Poľnohospodárstvo Únie v roku 2022: Nové pravidlá pre pesticídy a označovanie potravín

Jules Breton - The Weeders. [Useum.org]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2022

Rok 2022 v poľnohospodárskej politike EÚ bude o rokovaniach Komisie s členskými štátmi ohľadom ich agrodotačných plánov. Bude sa opäť hovoriť o používaní pesticídov, no hlavne o herbicíde glyfosát, pretože Komisia bude rozhodovať, či ho európski farmári budú môcť používať aj naďalej. Zmeny v potravinovej legislatíve prinesú nové výživové označovanie potravín a koniec mätúceho značenia trvanlivosti potravín.

Ako sa skončí reformná sága

Rok 2021 bol konečne tým rokom, kedy sa európskym inštitúciám po dlhotrvajúcich rokovaniach podarilo dospieť ku kompromisnej dohode o Spoločnej poľnohospodárskej politike na roky 2023 až 2027.

To ale stále nie je bodka za diskusiou o nových agrodotačných pravidlách. Na ťahu sú teraz členské krajiny, ktoré majú za úlohu pripraviť Národné strategické plány pre využitie agrodotácií v nasledujúcich piatich rokoch. Ani európske vlády sa ale s prípravou neponáhľajú.

Termín pre odovzdanie plánu Európskej komisii, ktorý bol stanovený na 31. december 2021, splnilo len osem členských krajín. Slovensko je v skupine štátov, ktoré s Komisiou podobu plánu zatiaľ len „neformálne konzultujú“ a odoslanie konečného návrhu do Bruselu posúvajú. Inak to ani byť nemôže, pretože agroministerstvo na začiatku januára návrh ešte len zaradilo do medzirezortného pripomienkového konania, dokument ešte poputuje na  parlamentný agrovýbor, tripartitu a vláde na schválenie.

Verejnosť má na pripomienkovanie plánu pre nové agrodotácie päť dní

Osemnásť krajín už odovzdalo Európskej komisii kľúčové dokumenty pre čerpanie európskych poľnohospodárskych dotácií. Slovensko medzi nimi nie je. Agrorezort v utorok predložil strategický plán len do pripomienkového konania. Materiál ešte musí schváliť vláda.

Ministerstvo pôdohospodárstva očakáva, že Komisii schválený dokument pošle do konca januára. Eurokomisia má následne tri mesiace na pripomienky a stanovisko k strategickému dokumentu, na ktoré Slovensko môže zareagovať ďalšími úpravami. Ďalších šesť mesiacov má potom Komisia na definitívne schválenie plánu. Celý proces by ale mal prebehnúť čo najrýchlejšie, aby poľnohospodári na nové dotačné podmienky stihli prispôsobiť aj svoje polia.

Ako Slovensko plánuje využiť pridelené európske dotácie v rokoch 2023 až 2027 si môžete prečítať v špeciálnej sérii článkov portálu EURACTIV Slovensko. Ako sú na tom s prípravou strategických plánov ostatné členské štáty priebežne sleduje bruselský portál EURACTIV.com.

Ako sa budú chrániť rastliny

Sú dva dôvody, prečo podľa nás jednou z tém, ktorá najviac pohne diskusiou európskej poľnohospodárskej verejnosti, budú pesticídy. Tým prvým je, že Európska komisia predstaví zmeny v Smernici o udržateľnom používaní pesticídov, ktorá v Únii platí už od roku 2009. Smernica mala zaistiť, že európski farmári budú ochranné prípravky používať tak, aby mali čo najmenší vplyv na zdravie ľudí, pôdy a vody.

Členské štáty na základe nej mali napríklad podnecovať poľnohospodárov, aby pri ochrane voči škodcom čo najviac využívali integrovanú ochranu. Ide o prístup, ktorý uprednostňuje prevenciu, potom využitie prírode blízkych postupov ochrany a až keď sa aj tieto možnosti vyčerpajú, prichádza na rad chémia.

Európsky dvor audítorov ale v roku 2020 konštatoval, že smernici sa riziká vyplývajúce z používania pesticídov v štátoch EÚ znížiť nedarí.

Druhým dôvodom je francúzske predsedníctvo v Rade EÚ v prvej polovici roku 2022. Prezident jednej z poľnohospodárskych veľmocí Únie Emmanuel Macron je zástancom postupného vyradenia pesticídov z poľnohospodárskych postupov. Program predsedníctva už ale hovorí len o „urýchlení zníženia spotreby pesticídov“ v EÚ a ich nahradzovaní šetrnejšími alternatívami.

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Európska komisia v roku 2020 predstavila potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, v ktorej navrhuje znížiť používanie pesticídov a rizík, ktoré z toho vyplývajú, o 50 percent do roku 2030. Malo by však ísť o celoeurópsky cieľ, čo znamená, že cieľové hodnoty budú prispôsobené každej krajine zvlášť. Slovensko ako menšia krajina, s pomerne nižšou spotrebou chemických ochranných látok ako je priemer Únie by so splnením cieľov problém mať nemuselo.

V roku 2022 opäť ožijú aj napäté diskusie o jednom z najkontroverznejších herbicídov v hre – glyfosáte. Povolenie používať túto látku vyprší v decembri tohto roku. Únia preto v roku 2019 začala skúmať odznova, či je glyfosát bezpečný a predbežne mu udelila kladné stanovisko.

Podľa niektorých výskumníkov ale herbicíd spôsobuje rakovinu, čo v roku 2015 skonštatovala aj Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny. Nemecký chemický gigant Bayer, ktorý je jedným z hlavných výrobcov glyfosátových produktov, obvinenia zo zatajovania skutočných účinkov na ľudské zdravie popiera a trvá na tom, že látka nie je pre ľudí riziková.

Únia má špeciálnu Skupinu pre hodnotenie Glyfosátu (AGG), ktorá už skôr vyjadrila názor, že glyofosát je bezpečný a mal byť získať autorizáciu aj na ďalšie obdobie.

Zodpovedné európske inštitúcie – Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska chemická agentúra – v nasledujúcich mesiacoch budú čeliť tlaku chemických firiem a verejnosti. Splniť očakávania obidvoch strán sa jej zrejme nepodarí.

Uhlíkové poľnohospodárstvo

V predošlom roku sa medzi prominentné heslá v slovníku Európskej komisie dostalo slovné spojenie uhlíkové poľnohospodárstvo. Iniciatíva, o ktorej veľmi rád a často hovorí eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski, dostala jasnejšiu podobu v decembri, kedy exekutíva EÚ predstavila stratégiu udržateľného kolobehu uhlíka.

O čo ide? Zjednodušene o to, aby EÚ splnila cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 nielen obmedzením tvorby uhlíka, ale aj jeho odstraňovaním z atmosféry. Pri tom má kľúčovú úlohu zohrať pôda. Podľa Komisie treba čo najväčší počet poľnohospodárov presvedčiť, že s ňou musia pracovať tak, aby sa v nej ukladalo čo najviac uhlíka.

Sama ale priznáva, že na to zatiaľ Únia nemá peniaze. Táto snaha má totiž rovnaký problém, akému čelia aj plány v oblasti potravinového cyklu alebo biodiverzity. Komisia zatiaľ k týmto cieľom totiž nepredstavila aj konkrétne legislatívy a opatrenia pre ich naplnenie, čiže vlády krajín EÚ na ne z agrodotácií nevyhnutne nemusia vyčleniť peniaze. Bez finančnej motivácie budú poľnohospodári meniť doterajšie postupy iba ťažko. Komisia ale podľa všetkého bude na štáty EÚ naliehať, aby v strategických plánoch na uhlíkové poľnohospodárstvo mysleli.

Komisia ako príklady uhlíkového poľnohospodárstva spomína agrolesníctvo, striedanie plodín, pestovanie medziplodín, bezorbové obrábanie pôdy, či zväčšovanie výmery neproduktívnych plôch (vetrolamy, medze, úhor a podobne).

Ešte v januári by eurokomisia mala predstaviť rámec na certifikáciu odstraňovania uhlíka, čo budú vlastne pravidlá pre výpočet toho, koľko uhlíka jednotlivé opatrenia môžu z atmosféry odstrániť.

Ako sa zmenia etikety

Rok 2022 bude dôležitý aj pre európske potraviny.

Podľa harmonogramu potravinovej stratégie Z farmy na stôl by mali v nasledujúcich mesiacoch vzniknúť hneď štyri legislatívy, ktoré môžu ovplyvniť trh s potravinami.

Zrejme najviac sa bude hovoriť o zavedení jednotných etikiet s označením výživovej hodnoty na prednej strane potravinových obalov (nutričné skóre, Nutriscore), ktoré má ku koncu roku predstaviť Komisia. Potraviny by mali byť označované piatimi farbami od zelenej po červenú a písmenami od A po E podľa toho, či sú pre ľudské zdravie dobré alebo nie. Tým by sa malo uľahčiť rozhodovanie európskych spotrebiteľov pri výbere potravín.

Diabol ale bude ukrytý v parametroch, podľa ktorých sa výživová hodnota bude merať. Niektoré členské štáty preto ešte pred návrhom eurokomisie vyrazili do ofenzívy voči povinnému nutričnému označovaniu. Na jednej strane je Francúzsko, kde je Nutriscore zavedené označenie a preto ho podporuje aj na úrovni EÚ, na druhej strane Taliansko, ktoré je proti pre obavy, že systém znevýhodní tradičné talianske potravinové špeciality, ako napríklad parmezán alebo olivový olej. Rím preto predstavil vlastné nutričné označenie NutrInform. To má namiesto farieb grafickú podobu batérie, kde budú výživové údaje – energia, tuky a cukry – vyjadrené na jednu porciu jedla.

Mimovládky žiadajú Komisiu, aby prestala dotovať kampane na konzumáciu mäsa

Európska komisia v stratégii Z farmy na stôl hovorí o potrebe znížiť spotrebu mäsa v EÚ. V rokoch 2016 až 2020 ale na propagáciu konzumácie mäsa mäsových a mliečnych výrobkov vyplatila takmer 220 miliónov eur. 

Francúzske predsedníctvo a Európska komisia chcú tiež zmeniť spôsob propagácie európskych potravín na jednotnom trhu, ale aj za hranicami Únie. Podporené potraviny a potravinové schémy vyberá a financuje Európska komisia. Na marketing pritom nedáva  málo peňazí, ročne je to takmer 200 miliónov eur.

Pravidlá, ktoré Únia prijala ešte v roku 2014, by sa podľa programu francúzskeho predsedníctva mali zmeniť tak, aby prispeli k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody – ako píše eurokomisia v potravinovej stratégii, kampane budú podporovať potraviny vyrobené udržateľným spôsobom.

Mimovládne organizácie minulý rok upozornili, že Komisia sa tým doteraz veľmi neriadila. Medzi podporenými projektami boli hlavne kampane na konzumáciu výrobkom živočíšnej výroby, podpora propagácie zeleniny a ovocia bola nižšia.

V roku 2022 exekutíva EÚ plánuje stanoviť profily nutričného zloženia, aby sa obmedzila propagácia potravín s vysokým obsahom soli.

Jedno z opatrení by tiež malo prispieť k znižovaniu potravinového odpadu. Komisia chce totiž navrhnúť revíziu pravidiel označovania trvanlivosti potravín. Cieľom je, aby sa konečne zjednotili pojmy „spotrebujte do“ a „dátum minimálnej trvanlivosti“, ktoré dnes spotrebiteľov pletú.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte