Poliaci nespokojní s vládou smerujú do Nemecka

Protivládne protesty v Poľsku, 2016. FOTO: TASR/AP/Czarek Sokolowski

Veľa Poliakov si pre lepší život zvolilo Nemecko. Majú totiž pocit, že štandardy slobody v ich vlasti sa vracajú do čias totalitného režimu.

Poľka Ula Lachowiczová (34) sa do Nemecka presťahovala v roku 2014. Prilákal ju najmä rastúci trh práce. Dnes hovorí, že práca nie je to, čo jej bráni vrátiť sa domov.

Za posledné dva roky „sme (v Poľsku) stratili slobodu prejavu, slobodu vlastného názoru alebo právo robiť s našou sexualitou a kultúrou, čo chceme.,“ sťažuje sa absolventka marketingu z Gdanska, mesta na severovýchode Poľska.

Lachowiczová patrí k rastúcemu množstvu mladých Poliakov, ktorí sa k svojej vlasti otáčajú chrbtom, pretože sa podľa nich stala príliš konzervatívnou.

„Po voľbách sa všetko veľmi rýchlo zmenilo“

Poliaci sú po Turkoch najväčšou menšinou v Nemecku. V roku 2016 ich bolo viac než 783 000, z toho 55 000 v Berlíne. Do najväčšej európskej ekonomiky ich spočiatku lákala práca a vyššie platy.

Avšak od kedy v roku 2015 získala moc nacionalistická konzervatívna strana Právo a Spravodlivosť (PiS), pre viacerých Poliakov už práca nie je jediný dôvod, ktorý ich ťahá do zahraničia. Mladí ľudia s proeurópskymi názormi hovoria, že svoj domov opustili v túžbe po liberálnejšej spoločnosti.

Timmermans: S Poľskom sa nedá

Dialóg s Poľskom o reforme justície podľa prvého podpredsedu Európskej komisie momentálne nie je možný.

„Po voľbách sa všetko veľmi rýchlo zmenilo,“ hovorí 26-ročná Aleksandra Zebrowska, ktorá študovala v zahraničí a do Poľska sa vrátila tesne pred nástupom PiS. Poľská spoločnosť je podľa nej „menej a menej otvorená, rozhodne viac nacionalistická a viac zameraná na katolicizmus.“

„Každý sa na ostatných díva podozrievavo… je to presne ten pocit, ktorý zažívala moja stará mama počas totality – si buď s nami alebo proti nám,“ hovorí Zebrowska, ktorá od roku 2017 žije v Berlíne.

Presné čísla chýbajú

Koľko ľudí sa rozhodlo rovnako ako Zebrowska nie je známe. Táto téma však na diskusných fórach mladých Poliakov objavuje často.

Poľské veľvyslanectvo v Berlíne hovorí, že emigrácia Poliakov „trvá už roky a štatistiky neukazujú od roku 2015, kedy PiS vyhrala parlamentné voľby, žiadny dramatický nárast poľských emigrantov“. Dodáva, že z prieskumov vyplýva, že väčšina Poliakov odchádza z finančných dôvodov.

„Je ťažké zistiť, či je ich rozhodnutie zároveň politicky motivované alebo nie,“ hovorí veľvyslanectvo.

Poľsko žiada od Nemecka vojnové reparácie

Osem rokov po konci druhej svetovej vojny sa Poľsko vzdalo žiadosti o vojnové reparácie od Nemecka. Poľský parlament to však popiera, a opäť žiada náhrady.

Nástup PiS k moci sprevádzali časté nezhody s Nemeckom. Varšava napríklad vyhlásila, že bude od Nemecka žiadať vojnové reparácie. Krajiny sa nezhodli ani na utečeneckých kvótach, ktoré Nemecko presadzovalo a Poľsko odmietalo.

Politika PiS je výzvou aj pre Brusel. V decembri Európska komisia začala voči Poľsku bezprecedentné disciplinárne konanie za kontroverzné reformy súdneho systému, ktoré podľa Bruselu ohrozujú právny štát.

Homofóbia a obmedzenie slobody tlače

V krajine, ktorá hlása heterosexuálnu a katolícku štruktúru rodiny, sa necítil komfortne ani Filip Rutkowski, 25-ročný umelec a homosexuál. V Berlíne žije od mája minulého roka. V novom meste „sa môžeme prejavovať, ako chceme, bez toho, aby nás niekto súdil alebo aby sme niečo niekomu museli vysvetľovať,“ hovorí.

Novinárka Ewa Wanatová (55) tvrdí, že v Poľsku teraz vládne „jemná diktatúra“, ktorá obmedzuje slobodu tlače. Bývalá šéfredaktorka verejnoprávneho rádia RDC hovorí, že dostala výpoveď tesne predtým, ako sa k moci dostala PiS. Dôvodom bolo, že odmietla vyhodiť zamestnanca, ktorý bol vnímaný ako ľavičiar a feminista.

Laureátka európskej ceny za boj proti homofóbii „Tolerantia“ si myslí, že v poľskej spoločnosti nastala zmena už pred voľbami.

V roku 2016 si kúpila jednosmerný lístok do Berlína. Nevie si predstaviť, že by sa teraz do Poľska vrátila. V Berlíne je „atmosféra slobodná“, hovorí.

Poľská politika pripomína „plán Kremľa“, vyhlásil Tusk

Poľská premiérka tvrdenie predsedu Európskej rady označila za útok na Poľsko.