SaS, ECR).

„Nariadenie o právnom štáte bolo schválené len pred pár mesiacmi, v decembri minulého roka. Je to podľa mňa zatiaľ krátka doba na to, aby sme mohli zodpovedne posúdiť, či si Komisia plní povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia,“ vysvetľuje svoje hlasovanie pre EURACTIV Slovensko Jurzyca.

Dôrazný list poslali Ursule von der Leyen, predsedníčke Európskej komisie, aj lídri politických frakcii v europarlamente. Hovoria v ňom najmä o stále funkčnom disciplinárnom senáte, ktorý v Poľsku odsudzuje sudcov za politicky nepohodlné rozhodnutia, a ktorý Súdny dvor EÚ už prikázal zastaviť. „Efektívna odpoveď je povinnosťou Komisie a je potrebná,“ hovoria lídri v liste.

Európska komisia pre EURACTIV Slovensko potvrdila svoj zámer počkať na zverejnenie svojich usmernení až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Christian Wigand, hovorca Komisie, však dodáva, že s monitoringom už začali. „Akékoľvek porušenie pravidiel, ktoré nastane po 1. januári 2021, bude nástrojom pokryté – o žiadny prípad neprídeme,“ hovorí Wigand.

Disciplinárny senát hrozí sudcom väzením. Komisia Poľsko karhá listom

Poľský disciplinárny senát vystavuje sudcov trestnému stíhaniu. Európsky súdny dvor pritom už minulý rok nariadil, aby pozastavil všetky konania. Kým Komisia čaká na odpoveď od poľskej vlády, europoslanci volajú po rýchlejšej reakcii a sankciách.  

Nový nástroj na ochranu právneho štátu

Európska únia má už teraz niekoľko nástrojov, ktorými môže v teórii vynucovať dodržiavanie právneho štátu. Minulý rok prvýkrát zverejnila hodnotiacu správu pre túto oblasť pre všetky krajiny, v ktorej pomenováva možné problémy. Tvrdým nástrojom je zase spustenie článku 7 Lisabonskej zmluvy, čo urobila Komisia prvýkrát voči Poľsku v roku 2017. O nutnosti zmeniť stav môže rozhodnúť aj Súdny dvor EÚ, ktorý tiež môže uložiť sankcie.

Existujúce nástroje však neprinášajú výsledky – proces článku 7 môže v teórii dôjsť až k pozastaveniu hlasovacích práv člena v Európskej rade, to však musí odhlasovať všetkých zvyšných 26 hláv štátov. Zatiaľ ani v jednom prípade k hlasovaniu nedošlo. Aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zatiaľ Poľsko ignoruje.

Nový mechanizmus, ktorý by krajine porušujúcej zásady právneho štátu odstavil eurofondy, Európska komisia navrhovala už v roku 2018. Dohoda medzi legislatívnymi inštitúciami Európskej únie, teda europarlamentu a Radou EÚ, sa ale podarila až v novembri 2020, v kontexte vyjednávania nového rozpočtu Únie (sedemročného finančného rámca).

Mechanizmus dáva eurokomisii právo navrhnúť pozastavenie eurofondov krajine, v ktorej dochádza k porušeniu zásad právneho štátu. Rada Európskej únie musí o tomto návrhu hlasovať do jedného mesiaca, o platnosti rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner