Portugalský premiér navrhuje zavedenie troch európskych daní

Portugalský premiér Antonio Costa. FOTO: Európska rada

Odchod Veľkej Británie z EÚ ochudobní európsky viacročný rozpočet o 13 miliárd eur. Výpadok je o to citeľnejší, že Únia potrebuje financovať spoločné aktivity v nových prioritných oblastiach, ako je ochrana hraníc, bezpečnosť, či stabilizácia eurozóny.

Podľa portugalského premiéra Antónia Costa by nové príjmy mohlo priniesť zavedenie troch európskych daní, uvalených na online platformy, na veľkých znečisťovateľov, a na medzinárodné finančné transakcie.

Dane majú byť vyberané od nadnárodných spoločností operujúcich na úrovni EÚ. Portugalský premiér argumentuje, že plán nie je politicky nerealistický. Tzv. zelenú daň už Európska komisia navrhla. Pokiaľ ide o online platformy, poukázal na existujúci systém vo Francúzsku, ktorý by mohol byť replikovaný na európskej úrovni.

Návrhy chce Costa konkretizovať na nebližšom stretnutí Európskej rady, 23. februára.

Na konferencii „Rozpočet a budúcnosť Európskej únie“, ktorá sa konala v Lisabone, premiér Costa podporil aj navýšenie príspevkov členských krajín tak, aby európsky rozpočet dosiahol úroveň 1,2% súhrnného HDP členských krajín. V období 2014-2020 je na úrovni približne jedného percenta.

Európsky parlament žiada ambicióznejší rozpočet, na úrovni 1,3 percenta HDP.

Poradca Komisie: Únia musí čo najskôr začať diskusiu o väčšom rozpočte

Najbližšie diskusie o viacročnom rozpočte budú komplexnejšie než kedykoľvek predtým. Môže nastať situácia, že v roku 2020 bude mať EÚ len dočasný rozpočet, myslí si poradca eurokomisára Günthera Oettingera.

S navýšením príspevkov štátov súhlasia aj krajiny Vyšehradskej štvorky. Slovensko chce v rokovaniach udržať čo najvyššiu mieru financovania politiky súdržnosti.

Opačné hlasy sa ozývajú s tábora čistých prispievateľov. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz nedávno vyhlásil, že čistý príjemcovia peňazí by mali v budúcnosti dostávať z európskeho rozpočtu menej. Podľa neho sa treba zamerať na úspornejšie výdavky.

Kurz: Čistí príjemcovia by z rozpočtu EÚ mali dostávať menej ako dnes. Aj Slovensko

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz (ľudovci – ÖVP) chce šetriť. Stratiť by mali hlavne krajiny EÚ, ktoré z európskej kasy dostávajú viac peňazí ako do nej odvádzajú. Teda aj Slovensko.

Európska daň

Zavedenie európskej dane je evergreenom diskusií o spoločnom rozpočtovom rámci. Európska komisia už niekoľkokrát navrhla vytvorenie „nových vlastných zdrojov únie“, nikdy však nenašla dostatočnú podporu členských krajín.

Pri posledných rokovaniach o viacročnom rozpočtovom rámci (2011-2013) bolo proti zavedeniu akejkoľvek európskej dane aj Slovensko. Postoj sa však môže postupne meniť. V rozhovore pre EURACTIV to ešte v decembri 2016 naznačil bývalý štátny tajomník ministerstva financií Ivan Lesay:

„V minulosti sa naša pozícia pravdepodobne odvíjala od požiadavky daňovej suverenity. No to je len jeden z konceptov, nie sväté písmo. (…) Naša predsednícka skúsenosť nás posúva k väčšej otvorenosti k takýmto myšlienkam.“

Ivan Lesay: Nie sme zásadne proti európskej dani

Podľa štátneho tajomníka Ivana Lesaya, ministerstvo financií nie je zásadne proti zavedeniu európskej dane. Daňová suverenita je len koncept, nie písmo sväté.

Jedným z reálnych pokusov bolo zdanenie finančných transakcií. V EÚ sa o ňom hovorí minimálne od roku 2010, Komisia predstavila návrh v 2011. Ako jednu z možností uviedla, že daň pomôže financovať aktivity EÚ.

Nakoniec sa však členské krajiny na podobe dane a forme zavedenia nedohodli. Daň tak mala vzniknúť v užšom rámci desiatich krajín, formou posilnenej spolupráce. Jej súčasťou by bolo aj Slovensko.

V polovici minulého roka sa krajiny dohodli, že so zavedením počkajú na výsledok rokovaní o Brexite.