Pracovná migrácia do Únie: Europoslanci z výboru pre občianske slobody chcú spoločné pravidlá

Ilustračný obrázok migrácie ako jednej z politických priorít Komisie Jeana-Clauda Junckera. [EC/Johanna Leguerre]

Nová iniciatívna správa chce zjednotiť pravidlá, podľa ktorých štáty prijímajú pracovníkov z tretích krajín. Návrh ale čaká ťažká cesta cez Komisiu a členské štáty. Tým sa nedarí nájsť konsenzus ani v otázke modrej karty, aj keď platí len pre kvalifikovaných migrantov. 

V rebríčku piatich najatraktívnejších destinácií pre talentovaných pracovníkov je iba jedna krajina Európskej únie a tou je Švédsko. Rozdiely medzi členskými krajinami sú veľké. Napríklad Grécko dopadlo v rebríčku ešte horšie než Čile.

Zlepšiť by to chceli europoslanci z Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). V novej iniciatívnej správe, ktorú schválili v utorok (13. apríla), volajú po zjednotení a opravení roztrieštených systémov, ktorými dnes členské štáty riadia ekonomickú migráciu z tretích krajín.

„Máme 27 rôznych zákonov o pracovných vízach,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko jej  spravodajkyňa, francúzska europoslankyňa Sylvie Guillaume (S&D). „Ak chceme prilákať ľudí, ktorí zaplnia diery na našom pracovnom trhu, nedá sa to urobiť bez jasnej a čitateľnej legislatívy.“

Členské štáty sa ale už roky nevedia zhodnúť ani na reforme takzvanej modrej karty, ktorá sa týka iba vysokokvalifikovaných pracovníkov. Výbor však v správe volá po uľahčení migrácie aj pre tých nízko a stredne kvalifikovaných, napríklad v oblasti opatrovania.

Slováci nie sú xenofóbni od prírody. Príbehy cudzincov mažú predsudky

Experti odkazujú samosprávam, že sa informovania o cudzincoch nemajú obávať. Naopak, proaktívne prepájanie obyvateľov mesta aj fungujúce iniciatívy z Bratislavy, Trnavy, či Košíc dokážu pri predchádzaní konfliktov výrazne pomôcť.

Spoločná, no roztrieštená kompetencia

V Lisabonskej zmluve sa síce hovorí o spoločnej migračnej politike, členským štátom však zostalo právo stanoviť objem prijatých migrantov, čím európsku politiku limitujú. Výsledkom je, že pravidlá pre legálnu pracovnú migráciu na európskej úrovni sú roztrieštené.

„Takáto legislatíva nám na európskej úrovni chýba,“ hovorí Guillaume. „Na revíziu modrej karty čakáme už roky, pretože členské štáty nedokázali nájsť kompromisy.“

Tento nástroj má zabezpečovať vstup do Únie vysokokvalifikovaným pracovníkom z tretích krajín, ktorí majú dohodnutú pracovnú pozíciu so mzdou prevyšujúcou národný priemer aspoň jedenapolkrát.

V praxi však členské krajiny o ich udeľovanie nemajú veľký záujem. V roku 2019 ich vydali menej ako 37 tisíc, z čoho až 80 percent vydalo Nemecko. Slovensko v tomto roku modrých kariet vydalo iba 12.

Program vlády v migrácii: skúpy na obsah, príležitosti sú najmä vo vnútornej politike. V EÚ sa ešte hľadáme.

Vízia, ktorú vláda ponúka Slovensku a jeho obyvateľom – občanom, občiankam, cudzincom a cudzinkám v migračnej politike – je pomerne skromná. Tvorí ju šesť viet v dvoch kapitolách, „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva“ a „Európska politika“, píše ZUZANA ŠTEVULOVÁ.

Zuzana Števulová je právnička, …

Výzva na prijatie regulácie

V rámci nového paktu o migračnej a azylovej politike chce Komisia dokončiť snahy o zreformovanie systému modrých kariet a tiež aj revíziu pravidiel pre dlhodobých rezidentov a jednorázových pracovných povolení.

Čas na diskusie a revízie však podľa europoslancov z výboru už vypršal. Komisia podobnú rétoriku mala už v roku 2005.

„V pakte nie je žiaden návrh iniciatívy, či už regulácie, alebo direktívy,“ kritizuje Guillaume. Aj keby sa podľa nej reforma modrých kariet podarila, zjednodušiť migráciu pre kvalifikovaných pracovníkov nestačí.

„Trh práce v Európe nie sú len pracovné miesta s vysokou kvalifikáciou. Koronová kríza ukázala, že veľa pracovníkov chýba v sektore starostlivosti,“ hovorí spravodajkyňa.

Za prijatie správy hlasovalo 53 europoslancov, vrátane Slovákov Vladimíra Bilčíka (SPOLU, EPP) a Michala Šimečku (PS, RE).

Proti hlasovalo 14 europoslancov, vrátane Slováka Milana Uhríka (Hnutie Republika, nezaradený), najmä z euroskeptických frakcií ECR a ID.

„Pre spoločnú migračnú alebo pracovnú politiku dnes neexistuje legálny podklad,“ povedal švédsky europoslanec Charlie Weimers (ECR) pri tlmočení pozície menšiny, ktorá vo výbore hlasovala proti prijatí iniciatívnej správy.

„Myšlienka, že harmonizácia zníži objem nelegálnych migračných tokov, je pomýlená. Naopak, môže otvoriť v systéme diery, ktoré ju podporia,“ povedal Weimers. Zjednotenie pravidiel by podľa neho znemožnilo členským štátov rozhodovať o tom, čo je najlepšie pre ich rôznorodé pracovné trhy.

Podľa Guillaume je však pre všetkých lepšie, ak je migrácia očakávaná, organizovaná a bezpečná. „Regulácia legálnej pracovnej migrácie všetko nezmení. Ale mohla by pomôcť ľuďom, ktorí si hľadajú prácu, vyhnúť sa nebezpečným cestám pomocou pašerákov,“ myslí si Guillaume.

K podobnému záveru prichádza aj štúdia Európskej komisie z roku 2018, podľa ktorej obmedzujúca migračná politika tlačí ľudí k využívaniu nelegálnych ciest. Tiež ich môže odradiť od návratu do ich rodnej krajiny, zo strachu, že už sa už do EÚ nebudú môcť vrátiť.

Ďalšia štúdia europarlamentu zase odhadla, že v závislosti od zvoleného nástroja by Európska únia mohla ročne získať takmer 22 miliárd eur. Najvýhodnejšia by bola záväzná legislatíva, ktorá by pracovníkom z tretích krajín dávala rovnaké práva ako občanom členských krajín.

Pakt o migrácii: Žiadny štát nie je úplne spokojný, žiadny ho neodmietol

Slovensko návrhy ešte študuje, stále chce hovoriť o vyloďovacích platformách. Nemecký minister Horst Seehofer po rokovaní ministrov vnútra nepovedal, či sa o reforme migračnej politiky rozhodne konsenzom alebo hlasovaním.

Uznávanie diplomov aj európsky pracovný portál

Správa konkrétne volá po jednotných pravidlách pre podávanie žiadostí o pracovné vízum, rozhodovanie o ich prijímaní, ale aj jednoznačné uznávanie kvalifikácií.

„Existuje množstvo prekážok pracovnej migrácie, ktoré by bolo vhodné odstrániť,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Michal Páleník, analytik slovenského Inštitútu zamestnanosti. Uznávanie diplomov a praxe je podľa neho tradične komplikované, čo sťažuje pobyt najmä v oblastiach, kde je nedostatok pracovníkov, teda najmä zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť.

K sprehľadneniu systému by podľa europoslancov z výboru pomohlo aj vytvorenie jednotného kontaktného miesta, teda napríklad celoeurópskeho pracovného portálu, v ktorom by sa mohli stretávať záujemci o prácu a zamestnávatelia s verejnými orgánmi.

„Určite nezaškodí, ak by existovali vhodne koncipované informačné materiály, webstránky a online tlačivá pre potenciálnych pracovných migrantov,“ myslí si Páleník. Ich existencia by podľa neho odstránila informačnú asymetriu. „A najmä kasírujúcich sprostredkovateľov, ktorí využívajú nejasnosť a neprehľadnosť legislatívy.“

Z pohľadu slovenského pracovného trhu by však podľa neho bolo chybou spoliehať sa len na efekty migrácie. „Je dôležité sústrediť sa na riešenie absencie celých skupín ľudí z trhu práce a regionálne rozdiely,“ hovorí Páleník. Konkrétne to sú podľa neho ľudia so zdravotným postihnutím a z marginalizovaných rómskych komunít.

 

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner