Po prezidentke bude mať Estónsko ženu aj na čele vlády

Budúca premiérka Kaja Kallasová. [Twitter/Aaron Farrugia]

Keď sa Kaja Kallasová ujme premiérskej funkcie, Estónsko bude jedinou republikou na svete s dvomi hlavnými ženskými predstaviteľkami štátu. V najdigitalizovanejšej krajine sveta, kde vyše štvrtina voličov využila v parlamentných voľbách aj možnosť online hlasovania, volí elektronicky viac žien ako mužov.

Kaja Kallasová a jej stredopravá a liberálna Reformná strana si vo víkendových voľbách v Estónsku zaistila nečakané víťazstvo. Hlas jej odovzdalo takmer 30 percent voličov napriek tomu, že predbežné odhady hovorili o zaručenom úspechu doteraz vládnucej Centristickej strany.

Kallasová sa teraz podľa všetkého stane prvou premiérkou v Pobaltských krajinách. Do 101-členného estónskeho parlamentu zasadne aj rekordný počet žien, a to 29.

Šéf estónskej digitalizácie: Stačia nám údaje od občanov, ostatné urobia algoritmy

SIIM SIKKUT o tom, čo robiť, aby sa z malej krajine stala hviezda digitálneho sveta s nulovou byrokraciou.

Volieb sa zúčastnilo 63,7 percent voličov, no viac ako 28 percent z nich využilo možnosť hlasovať elektronicky. V krajine sa dá voliť online už od roku 2005 a historicky túto možnosť využíva viac žien ako mužov.

Ženské duo na čele

Estónsky parlament, známy ako Riigikogu, tvorí 101 členov. Kallasovej strana obsadí 34 kresiel. Od roku 1991 a vyhlásení samostatnosti sa vo vláde striedajú práve Centristi a Reformisti, no v minulosti vládli už aj spoločne.

Doteraz najsilnejšia vládna Centristická strana skončila druhá. Najvýraznejšie posilnila pravicová a euroskeptická Konzervatívna ľudová strana (EKRE), a to takmer dvojnásobne oproti predpokladom predvolebných prieskumov. Kallasová spoluprácu s EKRE vylúčila okamžite po voľbách.

Reformisti pred voľbami sľubovali bezplatné služby autobusov v jednotlivých okresoch krajiny, či jednotný daňový systém. Vzhľadom na to, že v súčasnosti hľadajú koaličných partnerov, rozsiahle sľuby budú musieť ustúpiť kompromisom. Ako píšu estónske médiá, Kallasová by najradšej vládu zostavovala s menšími stranami, spoluprácu s Centristami ale nevylúčila tak, ako v prípade radikálnej pravice.

Do parlamentu sa dostali aj konzervatívci zo strany Isamaa, ktorí okrem iného sľubovali odstúpenie od Globálneho kompaktu OSN o migrácii, ku ktorému na rozdiel od Estónska nepridalo napríklad Slovensko, a strana Sociálnych demokratov.

Právnička Kaja Kallasová pôsobila v Európskom parlamente (ALDE) a intenzívne sa venovala najmä digitálnej agende. Jej otec, Siim Kallas bol estónskym ministrom zahraničných vecí a necelých 15 mesiacov (v rokoch 2002 a 2003) aj premiérom. Rovnako slúžil v oboch Barrosových komisiách ako eurokomisár. Práve Kallas založil v roku 1994 liberálnu Reformnú stranu, ktorú od decembra 2017 vedie jeho dcéra.

Ak Kaja Kallasová preberie úrad premiérky, Estónsko bude v súčasnosti jedinou krajinou – okrem Spojeného kráľovstva – na svete, kde je prezidentkou a zároveň aj predsedníčkou vlády žena.

Pobaltské krajiny ale už majú skúsenosti s prezidentkami aj premiérkami. Kersti Kaljulaidová je estónskou prezidentkou od roku 2016, Dalia Grybauskaitėová je prezidentkou Litvy už po druhýkrát. Vládu v regióne žena viedla už v Lotyšsku aj v Litve.

