Právne konanie proti Poľsku považuje Orbán za útok na strednú Európu

viktor orbán

Viktor Orbán. FOTO: TASR/AP/Nandor Veres

Slovensko venuje aktivácii článku 7 proti Varšave „náležitú pozornosť“.

Maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval v piatok 22. decembra právne konanie Európskej komisie voči Poľsku, ktoré by mohlo viesť k sankciám voči Varšave z dôvodu ohrozenia základných hodnôt Európskej únie.

Maďarsko podľa Orbána vníma silné Poľsko ako zásadnú súčasť stredoeurópskeho zoskupenia v rámci Únie, a preto bude blokovať akékoľvek kroky, ktoré by viedli k pozastaveniu hlasovacích práv Varšavy v Rade EÚ.

„Nedôstojné a nespravodlivé“ konanie

„Kto napadne Poľsko, napadne celú strednú Európu,“ vyhlásil Orbán vo svojom pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió. Jeho vyjadrenia priniesli agentúry DPA a Reuters.

Solidarita s Poľskom je aj v záujme maďarského ľudu, zdôraznil Orbán, podľa ktorého je konanie Európskej komisie voči Poľsku „nedôstojné a nespravodlivé“. Bez silného Poľska totiž nebude silná stredná Európa.

Po Poľsku môže prísť rad na nás, obáva sa rumunský prezident

Veľvyslanci siedmich krajín EÚ vyzvali Bukurešť, aby neoslabovala nezávislosť súdnictva.

Brusel neberie ohľad na obavy stredoeurópskych štátov a „považuje za problém len to, čo je problémom pre západné štáty,“ tvrdí predseda maďarskej vlády.

Sankcie chce Budapešť vetovať

Ide o vôbec prvé právne konanie podľa článku 7 Zmluvy o EÚ v histórii Únie.

Dôvodom jeho aktivácie zo strany Komisie sú reformy justície realizované poľskou vládnou stranou, ktoré z pohľadu komisie ohrozujú zásady právneho štátu a deľbu moci v krajine.

Budapešť už v stredu krátko po rozhodnutí Komisie avizovala, že bude v Rade EÚ akékoľvek snahy o sankcionovanie Poľska vetovať.

Slovensko venuje náležitú pozornosť

Hovorca slovenského rezortu zahraničia Peter Susko pre Pravdu uviedol, že „právny štát patrí medzi mimoriadne dôležité princípy a hodnoty, na ktorých je vystavaná Európska únia, a všetky členské štáty únie sú viazané ich dodržiavaním.“

Slovensko považuje podľa Suska Poľsko za dôležitého partnera a suseda, a preto venuje dnešnému rozhodnutiu Európskej komisie iniciovať konanie voči Poľsku v oblasti právneho štátu „náležitú pozornosť“.

„Zároveň však vyjadrujeme presvedčenie, že ešte stále existuje dostatočný priestor na vyjasnenie všetkých otázok, ktoré sú predmetom záujmu európskych inštitúcií,“ dodal Susko.

Doterajší dialóg nepomohol

Komisia v stredu 20. decembra oznámila, že navrhuje Rade EÚ (členské štáty), aby prijala rozhodnutie podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii.

Komisia zdôraznila, že aj napriek jej opakovanému úsiliu, ktoré bolo už takmer dva roky zamerané na poľské orgány v rámci konštruktívneho dialógu o stave právneho štátu, dospela k záverom, že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku.

Článok č. 7, ktorý ešte Európska únia nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po iniciovaní konania musí získať súhlas štyroch pätín členov EÚ (80 percent). Médiá aktiváciu článku 7 označujú ako „jadrovú zbraň“ medzi možnými sankciami voči členským štátom EÚ, pretože môže viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv v Rade EÚ.

Súdnictvo pod politickou kontrolou

Exekutíva EÚ vo svojom stanovisku pripomenula, že aktivácia článku 7 je zameraná na ochranu právneho štátu v Európe. S odkazom na Poľsko spresnila, že súdne reformy v tejto krajine dospeli do stavu, keď súdnictvo je pod politickou kontrolou vládnucej väčšiny.

„Pri neexistencii nezávislosti súdov vznikajú vážne otázky týkajúce sa účinného uplatňovania práva EÚ, od ochrany investícií až po vzájomné uznávanie rozhodnutí v takých rozmanitých oblastiach, ako sú spory týkajúce sa starostlivosti o deti alebo vykonávanie európskych zatykačov,“ uvádza sa v správe Komisie.

Komisia zároveň vydala doplnkové (štvrté) odporúčanie týkajúce sa právneho štátu, v ktorom jasne stanovila kroky, ktoré môžu poľské orgány prijať na nápravu súčasnej situácie. Ak poľské orgány vykonajú odporúčané opatrenia, Komisia je po dôkladnej konzultácii s Európskym parlamentom a Radou EÚ pripravená prehodnotiť svoj odôvodnený návrh.

Okrem toho sa Komisia rozhodla urobiť ďalší krok vo svojom konaní vo veci porušenia európskeho práva poľským zákonom o organizácii riadnych súdov – za porušenie práva EÚ, ktoré sa týka zákona o bežných súdoch a konkrétne režimu dôchodkov, – a zažalovala Poľsko na Súdnom dvore Európskej únie.

Poľsko čelí aj žalobe

Exekutíva EÚ aj napriek týmto bezprecedentným opatreniam uviedla, že zachováva svoju ponuku na konštruktívny dialóg s cieľom napraviť súčasnú situáciu v Poľsku.

