Po Poľsku je Slovensko bez názoru aj smerom k Maďarsku

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák a vľavo minister zahraničných vecí a obchodu Maďarska Péter Szijartó, Bratislava, 17. októbra 2018 [TASR / Martin Baumann]

Slovenská inštrukcia k spusteniu článku 7 voči Maďarsku je presnou kópiou tej k Poľsku. Pozičný dokument zdôrazňuje, že Maďarsko hlasovanie v europarlamente spochybnilo z právneho hľadiska.

Slovensko ukazuje konzistentný prístup k Poľsku aj k Maďarsku pokiaľ ide o spustenie procedúry podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.

Rezort zahraničia sformulovalo pozíciu k spusteniu článku 7 voči Maďarsku, čo svojím uznesením z 12. septembra inicioval Európsky parlament. Pri Poľsku to bola Európska komisia, pričom z hľadiska Lisabonskej zmluvy sú oba postupy rovnocenné.

Hlasovanie o Maďarsku rozdelilo európskych aj slovenských ľudovcov

Európsky parlament hlasovaním oficiálne posunul problém Maďarska na členské štáty. Zo slovenských 13 europoslancov správu podporili traja.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí poslalo do pripomienkového konania návrh stanoviska Slovenska k prípadnému hlasovaniu Rady o tom, že v Maďarsku existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je únia založená.

Uznesenie Európskeho parlamentu maďarskej vláde vyčíta širokú plejádu zlyhaní. Hlavné obavy sa týkajú fungovania ústavného a volebného systému, nezávislosti súdnictva a iných inštitúcií, práv sudcov, korupcie a konfliktov záujmov.

Europoslanci spomínajú aj početné ďalšie zlyhávania v rešpektovaní občianskych slobôd a práv.

Na to, aby sa Rada s pozíciou Parlamentu stotožnila je potrebná 4/5 väčšina (mínus Maďarsko). Súčasťou rozhodnutia Rady by mali byť aj konkrétne odporúčania pre Maďarsko, ktoré zatiaľ nie sú spísané.

Pozícia Slovenska je vo svojom znení o dvoch paragrafoch takmer úplne rovnaká ako tomu bolo v prípade Poľska.

Jediným rozdielom je, že pri Poľsku Slovensko prizvukovalo „záujem novej poľskej vlády vec diskutovať.“ Takéto povzbudenie pri Maďarsku chýba.

Slovensko mlčí o tom, ako by hlasovalo o Poľsku

Slovenská diplomacia stále vidí priestor na dialóg s poľskou vládou. Nechce povedať, aký veľký, ani to, ako bude hlasovať, keď dialóg zlyhá.

Podstatou slovenskej pozície je všeobecné prihlásenie sa k princípu právneho štátu v členských krajinách. V druhom slede text konštatuje, že „aj vzhľadom na závažnosť (politických i ekonomických) následkov pre členský štát v prípade konštatovania porušenia zásad právneho štátu sa javí ako žiaduce viesť v prvom rade dialóg s Maďarskom, a to aj v rámci vypočutia.“

Faktom však je, že rozhodnutie Rady, o ktorom je v tomto štádiu reč, ešte žiadne následky so sebou nenesie, lebo je len preventívnou časťou článku 7.

Na akékoľvek „následky“ by boli potrebné ďalšie 2 nezávislé hlasovania, z ktorých jedno je potrebné prijať jednomyseľne na úrovni hláv štátov a vlád. Na samotné sankcie už potom stačí kvalifikovaná väčšina v Rade.

Spochybnenie celého procesu

Slovensko v pozícii upozorňuje, že Maďarsko hlasovanie spochybnilo z technického hľadiska. „Samotné hlasovanie (v Európskom parlamente, pozn. red.) je v tieni pochybností, nakoľko Maďarsko bezprostredne po hlasovaní skonštatovalo, že na prijatie rozhodnutia o podaní odôvodneného návrhu chýbal súhlas 14 poslancov.“

Európsky parlament na dosiahnutie potrebnej 2/3 väčšiny nepočítal hlasy poslancov, ktorí sa zdržali. Maďarsko tvrdí, že sa do výpočtu započítať mali.

Právna analýza Európskeho parlamentu vyvracia tvrdenie maďarskej vlády. Ministerstvo zahraničia to vo svojej vecnej analýze nespomína.

Ministri EÚ mali híring k Poľsku. Bez záveru

Nový štátny tajomník slovenského rezortu zahraničia hovorí, že ústupky z pozícií vidno na strane Komisie aj Poľska. Komisia tvrdí, že sa situácia v Poľsku zhoršuje.