Právo na prístup k internetu

Estónsko ešte v roku 2000 deklarovalo prístup k internetu ako jedno zo základných ľudských práv a podľa tohto práva Estónci aj volia. Takmer 250 tisíc z 881 tisíc oprávnených voličov v krajine volilo elektronicky aj vo víkendových parlamentných voľbách.

„Je to nielen rekord pre Estónsko, ale pre celý svet,“ tešila sa z úspechu elektronických volieb prezidentka Kaljulaidová.

Estónsky e-pobyt ponúka po brexite Britom prístup na európsky trh

O e-pobyt v Estónsku každý týždeň požiada 50 Britov. Podnikatelia si takto poisťujú prístup k jednotnému európskemu trhu.

Estónsko je vo svete považované za najdigitálizovanejšiu krajinu. Väčšina štátnych a verejných služieb je v prevádzke online a krajina využíva na ich prepájanie technológiu blockchain. Informačno-komunikačný sektor predstavuje v Estónsku až sedem percent HDP.

Víkendové voľby boli už desiatymi, kedy mohli Estónci voliť online. Kým pri prvých, lokálnych voľbách v roku 2005 systém využili necelé dve percentá voličov, v roku 2017 bol zaznamenaný rekord, kedy sa lokálnych volieb elektronicky zúčastnilo až 31,7 percent voličov. V roku 2017 miestny štatistický úrad zaznamenal voľbu zo 115 krajín sveta, v ktorých Estónci žili, no stále mali možnosť zúčastniť sa dokonca regionálnych volieb.

Elektronické hlasovanie v krajine od roku 2009 využíva viac žien ako mužov, a to v pomere 52 ku 47 percentám.

Internetové voľby krajina predstavila ako prvá na svete, a to pred 14 rokmi. I-voľba trvá podľa štatistík v súčasnosti tri minúty, pričom je hlasovanie možné z akéhokoľvek počítača na celom svete. Nie je potrebný špeciálny voličský preukaz, stačí elektronický občiansky preukaz alebo mobilná identifikácia. Hlasovanie je dostupné len na počítačoch, stále nie na smartfónoch či tabletoch.

Estónci a Európania, ktorí majú v Estónsku trvalý pobyt, môžu využiť elektronické hlasovanie aj v európskych voľbách, a to od 16. do 22. mája. Deň volieb na tradičnú voľbu je v krajine naplánovaný na 26. mája.

Estónsko varuje pred kritickými kybernetickými útokmi počas eurovolieb

Európske voľby v roku 2019 by mohli byť cieľom takej kybernetickej záťaže, ktorá by dokonca mohla zabrániť tomu, aby zasadol Európsky parlament, tvrdí správa Úradu estónskeho informačného systému.

Digitálna krajina

Okrem iných služieb patrí k estónskemu e-governmentu koncept elektronického pobytu (od roku 2014), elektronických občianskych preukazov (od roku 2002), či elektronických daňových priznaní (od roku 2000).

Podľa prezidentky občania od štátu neustále požadujú zlepšovanie služieb a inovácie. „Aby sme investovali do nových technológií, opravy výtlkov alebo rozpadajúcich sa školských budov museli počkať,“ hovorí o začiatkoch digitálnej transformácie Estónska Kaljulaidová. Podľa nej technológie, ktoré krajina využíva, nie sú také jedinečné a na trhu s technológiami ich používajú mnohé, najmä súkromné spoločnosti.

Estónski predstavitelia uznávajú, že elektronické prvky v systéme štátnych služieb nie sú a nikdy nemôžu byť stopercentne zabezpečené. Bezpečnosť preto považujú skôr za správne a komplexné riadenie rizík.

„Riziká spojené s digitálnymi technológiami nie sú väčšie ako tie, ktoré súvisia s papierovou formou služieb, sú však odlišné. Elektronické riešenia, ak sú zavedené obozretne, umožňujú zabezpečenia, ako je zaznamenávanie, monitorovanie, šifrovanie, či zálohovanie,“ uviedla pre portál EURACTIV.com Liisa Pastová, výskumníčka McCainovho inštitútu pre medzinárodných lídrov.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner