Právny štát v Maďarsku nezlyháva viac ako v iných členských štátoch Únie, tvrdí maďarská štátna tajomníčka

Maďarský premiér Viktor Orbán počas volebnej kampane v Budapešti. [EPA/Lazslo Beliczay]

Súčasný Európsky parlament by už nemal prijímať rozhodnutia týkajúce sa migrácie, pretože nereprezentuje vôľu európskych občanov, tvrdí maďarská štátna tajomníčka pre vzťahy s Úniou Judit Vargová.

S ťažkými rozhodnutiami, akými sú migračné otázky, by mal Európsky parlament počkať na nové zloženie po eurovoľbách, povedala v rozhovore pre EURACTIV.hr maďarská štátna tajomníčka Judit Vargová.

„Veríme, že odchádzajúci Parlament by už nemal prijímať podobné rozhodnutia, keďže nereprezentuje vôľu väčšiny občanov Európskej únie. Mal by s nimi počkať na nový Parlament,“ myslí si Vargová.

Maďarsko vidí odplatu za odmietanie migrantov

Vargová väčšinu súčasných poslancov označila za „pro-imigračných“ a obvinila ich z využívania témy „právneho štátu“, ako nátlakového nástroja proti Maďarsku, s cieľom zmeniť súčasný postoj maďarskej vlády k migrácii.

Európska komisia Maďarsku vyčíta neochotu spolupracovať na riešení migračnej krízy s ostatnými členskými krajinami. Komisie je tiež na základe zmlúv povinná dohliadať na vykonávanie spoločných európskych rozhodnutí, čo Maďarsko v súvislosti s tzv. relokačnými kvótami pre žiadateľov o azyl neurobilo.

„Pri krajinách s pro-imigračným postojom, (Komisia) dodržiavanie princípov právneho štátu nespochybňuje. Pokiaľ prijatie migrantov odmietate, nemáte ani právny štát,“ pokračovala Vargová.

„Bezpochyby ide o politický nástroj v rukách prevažne proimigračného Parlamentu, pomocou ktorého chce Maďarsko dostať pod politický tlak a prinútiť ho zmeniť postoj k migračnej politike,“ dodala.

Právny štát v Maďarsku je podľa Vargovej v poriadku

V septembri 2018 Európsky parlament prijal správu, v ktorej Rada Európskej únie vyzýval k aktivácii článku 7 Lisabonskej zmluvy proti Maďarsku. Tento postup môže teoreticky viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv v Rade EÚ. Ako dôvod správa uvádza porušovanie princípov právneho štátu. Špecificky sa Parlament obáva o fungovanie volebného systému, nezávislosť súdnictva, slobodu prejavu, akademickú a náboženskú slobodu, či práva menšín.

Budapešť sa voči správe Európskeho parlamentu 7 bránila 131-stranovým dokumentom, ktorý Budapešť predložila na Rade pre všeobecné záležitosti.

Podľa Vargovej situácia nie je ani zďaleka taká čierna, ako ju opisuje správa Parlamentu. „Pokiaľ ide o právny štát nie sme na tom ani horšie, ani lepšie ako iné členské krajiny. Je to politický tlak proimigračných síl v rámci Únie,“ povedala.

Proti Orbánovi broja hlavne socialisti

Článok 7 bol ešte v decembri roku 2017 aktivovaný aj voči Poľsku. V súčasnosti sa však proces zasekol v úvodnom štádiu bez väčšej chute členských štátov aktivovať sankčné procedúry. Na ďalšie kroky voči Maďarsku v súčasnosti najviac tlačí skupina Socialistov a demokratov (S&D), ktorá v stredu (30. januára) vydala stanovisko, v ktorom vyzýva členské štáty na ďalšie kroky.

Varšava vracia láskavosť. Podporila Orbána po schválení kritickej správy v EP

Orbánova vláda v minulosti prisľúbila vetovať sankcie voči Poľsku, ktoré sa už nachádza v procese podľa článku 7 Lisabonskej zmuvy. Teraz je Poľsko na strane vlády v Budapešti.

„Uplynulý vývoj v Maďarsku dokazuje, že Orbánovým úmyslom nikdy nebolo zastaviť a spraviť krok späť. Pod dáždnikom Európskej ľudovej strany (EPP) si ďalej veselo buduje svoj autokratický režim,“ povedal podpredseda S&D a tieňový spravodajca pre Maďarsko Josef Weidenholzer.

Vargovej kritika sa nevyhla ani Fransovi Timmermansovi. Štátnej tajomníčke sa nepáči, že v čase, kedy Timmermans viedol rozhovory s Budapešťou v čase, keď už bol v pozícií spitzenkandidáta S&D. „Ukazuje to, že téma je spolitizovaná,“ hovorí Vargová.

Timmermans sa voči obvineniu bráni. V celej veci nevidí nijaký problém, keďže v Budapešti reprezentoval kolégium komisárov. „Úprimne, obával by som sa keby ma Viktor Orbán začal chváliť,“ povedal Timmermans.

Kresťanská alebo žiadna Európa

Vargová nesúhlasí ani s návrhom, aby mohla Únia krajinám porušujúcim hodnoty EÚ zastaviť vyplácanie európskych peňazí.  Podľa Vargovej môže tento krok viesť k strate viery občanov v Európsku úniu.

Tento nástroj podporil aj Európsky parlament, členské štáty majú zatiaľ rôzne názory. „Mali by sme mať na pamäti, že sa jedná o rozhodnutia Parlamentu, v ktorom má väčšinu pro-imigračná skupina.“

„Budúcnosť Európy je spätá s jej koreňmi. Jeden múdry muž raz povedal, že Európa bude buď kresťanská, alebo nebude. Verím, že Európa je najlepšie miesto na svete vďaka svojej judeo-kresťanskej tradícii,“ dodala Vargová.

Byť či nebyť v EPP?

Orbánov Fidesz je na európskej úrovni súčasťou stredopravej EPP. Jeho členstvo v skupine bolo na pretrase už niekoľkokrát avšak zatiaľ bez konkrétneho výsledku. Počas septembrovej rozpravy o aktivácií článku 7 proti Maďarsku vedenie EPP odporučilo svojim členom zdržať sa hlasovania.

Na októbrovom sneme EPP Orbán vyhlásil, že nemá v úmysle so svojou stranou skupinu opusiť. Svoju politiku však ochotný zmeniť nie je. Zdá sa, že členovia EPP nateraz Orbánovu požiadavku prijali. Protiorbánovskú líniu v skupine zastával neúspešný vyzývateľ Manfreda Webera na post spitzenkandidáta Alexander Stubb.

O Orbánovi sa v januári začalo hovoriť ako o potenciálnom členovi rodiacej sa poľsko-talianskej euroskeptickej aliancie, ktorú inicioval taliansky minister vnútra Matteo Salvini. Orbán iniciatívu podporil, ale účasť Maďarska je nateraz nepravdepodobná. Naznačil to štátny tajomník pre európske záležitosti Szabolcs Takács.

„Právo a spravodlivosť ani Liga nie sú súčasťou EPP, zatiaľ čo Fidesz je. To jasne definuje naše miesto a pozíciu,“ vyhlásil, Takács. „Chceme, aby EPP ostala verná tradícií kresťanskej demokracie a dedičstvu európskych otcov zakladateľov.“