Po poslednom poľskom rozsudku je možné už všetko

Poľsko sa novým rozsudkom príbližilo k de facto Polexitu. [EP/Mateusz Slodkowski]

Rozhodnutie nelegálneho poľského súdu podrýva základy európskej integrácie. Európska komisia ale dáva najavo, že ak Poľsko nechce dodržiavať dohodnuté pravidlá, nebude dostávať ani spoločné peniaze. Vláda môže už len počkať so zverejnením v zbierke zákonov, čo by platnosť rozsudku oddialilo.

Poľský Ústavný súd mal o prípade K3/21 rozhodnúť už koncom augusta. Rozsudok ale odkladal, až k nemu nakoniec pristúpil vo štvrtok večer (7. októbra).

Verdikt znie, že niektoré články základných zmlúv EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou. Konkrétne prvý a devätnásty článok Zmluvy o EÚ. Tie zakladajú Európsku úniu, jej ustanovujúce zmluvy a Súdny dvor EÚ ako súd, ktorý interpretuje a ochraňuje európsku legislatívu.

Poľsko teda po mnohých náznakoch finálne spochybnilo základný princíp európskej integrácie – že keď sa krajiny už na niečom dohodnú, tak to bude vo všetkých aj platiť.

Eurokomisia brzdí aj poľský plán obnovy, chce vidieť zlepšenie právneho štátu

Európska komisia už deväť mesiacov odmieta Poľsku a Maďarsku za ovplyvňovanie súdnictva zastaviť eurofondy. Miesto toho volí cestu, ktorá aj podľa odborníkov môže zabolieť viac – neschválenie miliardových reformných balíčkov.

Prečo o tom Poľsko rozhoduje teraz

Ide o vyústenie sporu o nezávislosť súdnictva, ktorý sa ťahá už niekoľko rokov. Poľská vláda sa po zvolení pustila do reforiem justície, ktoré usporiadali ústavné súdnictvo tak, že do jeho čela môžu politici dosadzovať spriaznených sudcov.

Spolu s novým disciplinárnym režimom to dokopy dáva situáciu, v ktorej sú sudcovia zbavovaní funkcie a vystavovaní až trestnému stíhaniu, napríklad za vpustenie médií na konanie o zlyhaniach parlamentu.

Takto ale nezávislé súdnictvo v Európskej únii nemá vyzerať. Poľsku to už vo viacerých rozhodnutiach ostro pripomína Komisia aj Súdny dvor EÚ. Varšava ale odmieta rozsudkom vyhovieť, za čo jej onedlho prídu aj vysoké sankcie.

Poľsko v spore o disciplinárnu komoru jedným dychom sľubuje zmeny aj spochybňuje európske právo

Varšava mala v liste Európskej komisii oznámiť, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ bude rešpektovať. Namiesto toho Komisiu informovalo, že činnosť nelegálnej disciplinárnej komory zastaviť nemôže a znovu spochybnilo, či má na krajinu súdny dvor vôbec dosah.

Prečo je poľský rozsudok nebezpečný

Posledným rozsudkom nachádza Poľsko zo situácie priamočiare riešenie. Hovorí, že ak má Súdny dvor EÚ problém s poľským ústavným súdom, ten to nemusí zaujímať – poľská ústava totiž právo Únie tromfne.

Hovorca poľskej vlády tvrdí, že rozsudok sa netýka všetkých únijných zákonov. Lenže spochybnením súdneho dvora spochybňuje aj schopnosť Únie všetky svoje pravidlá v praxi vymáhať.

„Pokiaľ si všetci povieme, že ideme ignorovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, tak sa nám rozpadne aj fungovanie jednotného trhu,“ povedal v rozhovore pre EURACTIV Slovensko europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu, EPP).

Podľa slovenského europoslanca Michala Šimečku (PS, RE) je to vlastne snaha o „Polexit“ v praxi.

„Politici zo strany Právo a spravodlivosť vedia, že na ohrozenie poľského členstva v EÚ nie je takmer žiadna verejná podpora. Preto sa obracajú na delegitimizovaný ústavný súd, aby získali rozhodnutie, ktoré podkopáva základ EÚ,“ hovorí Šimečka.

Podnet totiž dal na ústavný súd poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Pokuta za trestanie sudcov v Poľsku: Výskumníci navrhujú päť miliárd eur

Za narúšanie nezávislosti súdov by malo Poľsko podľa Európskej iniciatívy pre stabilitu zaplatiť jedno percento svojho HDP. Najvyššia sankcia bola pritom doteraz 115 miliónov eur.

Ako zareagovala Únia

Reakcia Európskej komisie mala umiernený jazyk, prišla však v ten istý deň ako poľské rozhodnutie, čo je nezvyklé.

Rozhodnutie podľa tlačového vyhlásenia „vyvoláva vážne obavy“. Inštitúcia tiež pripomenula základné princípy európskej integrácie, ku ktorým sa štáty podpísaním základných zmlúv zaviazali.

Menovite teda, že európske právo je nadradené tomu národnému, vrátane ústavy a že rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú záväzné pre všetky inštitúcie, vrátane súdov.

Európska komisia tento rok začína skúšať aj nové nástroje, ktoré má na vymáhanie dodržiavania zásad právneho štátu.

Tým hlavným mal byť mechanizmus podmienenosti eurofondov, ktorý by v prípade, akým je ten poľský, krajine zastavil prúd únijných peňazí.

Poľsko a Maďarsko si ale pri schvaľovaní rozpočtu na fond obnovy vyjednali oddialenie uplatňovania tohto nástroja, ktorý je v teórii platný už od začiatku roka. Únia tak zatiaľ čaká na rozsudok Súdneho dvora EÚ, na ktorom obe tieto krajiny nástroj zažalovali.

Priamočiarejšie však Komisia využíva svoju moc pri schvaľovaní plánov obnovy. Najmä Poľsko čaká na veľký obnos peňazí na svoju pokrízovú obnovu – až 23 miliárd eur v dotáciách a ďalších 34 miliárd eur v pôžičkách.

Komisia má pritom možnosť celý plán neschváliť, ak nebude spokojná s tým, ako v ňom krajina načrtla reformy. Tie majú odpovedať na výhrady, ktoré mala Únia voči krajine za posledné kroky. A práve nezávislosť súdnictva je kľúčový bod, v ktorom chcela Komisia vidieť zlepšenie, nie ďalší rozklad.

Disciplinárny senát hrozí sudcom väzením. Komisia Poľsko karhá listom

Poľský disciplinárny senát vystavuje sudcov trestnému stíhaniu. Európsky súdny dvor pritom už minulý rok nariadil, aby pozastavil všetky konania. Kým Komisia čaká na odpoveď od poľskej vlády, europoslanci volajú po rýchlejšej reakcii a sankciách.  

Čo ešte môže urobiť poľská vláda

V poslednej dobe sa ale začína ukazovať, že hrozba straty financovania na poľské inštitúcie funguje. Po oznámení sankcií za nedodržiavanie rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý kázal zastaviť fungovanie disciplinárnej komory, Poľsko sľúbilo jej redizajn.

Aj poľské samosprávy, ktorým hrozilo zastavenie eurofondov pre ich deklaráciu o „LGBT-free“ zóne sa už postupne tejto diskriminačnej nálepky zbavujú.

Poľská vláda teda má ešte jednu možnosť, ako od rozsudku ustúpiť a pokúsiť sa Komisiu presvedčiť, že za miliardy eur jej daňových poplatníkov sa chystá dodržiavať aj spoločné pravidlá.

Rozsudok totiž vstúpi v platnosť, až keď bude zverejnený v zbierke zákonov. Poľský odborník na právny štát Jakub Jaraczewski upozorňuje, že je to dôležitý detail – naposledy totiž vláde trvalo tri mesiace, kým zverejnila rozhodnutie, ktoré takmer úplne zakazuje prístup k interrupciám.

To by však znamenalo ďalšie porušenie princípov právneho štátu, politici by tým totiž vetovali súdne rozhodnutie, čo by tiež zákony nedovoľujú.

Poľský poslanec Robert Kropiwnicki teda argumentuje, že poľská vláda má iba tri možnosti. Môže zmeniť poľskú ústavu, pokúsiť sa zmeniť európske zmluvy, alebo z Únie odísť.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner