Po viacerých zdržaniach a problémoch europarlament schválil novú Európsku komisiu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v Európskom parlamente pred hlasovaním o jej novej Komisii. Štrasburg, 27. november 2019. [EPA-EFE/Patrick Seeger]

Von der Leyen dostala pre svoju Komisiu viac hlasov ako sama získala v júli. So svojim tímom začne úradovať 1. decembra.

Na schválenie novej eurokomisie stačila jednoduchá väčšina hlasov. Keď poslanci v júli hlasovali o Ursule von der Leyen ako o predsedníčke Európskej komisie, potrebovala absolútnu väčšinu poslancov a získala ju len o tesných 9 hlasov. V tajnom hlasovaní vtedy presvedčila 383 poslancov.

Deväť hlasov, ktoré rozhodli o Ursule von der Leyen

K zvoleniu novej šéfky Európskej komisie v Európskom parlamente zrejme pomohli aj hlasy poľskej strany Právo a spravodlivosť.

Z tohto pohľadu bolo stredajšie hlasovanie o celom kolégiu komisárov omnoho menej dramatické. Komisiu pod vedením Von der Leyen podporila Európska ľudová strana (EPP), Progresívni socialisti a demokrati (S&D), Renew Europe (RE) a približne polovica skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

Okrem krajne pravicovej skupiny Identita a demokracia (ID) a krajnej ľavice (GUE/NGL), novú Komisiu odmietlo podporiť vedenie Zelených, ktorí sa považujú za súčasť širokej pro-európskej koalície v Európskom parlamente.

Podľa nemeckej zelenej europoslankyne Ska Keller je to okrem iného kvôli nedostačnej ambicióznosti v klimatických otázkach. Bez zmien v poľnohospodárskej a obchodnej politike EÚ je podľa nej každá klimatická politika len „polovičná“.

Za tento postoj si vyslúžili Zelení kritiku od niektorých europoslancov, ktorí tvrdia, že nová Komisia je „najzelenšia“, aká tu kedy bola.

Keller kritizovala aj konflikt záujmov francúzskeho eurokomisára Thieryho Bretona a nedôveryhodnosť eurokomisára nominovaného Orbánovou vládou Olivera Várhelyiho (rozširovanie EÚ). Fakt, že má dohliadať na presadzovanie princípov právneho štátu v kandidátskych krajinách označila za „cynický“.

Kandidáti Rumunska a Francúzska na eurokomisárov uspeli, maďarský nominant nepresvedčil

Europoslanci chcú v komisii Bretona a Valeanovú. Strana Fidesz vidí za Várhelyiho neúspechom útok promigračných síl.

Komisii ale sľúbila za Zelených spoluprácu všade tam, kde pôjde o dôležité iniciatívy v súlade s ich prioritami.

V prejave spomenula Nežnú

Von der Leyen sa pred hlasovaním prihovorila poslancom. Svoj prejav k poslancom začala spomienkou na dvojhodinový generálny štrajk v bývalom Československu v roku 1989.

„Presne pred 30 rokmi, 27. novembra, odbila dvanásta hodina. Rozozneli sa zvony a sirény, robotníci odložili nástroje, továrne, bane a obchody sa vyprázdnili, ulice zaplnili tanec a nádej. Pri historickom generálnom štrajku uprostred Nežnej revolúcie sa ľudia od Prahy po Bratislavu zapojili do krásnej mierovej vlny slobody, odvahy a jednoty,“ pripomenula von der Leyenová.

Dodala, že aj EÚ je o ľuďoch a ich cieľoch, o ľuďoch, ktorí spolu bránia slobodu, svoje hodnoty či lepšiu budúcnosť.

Následne v príhovore v krátkosti predstavila misiu každého člena svojej Komisie. Všetci dezignovaní komisári boli, spolu s ňou, prítomní v rokovacej sále Európskeho parlamentu.

Európska komisia 2019-2024

Európsky parlament schválil Európsku komisiu vedenú Ursulou von der Leyen. Do úradu nastúpi 1. decembra 2019, na päťročné obdobie.

Takmer rodovo vyvážená Komisia

Líder skupiny Európskej ľudovej strany Manfred Weber ocenil rodovú vyváženosť novej Európskej komisie,  pričom zdôraznil, že v skupine eurokomisárov z Európskej ľudovej strany je tiež rodový pomer pol na pol.

Konečný pomer mužov a žien je v dôsledku výmien nominantov na poslednú chvíľu: 12 žien a 15 mužov.

Šéfka frakcie európskych socialistov zo Španielska Iratxe García Pérez zase pripomenula, že to bol tlak jej skupiny, ktorý k tomuto cieľu pomohol.

Ťažký štart

Komisia Ursuly von der Leyen sa úradu ujme 1. decembra, o mesiac neskôr ako bolo plánované. Dôvodom boli nominácie niektorých komisárov, ktoré odmietol Európsky parlament po nepresvedčivom výkone na vypočutí, prípadne ich ani k vypočúvaniu nespustil kvôli konfliktu záujmov.

Komplikáciou pre novú Európsku komisiu je stále brexit. Veľká Británia odmietla nominovať svojho eurokomisára až do času po voľbách, ktoré sa uskutočnia 12. decembra. Podľa platných pravidiel však každá členská krajina musí mať zastúpenie v Európskej komisii.

Európski právnici nateraz našli istú kľučku na to, aby sa nová eurokomisa mohla aj bez britského člena ujať úradu. Obava však je, že akékoľvek vážne rozhodnutie, ktoré by Komisia bez britského zástupcu prijala, môže byť napadnuté.