Posledné slovo pri aplikovaní programu zo Správy o stave Únie budú mať členské štáty

Podujatie "Prejav o stave Únie 2020: Kam Úniu posunula kríza?", 16. septembra 2020 [EURACTIV Slovensko/Štefan Bako]

Aj keď viacerých prejav Ursuly von der Leyen potešil a prekvapil v oblastiach ako sú zahraničná politika, ľudské práva, či zelená obnova, implementácia jeho obsahu zostáva v rukách Európskej rady. Slovenskí odborníci a europoslanci hodnotili prvý prejav predsedníčky eurokomisie.

Slovenskí europoslanci Ivan Štefanec (EPP, KDH) a Róbert Hajšel (S&D, nom. Smer-SD) prostredníctvom video vstupu zhodnotili prejav šéfky Európskej komisie bezprostredne po jeho skončení. Obaja príhovor ocenili a potvrdili, že predsedníčka spomenula priority oboch politických frakcií. Z agendy európskych ľudovcov je to napríklad potreba posilniť vnútorný trh či kapitálovú a bankovú úniu. V prípade socialistov zdôraznila potrebuje bojovať proti chudobe, ako jedno z kľúčových opatrení.

Europoslanci vyzdvihli program EU4health, ktorého cieľom je posilniť zdravotnícku politiku Únie a krízové riadenie EÚ v boji proti pandémii. „V marci a apríli si členské štáty robili, čo chceli v boji s pandémiou, testovaním, nákupom ochranných materiálov. Už je to v rukách Európskej komisie,” konštatoval Hajšel.

Zníženie emisií o 55 percent do roku 2030

V súvislosti s plánom obnovy spomenula predsedníčka eurokomisie nový cieľ zníženia emisií do roku 2030 v snahe dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Namiesto zníženia o štyridsať percent Komisia navrhuje cieľ päťdesiatpäť percent. Štefanec hodnotí tento cieľ ako „ambiciózny, ale realizovateľný“. Na druhej strane, Hajšel vnímal tento cieľ viac rozpačito pričom uviedol, že „niektoré krajiny vrátane Slovenska budú mať s tým problém“. Pripomenul, že európski socialisti chcú presadiť výnimky pre chudobnejšie a priemyselné regióny, ktorým by tieto opatrenia skôr uškodili.

Prejav von der Leyen: Vyššie ciele pre emisie a boj proti rasizmu

Podľa šéfky Komisie musí byť Únia lídrom v digitálnej regulácii a viesť by mala aj reformu medzinárodných inštitúcii. V prejave o stave Únie potvrdila plán investícii do vodíka, či komplexnej obnovy budov. Zastala sa menšín a LGBTQI komunity.

Riaditeľ kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Róbert Sermek sa vyjadril, že navýšenie cieľa súvisí so snahou Ursuly von der Leyen vyjsť v ústrety prioritám frakcie zelených v Európskom parlamente. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko doplnil, že ho teší snaha predsedníčky posilniť aspekty Zelenej dohody pre Európu, nakoľko sa to „od političky z jej časti politického spektra neočakáva“ a dokazuje to, že „ekologické témy sú mainstreamom“.

Obavy zo zadĺženia

Bývalá premiérka Iveta Radičová ocenila jasnú štruktúru prejavu, chýbalo je však viac jasnosti v otázke dlhu voči budúcim generáciám, ktorý so sebou obnáša pokrízový plán obnovy vo výške 750 miliárd eur

Podľa Radičovej sa nedalo z prejavu vyčítať „odkiaľ chceme získať tie zdroje“. Podľa nej bude spoločné úsilie nájsť dohodu o bankovej a fiškálnej únii oveľa vážnejším problémom ako migrácia, keďže, ako hovorí, „kvóty už nebudú na stole“. Podľa nej „prejav nenavrhol spôsob riešení okrem pomôcky, ktorú by Európska komisia potrebovala – hlasovanie kvalifikovanou väčšinou“. Je si však istá, že tento návrh narazí na „neprekonateľný nesúhlas“.

