Právny štát v roku 2022: Maďarské voľby môžu krízu vyriešiť aj zacementovať

Bihari Sándor, Programové vyhlásenie, 1891 [Maďarská národná galéria]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2022

Európska únia sa v minulom roku neponáhľala s využívaním nástrojov, ktoré má na ochranu právneho štátu. Je teda možné, že o pozastavení eurofondov bude v Maďarsku rokovať už s novou vládou. V novom roku bude ostrejšia aj komisná správa o právnom štáte, v ktorej by sa mal objaviť aj slovenský paragraf 363.

Rok 2021 sa niesol v znamení odhaľovania problémov v európskom právnom štáte. Najviac sa skloňoval vývoj v Poľsku, kde vládna strana Právo a spravodlivosť pokračovala v prekresľovaní súdneho systému.

Situácia vyvrcholila, keď Varšava spochybnila nadradenosť európskeho práva. Aj preto jej zatiaľ Európska komisia neschválila plán obnovy.

Rovnako je na tom ale aj reformný balíček Maďarska. Vláda Viktora Orbána sa v roku 2021 dostala do správ vďaka sledovaniu novinárov a opozície v rámci kauzy Pegasus, ale aj prijatím homofóbneho zákona a porušovaním európskych migračných pravidiel.

Poľsko ani Maďarsko nesignalizujú návrat k rešpektovaniu hodnôt EÚ. Kým rok 2021 ale prinášal najmä nové problémy, v novom roku už možno uvidíme aj prvé riešenia.

Toto sú momenty, ktoré sa pri analýze právneho štátu v EÚ tento rok oplatí sledovať:

Zmena zmlúv by mohla Poľsko a Maďarsko znechutiť, varuje Kolíková

Európania v rámci Konferencie o budúcnosti Európy hovoria, že by Únia mala mať väčšiu moc pri ochrane právneho štátu. Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej sú však zmeny základných zmlúv nemožné.

Voľby v Maďarsku

Európska komisia tak dlho otáľala s využitím mechanizmu podmienenosti eurofondov, že je celkom možné, že o ňom bude rokovať už s novou maďarskou vládou.

Krajinu totiž v apríli čakajú parlamentné voľby. A víťazstvo opozičného kandidáta, ktorým je Péter Márki-Zay, by EÚ mohlo dostať do značne jednoduchšej pozície.

Márki-Zay už oznámil, že chce po zvolení napísať novú maďarskú ústavu, o ktorej by dal hlasovať v referende.  „V Maďarsku nie je demokracia, sloboda médií, ani právny štát. Všetko musíme vytvoriť od piky,“ povedal Márki-Zay.

Tiež sľubuje zrušiť zákon, ktorý obmedzuje zobrazovanie LGBT komunity v médiách a krajinu pripojiť k úradu Európskej prokuratúry, ktorá vyšetruje korupciu na eurofondoch.

Predvolebné prieskumy predpokladajú tesný súboj, Orbánov Fidesz získal v decembrovom prieskume 33 percent a spojená opozícia 36 percent. Iný prieskum ale nameral Orbánovi 39 percent a opozícii 34.

Víťazstvo pro-európskej opozície by tiež znamenalo zmenu nastavenia v Rade EÚ. Budapešť a Varšava sa doteraz vzájomne kryli a znemožňovali tak zorganizovať hlasovanie o sankciách v rámci článku 7.

Šimečka: Európsky projekt si musí zachovať sebaúctu aj v nepríjemnom spore s maďarskou vládou

Decembrový kompromis ohľadom podmienenosti eurofondov právnym štátom bol politickou hrou. „Dáva karty do rúk Viktorovi Orbánovi, aby žiaden postih neprišiel pred maďarskými voľbami,“ hovorí europoslanec MICHAL ŠIMEČKA.

Tie majú zabezpečiť, že ak krajina porušuje zásady právneho štátu, zvyšné krajiny jej môžu odobrať hlasovacie práva. Aj v takomto prípade by však Poľsko mohlo získať podporu inej krajiny. Slovinský premiér Janez Janša sa minulý rok postavil na stranu Varšavy niekoľkokrát.

Aj Slovinsko však čakajú v roku 2022 voľby, a ak sa krehká koalícia v Poľsku nerozpadne skôr, Poliaci pôjdu k voľbám v roku 2023. Výsledok volieb v Maďarsku by mohol ovplyvniť aj dianie v týchto krajinách.

Štvrté Orbánove volebné víťazstvo by naopak znamenalo, že Európska únia sa bude musieť stať v ochrane právneho štátu ešte asertívnejšou a nájsť spôsob, ako naozaj efektívne ochraňovať základné zmluvy EÚ.

Eurokomisia brzdí aj poľský plán obnovy, chce vidieť zlepšenie právneho štátu

Európska komisia už deväť mesiacov odmieta Poľsku a Maďarsku za ovplyvňovanie súdnictva zastaviť eurofondy. Miesto toho volí cestu, ktorá aj podľa odborníkov môže zabolieť viac – neschválenie miliardových reformných balíčkov.

Rozhodnutie Súdneho dvora o žalobe Maďarska a Poľska

Tento rok sa konečne dozvieme aj to, či je mechanizmus, cez ktorý môže Európska komisia krajine stopnúť eurofondy, kompatibilný s právom EÚ.

Poľsko a Maďarsko totiž tento nástroj zažalovali na Súdnom dvore EÚ, tej istej inštitúcii, ktorej autoritu v iných prípadoch odmietajú.

Názor generálneho advokáta súdneho dvora, Manuela Campos Sánchez-Bordonu, ale naznačuje, že mechanizmus nebude mať problém v najbližších týždňoch dostať od súdu zelenú.

V takom prípade Európskej komisii už dôjde aj posledný argument, prečo ho zatiaľ neuplatnila. Europoslanci totiž už od začiatku minulého roka upozorňujú, že tak mohla urobiť aj napriek podanej žalobe. Sami už dokonca Komisiu zažalovali za nečinnosť.

Po poslednom poľskom rozsudku je možné už všetko

Rozhodnutie nelegálneho poľského súdu podrýva základy európskej integrácie. Európska komisia ale dáva najavo, že ak Poľsko nechce dodržiavať dohodnuté pravidlá, nebude dostávať ani spoločné peniaze. Vláda môže už len počkať so zverejnením v zbierke zákonov, čo by platnosť rozsudku oddialilo.

Ak by sa Európska komisia rozhodla nástroj použiť, znamenalo by to štart niekoľkomesačného procesu, v rámci ktorého by štát obvinila, že nedostatočne chráni eurofondy pred korupciou a podvodmi. Prvé neoficiálne listy o problematickom vývoji už dostali práve Poľsko a Maďarsko.

Varšava má pritom už na konte aj pokutu za nevypočutie rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý sa týkal disciplinárnej komory ich najvyššieho súdu. Tá podľa súdneho dvora vystavuje sudcov spolitizovaným procesom, kde im hrozí až väzenie, napríklad za vpustenie novinárov do súdnej siene.

Poľsko má platiť až milión eur za každý deň, kedy rozsudku nevyhovie. Komora napriek tomu naďalej funguje, aj keď mala byť pozastavená. Spolu s neschválením plánu obnovy a prípadným stopnutím eurofondov v rámci nového mechanizmu by to mohlo vytvoriť výrazný finančný tlak na poľskú vládu. Rok 2022 tak môže ukázať, do akej miery sú finančné páky v otázke právneho štátu efektívne.

Druhá správa o právnom štáte europoslancov sklamala

Členom europarlamentu v dokumente chýbajú odporúčania na vyriešenie problémov, termíny na ich splnenie a vytýčenie následkov. Správa opakujúca známe fakty podľa nich nenaplní svoj potenciál. 

Správa o právnom štáte s novými odporúčaniami

V rámci mäkších nástrojov Únie čakajú tento rok zmeny aj Správu o právnom štáte. V tej Európska komisia raz do roka zhrnie problémy, ktoré Únia vidí v oblasti právneho štátu v každej z členských krajín.

Europoslanci však Komisiu kritizovali, že dokumenty neobsahujú konkrétne odporúčania, ako situáciu vylepšiť.

Odporúčania by mohli prispieť k vyostreniu tohto nástroja, ktorého jazyk bol doteraz diplomatický až akademický. Lepšie uchopiteľný odkaz by mohol znamenať, že správa bude zaujímavejšia aj pre verejnosť.

To by mohlo byť relevantné aj pre Slovensko, ktoré posledná správa zachytila vo veľmi pozitívnom svetle. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen v prejave roka dokonca Slovensko vyzdvihla za vyšetrovanie korupcie. Nová správa ale už zachytí aj obdobie kontroverzného využitia paragrafu 363 a takzvanú vojnu v polícii.

Ursula von der Leyen v prejave roka vyzdvihla vyšetrovanie korupcie na Slovensku

Predsedníčka eurokomisie pri pochvale vychádzala z dokumentu, ktorý Slovensko hodnotil ešte v júli. Menovala tiež Jána Kuciaka a sľúbila legislatívu o slobode médií.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte