Prečo Slováci pochybujú o členstve v Únii a prečo nechodia k eurovoľbám? (ANKETA)

Ilustračný obrázok. [EPA/EFA /ROBERT GHEMENT]

Za pesimistickými výsledkami prieskumu o podpore slovenského členstva v EÚ vidia slovenskí europoslanci najmä nízke povedomie o jej činnosti a negatívny naratív domácich politikov. Odporúčajú transparentnejšie eurofondy a intenzívnejšie vzdelávanie o európskych témach na školách.

Slovensko sa v novom prieskume eurobarometra ocitlo na spodnej priečke rovno dvakrát. Spomedzi všetkých členských krajín vyslovili Slováci a Slovenky najnižšiu podporu členstva v Únii, za dobrú vec ho označilo iba 39 percent ľudí. Za zlú ho považuje iba desať percent občanov, najväčšiu skupinu teda tvoria nerozhodní Slováci, ktorí k členstvu vyjadrili neutrálny postoj.

Slovensko má najnižšiu podporu členstva v Únii

Posledný prieskum eurobarometra ukázal, že členstvo v EÚ považuje za dobrú vec iba 39 percent Slovákov. Za zlú vec ho považuje iba desať percent, zvyšok má neutrálny postoj. Paradoxne, až 72 percent Slovákov hovorí, že krajina má z členstva prospech.

Slováci sa dlhodobo umiestňujú na poslednom mieste aj v účasti na eurovoľbách. Záujem o voľby sa síce zvyšuje, no ak by sa konali budúci týždeň, k urnám by pravdepodobne prišlo iba 38 percent voličov a voličiek. Aj v tomto ohľade je Slovensko výrazne pod európskym priemerom, ktorý je 58 percent.

Na otázky EURACTIV Slovensko prečo tomu tak je a čo by mohlo Slovákov a Slovenky motivovať k eurovoľbám, odpovedali slovenskí europoslanci a europoslankyne.

Michal Wiezik (PS, RE)

Prečo si je väčšina Slovákov neistých, či je členstvo v Únii dobrou vecou?

Som presvedčený, že veľa ľudí si ani po toľkých rokoch stále neuvedomuje priame pozitívne dôsledky nášho členstva v EÚ, poprípade niektoré výhody, ktoré sú dlhodobo stabilné, berieme ako samozrejmé. Sčasti je táto neistota aj dôsledok vplyvu niektorých slovenských politických elít, ktorých naratív býva voči EÚ ladený negatívne. Musíme si uvedomiť, že v EÚ máme oporu a bez spolupráce krízy ktoré nás čakajú nezvládneme. 

Prečo majú Slováci najnižší záujem o eurovoľby? Čo by ich mohlo motivovať?

Pre účasť na voľbách sú motivovanejší proeurópsky naladení občania a občianky, ktorí dianie aktívne sledujú a chcú, aby projekt integrácie pokračoval, poprípade sa boja výhry euroskeptických strán. Som presvedčený, že na Slovensku je ich menšina. Väčšinová populácia sa necíti byť Európanmi, pretrváva nedôvera, náš záujem vypĺňa domáca politická scéna. Osobne za veľmi dôležitú vnímam informovanosť občanov o aktivitách europarlamentu, či EÚ ako celku. Ak chceme EÚ a jej výhody priblížiť ľuďom, tak musí byť zrozumiteľná a jasná.


Lucia Ďuriš Nicholsonová (zvolená za SaS, RE)

Prečo si je väčšina Slovákov neistých, či je členstvo v Únii dobrou vecou?

Skutočne veľkú úlohu tu hrá vo všeobecnosti len veľmi nízka vedomosť občanov o EÚ, jej histórii, štruktúre, spôsobe fungovania a hlavne o jej právomociach. Ľudia majú nerealistické očakávania a myslia si, že EÚ je tá, ktorá má všetko „vybaviť“, aby sa mali lepšie. Nevnímajú to prepojenie na vnútroštátnu úroveň ani to, že práve jednotlivé vlády členských štátov sú tým hnacím motorom, ktorý do veľkej miery EÚ formuje a veci posúva vpred. Riešenie preto vidím jednoznačne v zvyšovaní povedomia verejnosti o EÚ a zaradenia tejto témy do školských osnov.

Prečo majú Slováci najnižší záujem o eurovoľby? Čo by ich mohlo motivovať?

Aj v tomto prípade si myslím, že problém je v nízkej informovanosti občanov o tom, aké úlohy plní Európsky parlament a zvolení poslanci. Parlament sa podieľa na tvorbe legislatívy rovnakým podielom ako členské štáty v Rade – na to, aby vôbec nejaká legislatíva vznikla, musia nájsť spoločný kompromis. Občania preto majú možnosť ovplyvniť tento proces jednak cez zvolenú vládu, ako aj cez svojich priamo volených zástupcov v Európskom parlamente. Za dôležité však považujem aj zintenzívniť predvolebnú kampaň a otvoriť priestor diskusiám najmä o európskych témach,  pri eurovoľbách u nás totiž ešte stále dominuje skôr vnútroštátna politika.


Eugen Jurzyca (SaS, ECR)

Prečo si je väčšina Slovákov neistých, či je členstvo v Únii dobrou vecou?

Je viacero dôvodov poklesu dôvery občanov v inštitúcie EÚ. Myslím si, že zásadný je ten, že niekoľko rokov u nás klesala dôvera verejnosti k tomu, ako funguje u nás demokracia. Podľa mňa to súvisí aj s názorom na členstvo SR v Únii.

Prečo majú Slováci najnižší záujem o eurovoľby? Čo by ich mohlo motivovať?

Záujem sme mali v 2019 síce najnižší, ale treba brať do úvahy aj to, že sme mali percentuálne najvyšší nárast účasti medzi rokmi 2014-2019. Myslím si, že v minulosti spôsobila nízku účasť aj nezrozumiteľnosť a sterilita diskusií či polemík o tom, čo sa deje v inštitúciách EÚ, osobitne v Európskom parlamente. Toto sa postupne zlepšuje, ale od dobrého stavu máme ešte ďaleko.


Ivan Štefanec (KDH,EPP)

Prečo si je väčšina Slovákov neistých, či je členstvo v Únii dobrou vecou?

Mnohí pri vstupe očakávali, že za pár rokov budeme mať rakúske platy bez toho, aby naša ekonomika citeľne rástla. Európskej únii sa bohužiaľ na Slovensku často pripisujú aj rôzne negatívne veci, ktoré s ňou nemajú nič spoločné.

Prečo majú Slováci najnižší záujem o eurovoľby? Čo by ich mohlo motivovať?

Fungovanie európskych štruktúr je množstvu Slovákov neznáme. Mnohí sa domnievajú, že ich hlas v eurovoľbách aj tak nič nezmení. Tou najprirodzenejšou motiváciou by mala byť osobná skúsenosť s rastúcou životnou úrovňou vďaka Európskej únii v materiálnej aj hodnotovej rovine. Ak chceme vyššiu volebnú účasť, eurofondy musia byť transparentné. Nemôžeme donekonečna zatvárať oči pred extrémistickou propagandou, ktorá nás ťahá mimo štruktúr vyspelého demokratického sveta. Europoslanci a európske témy by mali dostávať viac priestoru v médiách a Európsky parlament by mal prebrať viac kompetencií. Tiež je dôležité, aby vzdelávanie o európskych témach dostalo väčší priestor na školách.


Michal Šimečka (PS, RE)

Prečo si je väčšina Slovákov neistých, či je členstvo v Únii dobrou vecou?

Príčinou tejto európskej anomálie je, že sú ľudia na Slovensku zmätení. Na jednu stranu na vlastné oči vidia, že členstvo v EÚ nám prináša konkrétne výhody a vyše 70-ročný mier na kontinente, ktorý sa po stáročia zmietal v krvavých vojnách. Na druhú stranu opakovane počúvajú od domácich politikov klasické výhovorky – pretože keď už sa nie je na koho vyhovoriť, ešte vždy sa to dá zvaliť na Brusel. Vôbec sa ľuďom nečudujem, že v takej situácii radšej volia neutrálnu odpoveď.

Prečo majú Slováci najnižší záujem o eurovoľby? Čo by ich mohlo motivovať?

Ide v prvom rade o zlyhanie politických strán, ktoré nie sú schopné postaviť atraktívnu kandidátku a venujú eurovoľbám minimum pozornosti. Nepochybne však je čo vyčítať aj európskym inštitúciám, ktoré sú niekedy ťažkopádne a ich zložitý a zdĺhavý rozhodovací proces ľudí unavuje – ja sám z neho bývam frustrovaný. Myslím si tiež, že atraktivite volieb by pomohla legislatívna iniciatíva pre europoslancov, o ktorej zavedení hovorí nemecký kancelár Olaf Scholz.


Martin Hojsík (PS, RE)

Prečo si je väčšina Slovákov neistých, či je členstvo v Únii dobrou vecou?

Ako ukázali aj závery letných diskusií na Slovensku, ktoré sa udiali v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, ľudia chcú cítiť viacej Únie, teda najmä viac podpory a angažovanosti v sociálnych otázkach. Ľudia na Slovensku sa nemôžu cítiť, že sú obeťou, nemôžu sa cítiť, že svet sa mení okolo nich a oni na to doplácajú.

Prečo majú Slováci najnižší záujem o eurovoľby? Čo by ich mohlo motivovať?

Pevne verím, že pri ďalších eurovoľbách už nebudeme v účasti na zahanbujúcom poslednom mieste. Nádej mi dávajú práve mladí ľudia, s ktorými sa stretávam v diskusiách, lebo mnohí sa ma so záujmom pýtajú na našu prácu v Európskom parlamente. Na Slovensku v každom prípade potrebujeme podporovať vzdelávanie o občianskej spoločnosti ako aj o Európskej únii. Napokon, musím spomenúť aj našu neschopnosť využívania eurofondov. To vidím ako obrovské zlyhanie Slovenska. Ako chceme očakávať, že ľudia budú naklonení Európskej únii, keď ich odstrihávame od možnosti pocítiť a vidieť podporu priamo vo svojej obci alebo škole.


Robert Hajšel (zvolený za Smer-SD, S&D)

Prečo si je väčšina Slovákov neistých či je členstvo v Únii dobrou vecou?

Ako vždy dôvodov je viac, ale je to aj dôsledkom slabo odvedenej práce zo strany slovenskej vlády, ktorá po rozpútaní pandémie nedokázala účinne využiť finančné injekcie ponúkané Európskou úniou a doteraz nie je schopná vo väčšej miere využívať ani eurofondy a ani prostriedky z Fondu obnovy. Pomoc zo strany EÚ tak na Slovensku nebolo možné silno cítiť. Druhým dôvodom sú určite aj rôzne protirečivé signály európskych inštitúcií, pokiaľ ide o zelenú transformáciu, najmä jej negatívne dôsledky na peňaženky ľudí.

Prečo majú Slováci najnižší záujem o eurovoľby? Čo by ich mohlo motivovať?

Ľudia sa obávajú, že ich hlas aj tak nič nezmení a dianie v EÚ je pre nich často niečo veľmi ďaleko. Aj keď média prinášajú veľa informácií o EÚ, ale takmer nikdy články ovplyvňujúce názor ľudí nedostanú väčší priestor na prvej strane novín alebo ako prvá reportáž v televízii. Pomôcť by tu mohli najviac samotné politické strany, keby týmto voľbám venovali oveľa viac pozornosti. Ľudia nepotrebujú čiastkové, bulvárne, či propagandistické správy, ale celistvé informácie a objektívne analýzy toho, čo má na Slovensko a na nich najväčší vplyv.


Monika Beňová (Smer-SD, S&D)

Prečo si je väčšina Slovákov neistých, či je členstvo v Únii dobrou vecou?

Výsledky prieskumu nevnímam negatívne, aj ten samotný neutrálny postoj totiž znamená, že ľudia si na naše členstvo v Európskej únii akosi pragmaticky zvykli a nevyvoláva tak nejaké prehnané emócie. Nielen na Slovensku je totiž istým trendom, že občania považujú európsku spoluprácu a celý integračný projekt do veľkej miery za samozrejmosť.

Prečo majú Slováci najnižší záujem o eurovoľby? Čo by ich mohlo motivovať?

Občania stále nemajú dostatok informácií o rozdelení kompetencií medzi Európskou úniou a jej členskými krajinami. To domáci politici často a radi zneužívajú, pretože sa môžu na Úniu vyhovárať vždy keď im to padne vhod a nevedia obhájiť vlastné rozhodnutia a najmä zlyhania pred svojimi vlastnými voličmi. Tu vidím ako jedno z možných riešení intenzívnejšie pokrývanie európskych tém zo strany médií, z ktorých mnohé sa bohužiaľ európskym záležitostiam stále venujú len vo veľmi obmedzenej miere. Veľa ľudí považuje európsku politiku za niečo vzdialené, čo svojím konaním nedokážu ovplyvniť a preto ich len ťažko motivovať na hlasovanie v Európskych voľbách.


Miriam Lexmann (KDH, EPP)

Prečo si je väčšina Slovákov neistých, či je členstvo v Únii dobrou vecou?

Za dôvody považujem čoraz väčšie zasahovanie európskych inštitúcií do kompetencií členských štátov. Na tento problém dlhodobo poukazujem, nakoľko jasne vidíme, že toto zasahovanie do kompetencií členských štátov vytvára frustráciu občanov k EÚ. A nielen to. Inštitúcie EÚ by boli oveľa efektívnejšie v riešení problematiky na ktorú majú kompetenciu, ak by sa nezaoberali tým, čo do nej nespadá.

Prečo majú Slováci najnižší záujem o eurovoľby? Čo by ich mohlo motivovať?

Slováci nie sú euroskeptickí, ale sú frustrovaní z toho, akým smerom sa EÚ uberá. Dôležité sú systém vzdelávania a informovanosť, cez ktoré sa musíme naučiť, že voľby sú zodpovednosťou, kde rozhodujeme o svojej budúcnosti, a to nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Považujem za kľúčové, aby Európsky parlament, ale aj celá EÚ, vyvodili sebareflexiu z prieskumov či podnetov z Konferencie o budúcnosti Európy, rešpektovali rozdelenie právomocí a venovali sa tým problémom, ktoré občanov naozaj trápia.


Vladimír Bilčík (Spolu, EPP)

Prečo si je väčšina Slovákov neistých, či je členstvo v Únii dobrou vecou?

Zdieľam s ľuďmi presvedčenie, že Európsky parlament potrebuje viac právomocí, zvlášť v oblasti legislatívnej iniciatívy. Neteší ma celkový pokles podpory EÚ medzi ľuďmi na Slovensku. Vysvetľujem si ho rastom systematického spochybňovania EÚ a podkopávaním demokratických inštitúcií zvonku aj zvnútra krajiny. Zvonku ide o dezinformácie, ktoré by však nepadli na úrodnú pôdu tak účinne, ak by ich neozvučovali aj naši domáci verejní aktéri. Voliči počúvajú lídrov politických strán a pokles podpory pre EÚ sa podľa mňa viaže na radikalizáciu najväčších slovenských opozičných strán a na ich obrat pri komunikácii o Európskej únii, ktorá sa čoraz viac podobá na komunikáciu predstaviteľov Republiky a ĽSNS.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte