Poľsko jasne porušuje hodnoty EÚ, zhodli sa europoslanci

Plenárna sála Európskeho parlamentu v Bruseli, 17. septembra 2020. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Europarlament veľkou väčšinou prijal kritické uznesenie ku stave právneho štátu v Poľsku.  Tieňovým spravodajcom bol slovenský europoslanec Michal Šimečka (PS, Renew).

Nerešpektovanie nezávislosti súdnictva a práv LGBTI osôb sú z pohľadu europoslacov jasným znakom porušovania hodnôt EÚ v Poľsku, uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok schválil Európsky parlament.

Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 513 za, 148 proti a 33 europoslancov sa zdržalo.

Zo slovenských europoslancov podporili uznesenie Vladimír Bilčík (EPP, Spolu), Michal Wiezik (EPP, Spolu), Michal Šimečka (Renew, PS), Martin Hojsík (Renew, PS), Monika Beňová (S&D, Smer-SD) a Robert Hajšel (S&D, nom. Smer-SD). Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca (obaja ECR, SaS) sa zdržali hlasovania. Celá skupina ECR, s výnimkou slovenskej a belgickej delegácie, pritom hlasovala proti uzneseniu.

Zdržali sa aj europoslanci za KDH, Ivan Štefanec a Miriam Lexmann (EPP). Proti boli len nezeradení europoslanci za ĽSNS, Miroslav Radačovský a Milan Uhrík.

https://twitter.com/TerryReintke/status/1306545753725247488

„Široká podpora pre túto správu je najlepšou odpoveďou na smiešne obvinenia o ľavicovom sprisahaní. Poľská vláda zabudla, že demokracia nie je o vláde väčšiny, ale o rešpektovaní práva na odlišný názor a o ochrane menšín,“ povedal po hlasovaní spravodajca Európskeho parlamentu, Španiel Juan Fernando López Aguilar (S&D).

Poslanci vyjadrili obavy v súvislosti s fungovaním zákonodarného a volebného systému, nezávislosťou súdnictva a ochranou základných práv v Poľsku.

Plénum v rámci pondelkovej rozpravy diskutovalo aj o situácii LGBTI osôb v Poľsku v reakcii na to, ako sa viacero obcí, okresov a vojvodstiev vyhlásilo za „zóny bez LGBT“. Poslanci sa Komisie pýtali, či tieto vyhlásenia verejných orgánov môžu predstavovať diskrimináciu v zamestnaní podobne, ako v prípade, o ktorom nedávno rozhodol Súdny dvor EÚ.

Únia odmietla udeliť granty poľským homofóbnym mestám

Európska komisia zamietla žiadosti šiestich poľských miest o účasť na dotovanom programe kultúrnych partnerstiev. Dôvodom je ich oficiálny prístup ku LGBT komunite. V poľských mestách dnes platí vyše sto rezolúcii, podporujúcich diskriminačné praktiky.

Parlament v štvrtkovom uznesení dôrazne odsúdil hromadné zatknutie štyridsiatich ôsmich LGBTI aktivistov dňa 7. augusta 2020, ako aj spôsob, akým sa so zadržanými osobami zaobchádzalo. Poslanci tiež vyjadrili hlboké poľutovanie nad oficiálnym stanoviskom poľského episkopátu, ktorý požaduje pre LGBTI osoby „konverznú terapiu“.

Poslancov znepokojuje zhoršenie situácie v oblasti právneho štátu v Poľsku od decembra 2017, keby Európska komisia spustila postup voči poľskej vláde podľa článku 7 Zmluvy o EÚ. Parlament vyzýva členské štáty a Európsku komisiu aby upustili od úzkeho výkladu zásady právneho štátu a aby využili postup stanovený v článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ v celom jeho rozsahu, to znamená, aby ho vzťahovali na systematické porušenia všetkých hodnôt EÚ z článku 2 Zmluvy o EÚ.

EP: Členské štáty majú konať

Uznesenie si tiež všíma, že posledné formálne vypočutie zástupcov poľskej vlády v Rade sa konalo v decembri 2018. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali členské štáty, aby vzhľadom na presvedčivé dôkazy Rada konečne konala.

Poslancov predovšetkým znepokojujú nedávne zmeny vo volebnom zákone a organizácia volieb v čase núdzovej situácie a rozsiahle zmeny súdneho systému za ostatných niekoľko rokov – od spôsobu menovania sudcov po disciplinárne postupy.

Venujú sa aj situácii v oblasti slobody prejavu a slobody a plurality médií – a jej dopad na nedávne prezidentské voľby v krajine, stavu akademickej slobody a slobody zhromažďovania a združovania sa, ako aj stigmatizácii mimovládnych organizácií ich označením za zahraničných aktérov.

Po tesnom víťazstve prezidenta Dudu ostalo rozdelené Poľsko

Oficiálne výsledky poľských prezidentských volieb potvrdili tesné znovuzvolenie Andrzeja Dudu za hlavu štátu. Volebná mapa ukazuje rozdelenú krajinu. 

Odsudzujú de facto kriminalizáciu sexuálnej výchovy a drastické obmedzenie prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva a k núdzovej antikoncepcii, ale aj nenávistné prejavy, verejnú diskrimináciu a násilie páchané na ženách – vrátane rozhodnutia odstúpiť od Istanbulského dohovoru, či domáce násilie a netolerantnosť voči menšinám a zraniteľným skupinám.

Tieňový spravodajca skupiny Renew k uzneseniu, slovenský europoslanec Michal Šimečka hovorí, že dosiahnuť jednotu ohľadne uznesenia nebolo jednoduché. „Kritika členského štátu je zrejme najcitlivejšia záležitosť v európskej politike,“ napísal na Facebooku. Podľa vlastných slov dostával kvôli správe mnoho nenávistných komentárov od priaznivcov ultrakonzervatívnej poľskej vlády.

„Ale zároveň som cítil, že pre demokraticky zmýšľajúcich Poliakov je dôležité, že niekto im blízky – europoslanec zo Slovenska – hovorí v Bruseli otvorene a úprimne o situácií v ich krajine“, dodal.

Poľsku sa aktuálne v spore s európskymi inštitúciami dostalo podpory od jeho pobaltského suseda. Litovský premiér Saulius Skvernelis vyhlásil, že jeho krajina môže nasledovať poľský príklad „desovietizácie justície“.

Keď sa Skvernelisa počas spoločnej tlačovej konferencie s poľským premiérom Mateuszom Morawieckym (17. septembra) pýtali na pozíciu Litvy k možnosti, že by EÚ sankcionovala Poľsko za jeho reformu súdnictva, Skvernelis odpovedal: „Nikdy to nepodporíme, ani s tým nebude súhlasiť.“ Podobnú pozíciu má dlhodobo aj Maďarsko.