Pokusy o reformu volebného systému: Európsky parlament chce inštitucionálne zmeny

Predseda vlády Portguálska Antonio Costa, predseda Európskeho parlamentu Sassoli a predsedníčka Európskej komisie von der Leyen tesne po podpísaní spoločného vyhlásenia. [EPA-EFE/OLIVIER HOSLET]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko a Konferencia o budúcnosti Európy

Európsky parlament sa snaží presadiť, aby sa na Konferencii o budúcnosti Európy diskutovalo predovšetkým o inštitucionálnych zmenách a o posilnení jeho postavenia. Niektorí europoslanci požadujú, aby súčasťou týchto zmien bola aj reforma volebného práva Únie, ktoré platí od roku 1976. Slovensko je v otázke inštitucionálnych zmien zdržanlivé. 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula Von Der Leyen vo svojej úvodnej reči po zvolení vyjadrila presvedčenie, že silnejšie partnerstvá v Európskej únii pomôžu lepšie vnímať požiadavky občanov. „Chcem, aby sme spolupracovali na vylepšení systému spitzenkandidátov,” zvýraznila svoju prioritu v oblasti posilňovania demokracie v Únii šéfka eurokomisie.

Európsky parlament sa dlhodobo usiluje presadiť zmenu volebného práva s cieľom zjednotiť technické záležitosti volieb a posilniť ich európsky rozmer. Komisia, ktorá sa stavia do role moderátora a jedného z iniciátorov konferencie, taktiež považuje inštitucionálne zmeny za potrebné. Rada Európskej únie o nich zatiaľ neplánuje otvorene rokovať.

Mechanizmus tzv. spitzenkandidátov umožňuje, že ten, kto stojí na čele kandidátky najsilnejšej frakcie na základe volieb do Európskeho parlamentu, je automaticky navrhnutý ako kandidát na predsedu alebo predsedníčku Európskej komisie. Či sa to stane je vecou dohody predstaviteľov členských štátov a Rady Európskej únie, ako aj poslancov Európskeho parlamentu, ktorí o ňom na záver rokovaní hlasujú. Takýto postup zabezpečuje, že predsedom Európskej komisie sa stane vedúci kandidát najsilnejšej frakcie, ktorý je do europarlamentu zvolený občanmi.

Aj to je aj v súlade s prioritami predsedníčky, ktorá avizovala ambíciu aktívnejšie zapojiť občanov do rozhodovania o budúcnosti Únie a posilňovanie práva iniciatívy Európskeho parlamentu, ako voleného orgánu.

Systém spitzenkandidátov tradične podporujú najmä dve najsilnejšie frakcie v europarlamente. Ich kandidáti sa totiž vďaka nemu môžu stať šéfmi Európskej komisie. Samotný princíp však nie je definovaný v zmluvách a stojí na politickej dohode, čoho dôkazom je aj to, že v posledných voľbách nebol zvolený spitzenkandidát Manfred Weber (EPP).  

„Tieto voľby boli veľkým sklamaním pre mnohých občanov, ktorí verili, že budú mať posledné slovo pri voľbe najvyššieho funkcionára Európskej komisie,“ poznamenala podpredsedníčka Výboru pre ústavné veci Gabriele Bischoff (Nemecko, S&D). Prekáža jej, že nakoniec zákulisné dohody rozhodli o tomto obsadení. „Konečne potrebujeme právne záväzné nariadenie o princípe spitzenkandidáta prostredníctvom reformy európskeho volebného práva,“ dodala.

Krátko po posledných voľbách preto prijal Európsky parlament rezolúciu o zlepšení demokracie Európskej únie pred voľbami do roku 2024. Poslanci Európskeho parlamentu ju schválili v novembri 2019 tak, aby bola zmena volebného práva predmetom diskusie na Konferencii o budúcnosti Európy, ktorá sa ale v dôsledku pandémie COVID-19 presunula na máj 2021.

„Je najvyšší čas, aby sme riešili súčasné výzvy a pripravili sa na výzvy v budúcnosti tým, že upustíme od starých postojov a privítame novú dimenziu Európskej politiky,” poznamenal spravodajca tejto rezolúcie, francúzsky europoslanec Pascal Durand (Renew Europe) z Výboru pre ústavné veci (AFCO).

Návrhy na inštitucionálne zmeny a ich prioritizáciu pochádzajú aj z okruhu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý patrí medzi hlavných iniciátorov tejto konferencie a v ktorého strane je aj spravodajca Durand.  

Paríž nedovolí, aby Konferencia o budúcnosti Európy skončila len ďalšou nepovšimnutou správou

Debata o budúcnosti Únie s občanmi je pre francúzskeho prezidenta zásadná. Svoju politickú kariéru totiž vybudoval na proeurópskom programe. Svojej rivalke Marine Le Pen bude chcieť predostrieť zásadné zmeny v bloku, píše ERIC MAURICE.

Zmena základných zmlúv Európskej únie

Diskusia o zmene volebného práva v Únii sa v Európskom parlamente intenzívne rieši už od roku 2015. Hlavnými spravodajcami pôvodného uznesenia o návrhu modernizácie volebného práva boli bývalý nemecký europoslanec Jo Leien (S&D) a poľská europoslankyňa Danuta Maria Hübner (EPP), ktorí sa snažili zreformovať volebné pravidlá Únie z roku 1976. Ten síce umožnil prvýkrát v roku 1979 priamo voliť europoslancov, ale podľa spravodajcov v ňom chýbala dostatočná prepojenosť medzi národným a európskym rozmerom volieb.

Práve preto chcel tento návrh zvýšiť povedomie o európskych volebných stranách tým, že volebné lístky v členských štátoch by rovnako zviditeľňovali národné strany, ako aj tie európske. Ďalej sa zasadzoval za zjednotenie pravidiel o termínoch na uzavretie kandidátok, zavedenie jednotného volebného kvóra v krajinách s viac ako 35 mandátmi, umožnenie voľby občanom Únie, ktorí ale žijú mimo nej, sankcionovanie prípadov dvojitého hlasovania, či vytvorenie spoločného volebného obvodu, v ktorom by za každú frakciu kandidovali práve spitzenkandidáti.

Z týchto návrhov prijala Rada Európskej únie v júni 2018 po rokovaniach a modifikáciách všetky okrem posilnení spitzenkandidátov, čo by si vyžadovalo zmeny základných zmlúv. Členské štáty napokon nové pravidlá, ktoré sa preto neuplatnil vo voľbách v roku 2019, neschválili.

Spomenutá rezolúcia o zlepšení demokracie Únie pred európskymi voľbami do roku 2024 nadväzuje práve na tieto snahy. Medzi jej nové požiadavky patrí aj navýšenie rodovej vyváženosti, umožnenie ľahšie hlasovať telesne znevýhodneným Európanom a ľuďom bez domova, zníženie minimálneho veku voličov na 16 rokov, vytvorenie Európskej volebnej rady a posilnenie pozície Európskeho parlamentu. Posednú z požiadaviek otvorene pomenovala aj predsedníčka Komisie, ktorá zdôrazňuje uplatnenie zásady proporcionality, subsidiarity a lepšej tvorby práva pri jeho väčšinových uzneseniach.

„Európska únia by mala byť politickou úniou, čo znamená, že by mala tvoriť jednotnú politickú sféru. Toto však nie je realita. V súčasnosti je Európsky parlament zložený z rôznych skupín, ktoré sú konglomeráty národných politických strán s rôznymi záujmami, s ktorými vystupujú v rámci kampaní v domácom prostrední,” uviedli zakladatelia Paneurópskeho hnutia Volt vo svojom blogu pred voľbami v roku 2019. Toto hnutie sa zasadzuje za väčšie zjednotenie volebného systému a vo svojej kampani poukazovalo na odlišné pravidlá registrácie a kandidatúry vo voľbách do Parlamentu, ktorým muselo čeliť v Nemecku, Francúzsku a Taliansku.

Podpredsedníčka Európskej komisie Dubravka Šuica (EPP), ktorá má na starosti prípravu Komisie na konferenciu, nevylučuje, že v dôsledku Konferencia o budúcnosti Európy dôjde k zmenám základných zmluvám. Obáva sa však, že členské štáty a ich občania nemajú veľkú chuť niečo také podniknúť.

„Využijeme túto príležitosť na podporu demokratickej legitimity a fungovanie európskeho projektu, ako aj podporiť záujem občanov EÚ o spoločné ciele a hodnoty tým, že im poskytneme viac priestoru a príležitosti na vyjadrenie ich názoru,“ uvádza najnovšie spoločné stanovisko inštitúcii zo stredy (10. marca).

Žiadna téma nesmie byť tabu: Európski lídri otvorili Konferenciu o budúcnosti Európy. Volajú po reforme

Predstavitelia európskych inštitúcií podpísali dokument k rozsiahlym diskusiám o budúcnosti Únie. Občania v nich môžu dať zelenú aj výrazným zmenám a bloku dať nové kompetencie.

Slovenský postoj

Národná pozícia Slovenska ku Konferencii o budúcnosti Európy, ktorú rezort diplomacie zahrnul do Koncepcie konferencie o budúcnosti Európy v Slovenskej republike, konštatuje, že Slovensko je za zachovanie rovnováhy medzi inštitúciami Európskej únie (Parlamentom, Radou a Komisiou) a proti systému spitzenkandidátov či nadnárodných kandidátok. Poukazuje na to, že medzi inštitúciami panuje nezhoda ohľadom toho, či majú byť inštitucionálne zmeny predmetom diskusie. Samotný europarlament podľa koncepcie nie je jednotný v otázke zmeny základných zmlúv.

Ministerstvo sa ďalej stavia proti inštitucionálnym zmenám, ktoré vo svojej podstate nepovažuje za prioritné na účely tejto konferencie. K zmene základných zmlúv nezastáva jasné stanovisko. „Musí však byť jednoznačne zadefinované, aké zlepšenie fungovania Únie prípadné zmeny prinesú. Akékoľvek zmeny primárneho práva budú posudzované vládou v súčinnosti s parlamentom v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality,” stanovuje koncepcia.

Europoslanec Vladimír Bilčík (EPP, Spolu), ktorý je vicekoordinátor poslancov najväčšej frakcie (EPP) a náhradníkom v AFCO, si myslí, že o otázkach inštitucionálnych zmien by sa malo na konferencii rokovať ako o poslednom bode. Podotkol, že považuje za dôležité, aby sa o otázkach spitzenkandidátov a transnárodných zoznamoch otvorila širšia diskusia so snahou nájsť dohodu. Zdôraznil však, že je skeptický voči nadnárodným kandidátkam, lebo samotný nápad ohrozuje princíp proporcionality, vďaka ktorému majú malé krajiny, ako Slovensko, zaručenú stabilnú reprezentáciu v Únii. Zastáva názor, že je na mieste posilniť väzbu medzi voličom a europoslancom, čoho znakom je napríklad vyššia účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

„Únia je únia občanov, Únia je úniou štátov a potrebujeme zachovať rovnováhu v týchto princípoch aj pri budúcich voľbách, potrebujeme uvažovať o voľbách Európskeho parlamentu tak, aby sme zachovali princíp jednej úrovne europoslanca,“ uviedol Bilčík v novembri 2020 počas rozpravy o hodnotení európskych volieb.

Vo veci spitzenkandidátov Bilčík potvrdil, že sa k systému jeho frakcia EPP hlási. Na druhej upozornil, že tento systém stojí politickej dohode a nebude fungovať, kým si ho riadne neosvoja členské štáty a politické rodiny.

„Reforma volebného systému je vždy veľmi citlivá téma, a to nielen na Slovensku, pretože ohrozuje národnú reprezentáciu. V súčasnosti má Slovensko zabezpečený proporčný počet reprezentantov v Európskom parlamente, ale ostane to tak v prípade volebnej reformy?,“ pýta sa Thomas Lorman zo Školy slovanských a východoeurópskych štúdií University College London, ktorý je dlhoročným členom Konzervatívnej strany (The Conservative Party) a vyučuje aj moderné dejiny Slovenska.

„Európska únia čelí kríze neschopnosti niečo skutočne spraviť. Spravila neporiadok z dodávania vakcín, nedokázala riadne a koordinovane zareagovať na COVID a dlhodobo sa jej nedarí riešiť regionálne nerovností,“ myslí si Lorman. „Únia by sa mala skôr sústrediť na reformu svojich inštitúcii na to, aby lepšie fungovala ako celok. Na začiatok by mohla odstrániť neschopných politikov, ktorí stoja na jej čele,“ ukončil s tým, že „tí, čo veria v projekt Európskej únie, by mali sústrediť svoju energiu na kritiku týchto nehanebných politikov namiesto toho, aby sa pohrávali s reformou volebného práva“.