Miko v reakcii označil zadlžovanie ako nevyhnutné, pretože na „riešenie post-pandemických škôd by sa členské štáty taktiež zadlžili“. Podľa neho je však lepšie zadlženie prostredníctvom Európy, kde je koordinované.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus dodal, že „Slovensko tlmočilo na summitoch a Radách svoju neochotu ísť za červenú čiaru“, čo v tomto prípade znamená dodatočné finančné zaťaženie občanov Slovenskej republiky.

Podľa Klusa je teraz najdôležitejšie vypracovať národný plán reforiem, ktorého prvý návrh musí Slovensko odovzdať do 15. októbra. Klus a Radičová sa zhodli, že Slovensko má na vypracovanie tohto dokumentu málo času.

Jasný postoj v zahraničnej politike EÚ

V oblasti zahraničnej politiky zaujala podľa expertov šéfka Európskej komisie jasné stanoviská na adresu k Číny a Ruska, k aktuálnemu dianiu v Bielorusku, ako aj k budúcemu partnerstvu s Africkou úniou. Štefanec privítal, že von der Leyen jasne podporila protestujúcich v Bielorusku a odsúdila konanie Ruska v kontexte otrávenia opozičného politika Alexeja Navaľného.

Radičová považuje za nesmierne dôležité, že sa prejavom tiahol motív ľudských práv ako podstaty fungovania EÚ. Komentátorka Denníka SME Zuzana Kepplová vidí najväčší rozpor medzi prejavom von der Leyen a slovenskou debatou pri tom, že v prejave vyzdvihla dôležitosť partnerstva s Afrikou, pričom na Slovensku mediálne pokrytie Afriky prakticky neexistuje a to napriek tomu, že svojho času bolo na Slovensku medzi politikmi populárne v kontexte migrácie hovoriť, že „problémy treba riešiť tam, kde vznikajú“.

Po vypočutí prejavu Kepplová celkovo vyhodnotila novú predsedníčku ako zelenšiu, zdravšiu a kultúrnejšiu v porovnaní s jej predchodcom. V jej prejave jej však chýbala téma vzdelávania.

Nesústreďme sa na rozdiely

V prejave sa von der Leyen jasne vyhradila proti poľským zónam bez LGBTI. Na otázku, či táto časť prejavu nemôže byť vnímaná v konzervatívnych kruhoch kontroverzne, Radičová uznáva, že „to rozdelenie je na stole a ide o to, či budeme schopní nájsť to, čo nás v tejto téme spája“. Radičová poukázala na postup českej eurokomisárky Věry Jourovej, ktorá pri Istanbulskom dohovore viackrát zopakovala, že  nebude tlačiť na tie časti Dohovoru, ktoré rozdeľujú. Podľa Radičovej je na „sile médií, ktoré témy budú prezentovať ako nosné a ktoré titulkovo zaujmú“.

Zuzana Kepplová hovorí, že je tiež zvedavá, ako bude narážka zóny bez LGTBI interpretovaná. Podľa nej von der Leyen odkazuje na hodnotovú záležitosť v zmysle, že nesmieme vyčleňovať žiadne menšiny na okraj spoločnosti.

Tretina Poliakov žije v obciach, ktoré sa vyhlásili za „zóny bez LGBT“

Takmer stovka poľských obcí s viac ako dvanástimi miliónmi obyvateľov sa považuje za „zónu bez LGBT“. Mestské zastupiteľstvá prijímajú rozhodnutia o ochrane mládeže „pred skazenosťou a sexuálnou indoktrináciou”. Na diskriminačné praktiky upozorňujú medzinárodné inštitúcie aj inštitúcie EÚ, no zatiaľ bezvýsledne.

Posledné slovo budú mať členské štáty

Aj keď správa o stave EÚ bola v Európskom parlamente prijatá dobre, podpora jej obsahu v medzi členskými štátmi je otázna. Sermek naznačil, že Parlament a Komisia tvoria tandem proti Európskej rade, ktorej zástupcovia „majú menej ambiciózne ciele“. Radičová súhlasí, že správa „je primárne orientovaná Európskemu parlamentu a treba si uvedomiť aj pozíciu Európskej rady a to, že záverečné slovo majú premiéri členských štátov“. Klus v tomto smere očakáva, že správu ešte preberú budúci týždeň na ministerskej Rade pre všeobecné záležitosti.