Vo svojom odôvodnení v správe pre médiá Komisia pripomenula, že počas dvoch rokov poľské orgány prijali viac ako 13 zákonov, ktoré ovplyvňujú celú štruktúru justičného systému v Poľsku a majú vplyv na Ústavný súd, Najvyšší súd, všeobecné súdy, Národnú radu súdnictva, prokuratúru a Národnú školu súdnictva. Ich spoločným prvkom je, že výkonná a legislatívna moc umožňuje systematicky politicky zasahovať do zloženia, právomocí, správy a fungovania justície.

„Je na Poľsku, aby určilo svoj vlastný model justičného systému, ale malo by tak urobiť spôsobom, ktorý rešpektuje zásady právneho štátu; to si vyžaduje zachovanie nezávislosti súdnictva, rozdelenia právomocí a právnej istoty,“ uvádza sa v dokumente Komisie.

Reformy budú pokračovať

Poľsko bude pokračovať vo svojej reforme súdnictva aj napriek hroziacim sankciám zo strany EÚ. Vyhlásil to v stredu 20. decembra vo Varšave poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro.

Minister Ziobro v reakcii na rozhodnutie Bruselu dodal, že ho prijíma „pokojne“.

„Je to politika, nie vláda zákona. Poľsko je právnym štátom, my musíme pokračovať v reforme súdnictva,“ zdôraznil Ziobro. Dodal, že Poľsko bude „významným členom EÚ, len ak bude mať dobre fungujúci justičný systém.“

Varšava sa spolieha na Budapešť

Ziobro – ako jeden zo spoluautorov kontroverznej reorganizácie justičného systému v Poľsku – podľa agentúry AP vyhlásil, že niektoré jej ustanovenia boli čerpané z justičných systémov členských štátov zo západu EÚ.

Podľa Ziobra je rozhodnutie Komisie motivované politicky. Rovnaký názor zastáva aj hovorkyňa vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Beata Mazureková, informovala televízia TVN24.

Podľa Mazurekovej sa za rozhodnutie Komisie „treba poďakovať politikom z opozičnej Občianskej platformy,“ lebo „oni zaň nesú zodpovednosť“. Ich „donášanie na vlastnú krajinu je realitou,“ spresnila. Hovorkyňa PiS súčasne dodala, že článok 7 môže zasiahnuť nie PiS, ale Poľsko a Poliakov.

Upozornila tiež, že aktivácia tohto článku nemusí automaticky znamenať uvalenie sankcií na Poľsko, lebo tento krok si pri hlasovaní vyžaduje jednomyseľnosť a „my s určitosťou vieme, že Maďarsko takúto sankciu nepodporí“.

Prezident nové zákony podpísal

Poľský prezident Andrzej Duda v stredu vo Varšave podpísal dva zákony, ktoré sú súčasťou kontroverzne vnímanej reformy súdnictva. Tá iba o niekoľko hodín skôr viedla Európsku komisiu k iniciovaniu konania voči Poľsku podľa článku č. 7.

Podľa pozorovateľov poľské zákony o najvyššom súde a sudcovskej rade posilnia vplyv vládnych politikov na personálne obsadenie justičných orgánov.

Samotný prezident po signovaní zákonov poukázal na prax vo viacerých iných štátoch, hovoriac tak o krajinách európskych, ako aj o Spojených štátoch, kde má exekutíva vplyv na výber sudcov.

Námestník ministra spravodlivosti Michal Wojcik rozhodnutie hlavy štátu už skôr privítal slovami, že oba zákony obsahujú množstvo prvkov z pôvodných, prezidentom v júli vetovaných legislatívnych noriem.

Donald Tusk: Devastujú republiku

Senátor opozičnej Občianskej platformy (PO) Bogdan Klich v reakcii vyhlásil, že na najmenej šiestich miestach týchto zákonov ide o porušenie platnej poľskej ústavy. Prezident podľa neho zišiel z cesty, na ktorú, ako sa zdalo, vstúpil v júli, pričom rezignoval na úlohu garanta ústavnosti.

Predseda Európskej rady, bývalý poľský premiér Donald Tusk, ktorého rozhodnutie Európskej komisie zastihlo v stredu v Krakove, hovoril o tom, že je potrebné ukončiť devastáciu kreditu Poľskej republiky.

Niektorí sa domnievajú, že ide o výsledok nekompetentnosti, omylov alebo zanedbania povinností. To by ešte nebolo to najhoršie, tvrdí najvyšší predstaviteľ Európskej únie. Tusk sa totiž obáva, že ide o vedomé postavenie Poľska minimálne proti alebo dokonca mimo Európsku úniu.

Donald Tusk adresoval podľa vlastných slov poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi list, v ktorom ho požiadal o urgentné stretnutie pre vážnu politickú krízu v Poľsku a jej hroziace dôsledky pre medzinárodné postavenie krajiny. „Ani hlboké názorové rozdiely nás nezbavujú povinností spolupracovať v záujme blaha a bezpečnosti našej vlasti,“ hovorí sa v stredajšom vyhlásení Donalda Tuska, o ktorom informovalo internetové vydanie denníka Gazeta Wyborcza.

Poľsko chce dialóg

Poľsko trvá na právnom štáte rovnako ako Komisia, uviedol v stredu v prvej reakcii na iniciovanie konania voči Varšave podľa článku č.7 Európskou komisiou poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Bruselom kritizovanú reformu súdnictva označil Morawiecki na jednej zo sociálnych sietí za nevyhnutnú pre Poľsko a dodal, že v dialógu medzi Varšavou a Európskou komisiou je potrebná „otvorenosť a čestnosť“.

Poľský premiér podľa vlastných slov dúfa, že suverenita jeho krajiny je zlučiteľná s ideou jednotnej Európy.

Hovorca poľskej vlády následne potvrdil, že Morawiecki bude 9. januára rokovať v Bruseli s predsedom Komisie Jeanom-Claudeom Junckerom.