Pred eurovoľbami je dohoda v EÚ ťažšia

IMG_8793 [EURACTIV Slovensko / Štefan Bako]

Mnohé európske legislatívy sú už obeťou predvolebného napínania svalov. Hrozba fragmentovejšieho Európskeho parlamentu by však mala motivovať k dohode.

Európskemu parlamentu zostáva do budúcoročných volieb 5 mesiacov. „Ku koncu volebného obdobia sme svedkami, že mnoho tém sa stalo prostriedkom istého PR a volebnej kampane“, hodnotí slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) na podujatí Nová EÚ v roku 2019.

Mnohé veci, ktoré by sa za iných, nevolebných okolností mohli stihnúť, sa podľa nej nedokončia. Čerstvý príklad je smernica o rovnováhe pracovného a súkromného života (rodičovská dovolenka).

„Európsky parlament prijal znenie svojej pozície pre vyjednávania spolu s niekoľkými pozmeňovacími návrhmi, s ktorými Rada absolútne nesúhlasí. Ak Európsky parlament neustúpi, tak sa nedohodnú. Predvčerom sme mali výbor FEMM, kde istá skupina vyhlásila, že v žiadnom prípade neustúpime a musíme byť ambiciózni,“ popisuje situáciu.

Skončí to podľa nej ako smernica z roku 2009 o ochrane tehotných a dojčiacich žien v zamestnaní, ktorá nebola schválená, lebo požiadavky EP boli nerealizovateľné. Obáva sa, že aktuálny Parlament neuzavrie ani tému zrušenia striedania času. Súčasní poslanci pritom podľa nej najviac rozumejú filozofii tejto iniciatívy. „Ak sa príliš obmení zloženie EP, obávam sa, aby sme nezačali od začiatku, čo by bola veľká škoda“.

Ak Únia schváli zrušenie striedania času, Slovensko si chce ponechať zimný čas

Brusel chce nechať štátom možnosť vybrať si medzi letným alebo zimným časom. Rozhodnúť majú vlády. Slovenskému rezortu sociálnych vecí sa pozdáva alternatíva skoršej tmy večer aj skorého ranného svitu. Dlhé letné večery by tak boli na Slovensku minulosťou.

Podľa šéfa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Mika by sa mali blížiace eurovoľby a hrozba fragmentovanejšieho Európskeho parlamentu využiť na to, aby sa dokončilo čo najviac z rozpracovaných vecí.

„Dnes to nie je jednoduché dosiahnuť konsenzus, ale bude to omnoho zložitejšie. Deštruktívnych prvkov bude podľa neho v ďalšom europarlamente viac, čo by mal byť v diskusiách silný argument. „Nie je to o tom, že to bude za dva roky, ono to vôbec nebude vôbec.“

Jednou z veľkých tém na pomedzí volieb a obmeny Európskej komisie je sedemročný rozpočtový rámec EÚ (2021-2027).

Je to rozdeľujúca téma, pripúšťa Mária Malová z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ambície Európskeho parlamentu a Rady sú odlišné.

Slovensko chce zachovať tradičné priority aj pokryť nové výzvy. Za zachovanie objemu pre kohéznu politiky sľubuje, že je pripravené zvýšiť svoje príspevky ak sa zvýši celkový rozpočtový strop.

Snahou je nájsť do eurovolieb „zhodu v princípoch“ o viacročnom rozpočte. „Obávam sa, že to nepodarí uzavrieť ešte v tomto Európskom parlamente,“ hovorí Malová.

Únia potrebuje väčší rozpočet, ako navrhuje Komisia, zhodli sa europoslanci

Európsky parlament bude v ďalších rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020 bojovať proti navrhovaným škrtom v politike súdržnosti. S pozíciou europarlamentu sa stotožnila väčšina slovenských europoslancov.

Zbližovanie sociálneho zabezpečenia

Anna Záborská aj europoslankyňa Monika Beňová (S&D, Smer-SD) považujú z nedokončených vecí za dôležitú tému sociálnych politík.

„Občania hlavne v nových členských krajinách očakávajú vyrovnanie sociálnych rozdielov. Bol to jeden z hlavných prísľubov po páde komunizmu aj jeden z faktorov podpory vstupu do EÚ v referende,“ hovorí Záborská.

Záborská podporuje minimálne sociálne štandardy, ktoré budú dodržiavané v každom členskom štáte. „To bol aj jeden z kameňov úrazu pri vzniku migračnej krízy, sociálne zabezpečenie a situácia obyvateľov v strednej a východnej Európe boli prvá animozita, ktorá vznikla.“

Uvedomuje si, že EÚ má v sociálnej oblasti menšie kompetencie, ale dá sa podľa nej ísť cestou výmeny dobrých skúseností a koordinácie politík. Za dobré považuje vznik Európskej agentúry práce.

Monika Beňová dopĺňa, že keď iné krajiny potrebovali smernicu o vyslaných zamestnancoch, „tak sme to boli my, Slovenská republika, kto ju podporil, preto sú naše očakávania v sociálnej politike celkom opodstatnené“.

„Rešpektovali sme, že sociálny dumping ideme čiastočne riešiť smernicou, ale musíme hľadať aj iné možnosti približovania sociálnych politík.“

Občania podľa Beňovej očakávajú, že ich život sa zmení teraz. „My v inštitúciách hovoríme o budúcnosti, ktorá je dôležitá, ale ako keby sme nevedeli nájsť spojenie. To bude dôležité aj uchopiť vo voľbách, vysvetliť presah toho, čo pripravuje na ich životy.“

Summit v Sibiu

V marci 2019 sa v Rumunsku uskutoční summit lídrov EÚ, ktorý má byť vyvrcholením diskusie o budúcnosti EÚ. Aspoň taký bol zámer Európskej komisie v čase, kedy prezentovala Bielu knihu s 5 scenármi vývoja únie.

Lídri členských krajín sa budú otázkou, ako k summitu v Sibiu pristúpiť už na svojej decembrovej schôdzke. Tam by si mali podľa Márie Malovej vyjasniť, či bude summit v Sibiu naozaj vyvrcholením takejto debaty, alebo – ako je prevládajúci prístup medzi členskými štátmi –  skôr voľná diskusia o strategickej agende.

„Ambície by sa mali zladiť, aby sa nevytvárali prehnané očakávania,“ myslí si Malová.

EÚ v roku 2019: Eurovoľby sú riziko aj príležitosť

Dotiahnuť začaté a dohodnúť sa na strategickej agende, rozpočte a prioritách na najbližších 7 rokov bude hlavné úlohy roku 2019 v EÚ, zhodujú sa respondenti.