Dopady na svoje osobné financie kvôli koronavírusu už vidí 40 percent Slovákov, v priemere Únie je to iba 32 percent. Väčšina Slovákov si tiež myslí, že ekonomická cena opatrení prevýšila ich prínos k ochrane zdravia. Ukázal to nový eurobarometer.
V Európskej únii dnes prevláda neistota. Cíti sa tak aj 47 percent Slovákov. U priemerného Európana je ale na druhom mieste nádej. U Slovákov bezmocnosť.
Najnovší prieskum eurobarometra ukázal, že Slováci hodnotia dopady pandémie odlišne od občanov ostatných členských štátov. Až 40 percent z nich totiž povedalo, že koronavírus už ovplyvnil ich osobný príjem, priemer EÚ je iba 32 percent. Viac obyvateľov bolo ovplyvnených iba v štyroch krajinách, Cypre, Taliansku, Bulharsku a Grécku.
„Žiaľ, aj výsledky prieskumu indikujú nedostatočnú podporu zo strany slovenskej administratívy,“ hodnotí výsledky europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezaradená, RE).
Ďuriš Nicholsonová tento údaj prepája aj s ďalším zistením eurobarometra. Prieskum totiž ukázal, že 51 percent Slovákov považuje dopady reštrikcií na ekonomiku za väčšie, než prínosy, ktoré priniesli v oblasti verejného zdravia. V EÚ tento názor zdieľa iba 41 percent ľudí.
„Pri takto vysokom podiele negatívne finančne dotknutých Slovákov to nie je prekvapujúce,“ myslí si Ďuriš Nicholsonová.
Slováci vidia smerovanie krajiny pesimisticky
Výskumníci eurobarometra skúmali názory ľudí medzi marcom a aprílom, na Slovensku uskutočnili viac ako tisíc rozhovorov. V celej Únii mali občania v tomto období negatívny názor na ich vlastnú krajinu.
Až 57 percent respondentov povedalo, že ich krajina sa uberá zlým smerom. Aj pri tejto otázke boli Slováci ešte pesimistickejší, s touto vetou totiž súhlasí až 69 percent z nich.
Naopak, v otázke smerovania Európskej únie sa Slováci ukázali ako mierne väčší optimisti. V celej EÚ si iba 34 percent ľudí myslí, že blok sa vyvíja dobrým smerom. U Slovákov je to 37 percent.
„Teší ma, že lepšie vysvedčenie ako slovenskej vláde vystavili slovenskí občania Európskej únii, s ktorej opatreniami v boji proti pandémii COVID-19 sú Slováci dokonca spokojnejší ako občania ostatných štátov EÚ,“ komentuje výsledky europoslanec Robert Hajšel (SMER-SD, S&D).
S opatreniami EÚ je totiž spokojných až 54 percent Slovákov, priemer Únie je iba 48 percent.
Nadpriemerne si Slováci pochvaľujú aj solidaritu medzi členskými štátmi v boji s nákazou. Spokojných s ňou je 57 percent, čo je výrazne viac, než priemer Únie, kde je spokojnosť iba na 44 percentách.
Otázka solidarity sa v poslednej dobre skloňovala najmä pri dodávkach vakcín Pfizer, ktoré si niektoré členské štáty neobjednali do plného možného objemu. Štáty sa nakoniec rozhodli piatim krajinám v rámci Slovenska poslať dávky navyše. Patrilo sem aj Bulharsko, Chorvátsko, Estónsko a Lotyšsko.
Nie vo všetkých z týchto krajín však prevláda spokojnosť s úrovňou solidarity. V Estónsku je iba na 41 percentách a v Lotyšsku na 46 percentách.
Chcú vidieť kontrolu vonkajších hraníc a férovú poľnohospodársku stratégiu
Z priemeru sa Slováci vymykali aj v otázkach priorít. Dve najhlavnejšie síce zdieľali– Únia by mala najmä zabezpečiť prísun vakcín a sústrediť sa aj na vývoj nových – na treťom mieste sa však odpovede líšia.
Európania dali tretiu najväčšiu prioritu vytvoreniu stratégie na podobné krízy v budúcnosti. Slováci chcú, aby sa už Únia sústredila na posilňovanie a sprísňovanie kontrol na jej vonkajších hraniciach.
V otázke, čomu by sa mal venovať Európsky parlament, sa Slováci zhodli so zvyškom EÚ na prvých troch prioritách. Sú nimi verejné zdravie, ochrana proti chudobe a podpora ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest.
Kým priemerný Európan dal v prioritách pre europarlament na štvrté miesto boj proti klimatickým zmenám, Slováci ešte pred to zaradili vytvorenie férovej a udržateľnej poľnohospodárskej stratégie.
