Pokuta za trestanie sudcov v Poľsku: Výskumníci navrhujú päť miliárd eur

Výskumníci navrhujú nové pravidlá pre pokuty v prípade porušenia európskej legislatívy. [Pexels/Lukasz Radziejewski]

Za narúšanie nezávislosti súdov by malo Poľsko podľa Európskej iniciatívy pre stabilitu zaplatiť jedno percento svojho HDP. Najvyššia sankcia bola pritom doteraz 115 miliónov eur.

Poľská vláda má do 16. augusta zrušiť disciplinárnu komoru Najvyššieho súdu. Súdny dvor EÚ ešte minulý rok zhodnotil, že porušuje európsku legislatívu. Umožňuje totiž politické trestanie sudcov.

Líder vládnej strany Právo a spravodlivosť Jarosław Kaczinski síce oznámil zmeny v jej fungovaní, orgán ale napriek ohlásenému pozastaveniu aj naďalej pojednáva.

Ak Poľsko do konca týždňa podmienky súdneho dvora nenaplní, Európska komisia ho môže požiadať o udelenie sankcií. K tomu sa uchyľuje iba zriedka, podľa výskumníkov z Iniciatívy pre európsku stabilitu ale nastal čas na „finančne a politicky bolestivú“ pokutu.

Jej výšku navrhujú nastaviť na jedno percento HDP krajiny, čo by vyšlo na päť miliárd eur. Poľský minister spravodlivosti ale už teraz hovorí, že by nemalo zostať v EÚ „za každú cenu“.

Na oslavy je skoro, poľský ústupok súdnemu dvoru môže byť len kozmetický

Podľa odborníkov by sa eurokomisia nemala uspokojiť s prísľubom pozastavenia nelegálnej disciplinárnej komory. Poľsku totiž môže ísť iba o oddialenie sankcií.

Miesto 90 miliónov až päť miliárd

Hovorca Európskej komisie na dennom brífingu v utorok (10. augusta) povedal, že Komisia situáciu analyzuje a termín 16. augusta je stále na stole.

Komisia ale po finančných sankciách v rámci konania o porušení povinností (infringement) siaha iba zriedka.

V roku 2019 tak urobila iba jedenkrát, a to pri dvadsať rokov starom prípade, keď Írsko nevykonalo zhodnotenie dopadov 70 veterných turbín na životné prostredie.

Podľa Iniciatívy pre európsku stabilitu by ale v tomto prípade mala Komisia svoju moc využiť naplno.

„Ide o pravdepodobne najzávažnejší prípad porušenia európskeho práva,“ píšu výskumníci v ich podkladovom dokumente. „To odôvodňuje aj najväčšiu sankciu v histórií EÚ“.

V rámci bežného procesu by pritom Komisia podľa ich výpočtov mohla od Poľska požadovať iba 90 miliónov eur za rok.

Najvyššia sankcia pre členský štát bola doteraz vo výške 116 miliónov eur. Dostalo ju Francúzsko za nedodržanie pravidiel pre rybárov.

Poľsko však od Únie len v roku 2018 dostalo v čistom cez 12 miliárd eur. Podľa Iniciatívy by takáto pokuta bola iba symbolická.

Komisia má právo v oprávnených prípadoch navrhnúť ľubovoľnú výšku pokuty, mala by však byť férová, objektívna a transparentne vyrátaná.

Výskumníci teda navrhujú nové pravidlo, ktorým by sa Komisia riadila v prípadoch, kedy Súdny dvor EÚ zistí porušenie práva na „efektívnu právnu ochranu“ a nedôjde k náprave.

Sankcia by v takomto prípade mala byť nastavená na jedno percento HDP ročne. To pre Poľsko vychádza na päť miliárd eur.

Expert na právny štát: Poľsko by sankcie odprezentovalo ako útok elít z Bruselu

Poľská vláda tvrdí, že zmenami v súdnictve bojuje proti korupcii. MAX STEUER z Katedry politológie Univerzity Komenského hovorí, že takéto argumenty zneužívajú nedemokratické režimy často.

Europoslanci o „Polexite“ pochybujú

Poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro pritom už teraz otvára otázku, či sa krajine členstvo v spolku oplatí.

„Presvedčenie, že EÚ je dobrý strýko a dáva nám peniaze a preto by sme za každú cenu mali prijať všetky jej požiadavky, je propaganda a nie je to správne,“ povedal Ziobro a dodal, že Poľsko by v EÚ malo zostať, ale nie za každú cenu.

Slovenskí europoslanci z Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) sa ale „Polexitu“ neboja.

„Verím, že ide len o strašenie momentálnej politickej reprezentácie Poľska, ktorá dobre vie, že viac ako 80 percent občanov Poľska je proeurópskych,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Vladimír Bilčík (Spolu, EPP).

„Politici v Poľsku sa stále zodpovedajú voličom a dnes som presvedčený o tom, že poľskí občania by nedopustili, aby ich vláda vo Varšave vytrhla z EÚ,“ hovorí Bilčík.

Podobne to vidí aj europoslanec Michal Šimečka (PS, RE).

„Odchod Poľska z EÚ nie je vôbec reálny. Ak by k takému kroku táto vláda pristúpila, bol by to jej koniec, čoho sú si všetci vedomí,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Šimečka.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner