Piaty najväčší pomer v Únii: Pandémia ovplyvnila príjem 40 percentám Slovákov

Slováci si myslia, že ekonomická cena opatrení bola vyššia než ich prínosy pre verejné zdravie. [TASR/Erika Ďurčová]

Dopady na svoje osobné financie kvôli koronavírusu už vidí 40 percent Slovákov, v priemere Únie je to iba 32 percent. Väčšina Slovákov si tiež myslí, že ekonomická cena opatrení prevýšila ich prínos k ochrane zdravia. Ukázal to nový eurobarometer.

V Európskej únii dnes prevláda neistota. Cíti sa tak aj 47 percent Slovákov. U priemerného Európana je ale na druhom mieste nádej. U Slovákov bezmocnosť.

Najnovší prieskum eurobarometra ukázal, že Slováci hodnotia dopady pandémie odlišne od občanov ostatných členských štátov. Až 40 percent z nich totiž povedalo, že koronavírus už ovplyvnil ich osobný príjem, priemer EÚ je iba 32 percent. Viac obyvateľov bolo ovplyvnených iba v štyroch krajinách, Cypre, Taliansku, Bulharsku a Grécku.

„Žiaľ, aj výsledky prieskumu indikujú nedostatočnú podporu zo strany slovenskej administratívy,“ hodnotí výsledky europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezaradená, RE).

Ďuriš Nicholsonová tento údaj prepája aj s ďalším zistením eurobarometra. Prieskum totiž ukázal, že 51 percent Slovákov považuje dopady reštrikcií na ekonomiku za väčšie, než prínosy, ktoré priniesli v oblasti verejného zdravia. V EÚ tento názor zdieľa iba 41 percent ľudí.

„Pri takto vysokom podiele negatívne finančne dotknutých Slovákov to nie je prekvapujúce,“ myslí si Ďuriš Nicholsonová.

Zdroj: Eurobarometer Európskeho parlamentu z jari 2021

Slováci vidia smerovanie krajiny pesimisticky

Výskumníci eurobarometra skúmali názory ľudí medzi marcom a aprílom, na Slovensku uskutočnili viac ako tisíc rozhovorov. V celej Únii mali občania v tomto období negatívny názor na ich vlastnú krajinu.

Až 57 percent respondentov povedalo, že ich krajina sa uberá zlým smerom. Aj pri tejto otázke boli Slováci ešte pesimistickejší, s touto vetou totiž súhlasí až 69 percent z nich.

Naopak, v otázke smerovania Európskej únie sa Slováci ukázali ako mierne väčší optimisti. V celej EÚ si iba 34 percent ľudí myslí, že blok sa vyvíja dobrým smerom. U Slovákov je to 37 percent.

„Teší ma, že lepšie vysvedčenie ako slovenskej vláde vystavili slovenskí občania Európskej únii, s ktorej opatreniami v boji proti pandémii COVID-19 sú Slováci dokonca spokojnejší ako občania ostatných štátov EÚ,“ komentuje výsledky europoslanec Robert Hajšel (SMER-SD, S&D).

S opatreniami EÚ je totiž spokojných až 54 percent Slovákov, priemer Únie je iba 48 percent.

Dôvera Slovákov v Úniu je najvyššia za desať rokov

Európskej únii dôveruje 50 percent Slovákov, naposledy bol takýto výsledok v roku 2011. Od minulého leta sa kredibilita inštitúcie dvihla v 23 členských štátoch vrátane Slovenska, kde stúpla o päť percentuálnych bodov. Ukázal to najnovší eurobarometer.

Nadpriemerne si Slováci pochvaľujú aj solidaritu medzi členskými štátmi v boji s nákazou. Spokojných s ňou je 57 percent, čo je výrazne viac, než priemer Únie, kde je spokojnosť iba na 44 percentách.

Otázka solidarity sa v poslednej dobre skloňovala najmä pri dodávkach vakcín Pfizer, ktoré si niektoré členské štáty neobjednali do plného možného objemu. Štáty sa nakoniec rozhodli piatim krajinám v rámci Slovenska poslať dávky navyše. Patrilo sem aj Bulharsko, Chorvátsko, Estónsko a Lotyšsko.

Nie vo všetkých z týchto krajín však prevláda spokojnosť s úrovňou solidarity. V Estónsku je iba na 41 percentách a v Lotyšsku na 46 percentách.

Veľvyslanci pri EÚ môžu Slovensku doplniť Pfizer vakcíny

Rakúska snaha o solidárne rozdelenie desiatich miliónov vakcín sa pretavila do konkrétneho návrhu, v rámci ktorého by 2,86 miliónov dávok BioNTech/Pfizer vakcíny šlo piatim krajinám, ktoré si ich objednali najmenej – Bulharsku, Chorvátsku, Estónsku, Lotyšsku a Slovensku.

Chcú vidieť kontrolu vonkajších hraníc a férovú poľnohospodársku stratégiu

Z priemeru sa Slováci vymykali aj v otázkach priorít. Dve najhlavnejšie síce zdieľali– Únia by mala najmä zabezpečiť prísun vakcín a sústrediť sa aj na vývoj nových – na treťom mieste sa však odpovede líšia.

Európania dali tretiu najväčšiu prioritu vytvoreniu stratégie na podobné krízy v budúcnosti. Slováci chcú, aby sa už Únia sústredila na posilňovanie a sprísňovanie kontrol na jej vonkajších hraniciach.

V otázke, čomu by sa mal venovať Európsky parlament, sa Slováci zhodli so zvyškom EÚ na prvých troch prioritách. Sú nimi verejné zdravie, ochrana proti chudobe a podpora ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest.

Kým priemerný Európan dal v prioritách pre europarlament na štvrté miesto boj proti klimatickým zmenám, Slováci ešte pred to zaradili vytvorenie férovej a udržateľnej poľnohospodárskej stratégie.

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner