Poľsko o budúcnosti Európy: Euroskeptická vláda deklaruje jasnú víziu

Mateusz Morawiecki a Ursula von der Leyen. [EFE-EPA/Olivier Hoslet/Pool]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko a Konferencia o budúcnosti Európy

Ani v Poľsku sa neočakáva, že by diskusie o budúcnosti Európy spôsobili vlnu iniciatív. Odborníci už teraz hovoria o kľúčových oblastiach, ktorým sa Varšava bude chcieť venovať, ako otázky subsidiarity, bezpečnosti, ale aj zeleným témam. Neochota spolupracovať však môže spôsobiť marginalizáciu krajiny v bloku.

Tak, ako vo väčšine krajinách, aj v Poľsku prakticky neexistuje verejná diskusia o Konferencii o budúcnosti Európy (KOBE). Médiá sa o nej nezmieňujú skoro vôbec. „Z môjho pohľadu je potrebná nejaká reforma. (…) Verím, že reforma EÚ založená na suverenite národov a zároveň pomôže vytvoriť Európu, ktorá bude v budúcnosti politickou veľmocou nielen z ekonomického hľadiska,“ povedal predseda vlády Mateusz Morawiecki v roku 2019.

Morawiecki predstavil svoj vlastný návrh na reformu EÚ v článku, ktorý zverejnil denník Politico v roku 2019. Zdôraznil v ňom, že EÚ potrebuje „nový ekonomický model,“ ktorý zabezpečí ekonomický rast a zmierni nerovnosti. Ďalej sa vyslovil za vytvorenie „ozajstného jednotného trhu,“ ktorý podporí investície spoločností do inovácii a zvýši ich konkurencieschopnosť s väčšími spoločnosťami.

Žiadna téma nesmie byť tabu: Európski lídri otvorili Konferenciu o budúcnosti Európy. Volajú po reforme

Predstavitelia európskych inštitúcií podpísali dokument k rozsiahlym diskusiám o budúcnosti Únie. Občania v nich môžu dať zelenú aj výrazným zmenám a bloku dať nové kompetencie.

Čo sa týka politických záležitostí, uviedol, že preferuje silnejšie postavenie národných štátov ako silnejšie inštitúcie EÚ. Podľa neho inštitúcie častokrát nevedia pochopiť „vnútorné záležitosti krajín strednej a východnej Európy“. „Dúfam, že konferencia prispeje k tvorbe nových procesov v oblastiach, kde sa EÚ potrebuje viac posilniť. To sa týka najmä oblastí bezpečnosti a obrany. Poľsko už navrhlo a bude naďalej predkladať konkrétne riešenie v tejto súvislosti,“ vyhlásil stály predstaviteľ Poľska pri Rade EÚ, Andrzej Sadoś.

Keďže sa aj toto stanovisko dá interpretovať rôznymi spôsobmi, opýtali sme sa viacerých poľských akademikov a odborníkov na ich názory, aké pozície má Poľsko zaujať na KOBE.

Subsidiarita a ilúzia demokratizácie inštitúcií

Poľský politológ a sociológ Tomasz Grzegorz Grosse z Varšavskej univerzity sa vyjadril, že hlavný problém Únie je nedostatok subsidiarity. „Inštitúcie EÚ nedávajú národným štátom dostatok priestoru v oblastiach, kde by mali podľa zmlúv disponovať absolútnymi kompetenciami,“ poznamenal pre EURACTIV. Podľa neho by mala vláda presadzovať model, ktorý je postavený na suverenite národov a na rešpektovaní ich vlád. Naopak, je proti tomu, aby sa naďalej pracovalo s „ilúziou o demokratizácii inštitúcii EÚ, ktorá neprinesie žiadne zásadné zmeny“.

S týmto názorom súhlasí aj jeho univerzitný kolega Spasimir Domaradzki, ktorý podotkol, že Poľsko musí bojovať za svoje záujmy. Poľské požiadavky ale musia byť v súlade s ďalším smerovaním Únie, dodal. „Je nezodpovedné postaviť sa proti všetkému, čo Únia navrhuje. Tento prístup priviedol Spojené kráľovstvo ku Brexitu,“ podčiarkol. „Ak si vážime naše členstvo v EÚ, musíme byť nielen aktívnym, ale aj konštruktívnym hráčom.“

Tretina Poliakov žije v obciach, ktoré sa vyhlásili za „zóny bez LGBT“

Takmer stovka poľských obcí s viac ako dvanástimi miliónmi obyvateľov sa považuje za „zónu bez LGBT“. Mestské zastupiteľstvá prijímajú rozhodnutia o ochrane mládeže „pred skazenosťou a sexuálnou indoktrináciou”. Na diskriminačné praktiky upozorňujú medzinárodné inštitúcie aj inštitúcie EÚ, no zatiaľ bezvýsledne.

Dokáže poľská opozícia využiť KOBE na to, aby posilnila svoj imidž pro-európskej entity, ktorá je viac európska ako koalícia? Odborníci si myslia, že opozícia má priestor z tejto konferencie vcelku vyťažiť. Na druhej strane sa zhodujú na tom, že súčasná opozícia zrejme nedokáže odprezentovať agendu, ktorá by ovplyvnila aktuálne nastavenie Poľska voči konferencii. „Na to, aby ho ovplyvnili, by museli mať veľkú dávku politickej odvahy, ktorá súčasnej opozícii chýba,“ tvrdí Domaradzki. Za odvahu nepovažuje kopírovanie rétoriky EÚ, ale poskytnutie riadneho alternatívneho spôsobu, ako adresovať potreby krajiny v porovnaní s tým, čo navrhujú jej predstavitelia.

„Vo všeobecnosti je poľská vláda euroskeptická. Napriek tomu deklarovala, že má jasnú víziu o budúcnosti Európy, ktoré je oveľa zrozumiteľnejšia ako tá, čo má opozícia,“ konštatoval lektor na Fakulte podnikania a medzinárodných vzťahov na Vistula Group Universities, Bartłomiej Nowak.

Otvorené témy

Z tém, ktoré pokrýva KOBE, bude v Poľsku najviac rezonovať Európska zelená dohoda, myslí si Domaradzi. Poľsko totižto patrí ku krajinám, ktoré majú najväčšie percento uhlíkovej záťaže, keďže uhlie vo veľkom používajú na výrobu energie. Úsilie EÚ dosiahnuť stav klimatickej neutrality bude tvoriť politiku EÚ počas najbližších 30 rokov. Poľsko má ale v tomto smere veľa čo doháňať, povedal akademik a dodal, že neochota spolupracovať na „zelených“ cieľoch EÚ spôsobí, že Poľsko bude marginalizované vo finančných záležitostiach Únie.

Krajiny V4 váhajú s prenášaním kompetencií v zdravotníctve na Úniu

Krajiny Vyšehradu neboli spokojné s nákupom zdravotníckeho materiálu a vakcín, ktoré organizoval Brusel, napriek tomu, že z programov EÚ značne ťažia. Peniaze z post-pandemického fondu Únie chcú vo veľkej miere využívať na svoju značne podfinancovanú a zastaranú zdravotnícku infraštruktúru.

Ďalšia z tém, ktorá bude pre Poľsko obzvlášť dôležitá, je posilnenie eurozóny. Práve táto problematika sa môže dostať do centra pozornosť a môže stáť Poľsko jeho politickú pozíciu. Artur Nowak-Far z Ekonomickej školy SGH vo Varšave, ktorý v minulosti pôsobil ako tajomník na ministerstve zahraničných vecí, sa zas zmienil o migračnej politike, ktorá sa týka demografických a sociálnych opatrení. Podľa neho Poľsko už nemôže ignorovať a odmietať problém migračnej politiky EÚ. Práve naopak, musí v problematike zaujať jasné stanovisko a uchopiť ju ako príležitosti na prejavenie solidarity. Zároveň je táto téma dôležitá aj z ekonomických dôvodov, lebo pomáha zmierňovať následky demografickej krízy.

Systém spitzenkandidátov a nadnárodných kandidátok vo voľbách do Európskeho parlamentu je ďalšou z diskutovaných oblastí. Spýtali sme sa odborníkov, či si vedia predstaviť, že sa tieto nápady presadia v Poľsku, kde sú národné predsudky voči federalizácii stále veľmi rozšírené.

Podľa Grzegorza Grosseho aj keď sa zdá, že tieto návrhy majú za cieľ demokratizovať volebný systém EÚ, v skutočnosti vedú k väčšej centralizácii a koncentrácii moci v rukách európskych inštitúcii.

Akademikov sme sa spýtali aj na ich názor na nomináciu predsedu Európskeho parlamentu Davida Sassoliho, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen a predsedu Rady EÚ na pozíciu moderátorov konferencie. Nadviazali sme sa minuloročný spor o tom, kto má predsedať konferencii a čo ich nominácia znamená pre Poľsko.

„Pre Poľsko je pozitívne, že nápad dosadiť jedného človeka do vedenia konferencie sa nakoniec zamietol a konferencii budú predsedať inštitúcie EÚ,“ vyjadril sa Grzegorz Grosse. Narážal pritom na Guya Verhofstadta, ktorý bol často zmieňovaný ako jeden z kandidátov na túto pozíciu. Jeho nominácia by však nebola prínosná pre Poľsko, keďže jeho vízia federálnejšej Európy nedáva veľa priestoru záujmom Poľska, ktoré sa skôr stavia proti tomuto nápadu. Janusz Wec z Inštitútu politických vied a medzinárodných vzťahov na Jágelovskej univerzite v Krakove pripomenul, že skúsenosť z nominácie zaslúžilých politikov sa v minulosti ukázala byť ako zlý nápad. Ako príklad uviedol bývalého francúzskeho prezidenta Valeryho Giscardaa d’Estainga, ktorý predsedal rozhovorom o Európskom konvente v rokoch 2002-2003. Bude problémom participácia?

Disciplinárny senát hrozí sudcom väzením. Komisia Poľsko karhá listom

Poľský disciplinárny senát vystavuje sudcov trestnému stíhaniu. Európsky súdny dvor pritom už minulý rok nariadil, aby pozastavil všetky konania. Kým Komisia čaká na odpoveď od poľskej vlády, europoslanci volajú po rýchlejšej reakcii a sankciách.  

Jeden z problémov, ktorý sa môže objaviť v priebehu KOBE, je miera participácie na jej podujatiach a iniciatívach v národnom prostredí. V Poľsku bola volebná účasť v posledných voľbách do Európskeho parlamentu priemerná (46 percent). V porovnaní s účasťou v prezidentských, parlamentných a miestnych voľbách však ide o veľmi nízku účasť. Navyše v krajine neprebehla žiadna ozajstná diskusia o jej členstve v EÚ, odkedy sa krajina stala členom.

Záujem o zahraničnú politiku EÚ je v Poľsku tiež veľmi nízky. Práve kvôli tomu Grzegorz Grosse a Artur Nowak-Far nepočítajú s príliš vysokou účasťou na iniciatívach KOBE zo strany občianskej spoločnosti. Nowak-Far tvrdí, že k slabému záujmu prispel aj euroskeptický prístup vlády a jej snaha marginalizovať rolu, ktorá zohráva EÚ.

Grosse verí, že dôležitú úlohu budú zohrávať skôr think tanky. Konkrétne počíta s tým, že budú predkladať návrhy na nové reformy a tým implementovať uznesenia KOBE. Na to však budú potrebovať viac financovania zo strany vlády a ostatných zdrojov, vrátane opozičných strán.

Oproti tomu Nowak-Far vidí hybnú silu v miestnych samosprávach, ktoré sú obvykle dobre konsolidované a vedomé toho, čo sa deje v EÚ. Navyše, mávajú  veľa nápadov, ako vylepšiť fungovanie inštitúcii EÚ na to, aby boli prijateľnejšie z pohľadu občanov.