Predseda Európskej rady je spokojný s úspechom projektu zjednotenej Európy

TASR

Prezident Ivan Gašparovič konzultoval s Rompuyom aj situáciu ohľadom druhého záchranného balíčka pre Grécko. Gašparovič je presvedčený, že Slovensko nebude krajinou, ktorá zabráni v prístupe k potrebnej pomoci, avšak vyjadril svoje obavy voči zodpovednosti gréckej strany: „Solidarita je potrebná, ale vyžaduje aj zodpovednosť z obidvoch strán,“ vyhlásil prezident SR. Podľa jeho slov EÚ bude musieť podrobne kontrolovať reformný proces v Grécku a Gréci sa budú musieť zaručiť štátnym majetkom a privatizáciou.

Podľa Van Rompuya sa Slovensko nemusí obávať a EÚ bude rešpektovať akékoľvek rozhodnutie v tejto veci. Uistil, že Grécku, ale aj Írsku a Portugalsku boli predložené tvrdé podmienky. Van Rompuy však prezidentovi zároveň naznačil, že budúcnosť Grécka závisí aj od postoja Slovenska a potrebný je každý jeden hlas: „Budúcnosť eurozóny a EÚ je v rukách každého z nás.“

Debata sa postupne presunula na budúcnosť Európskej únie. Predstavitelia Slovenska sa zhodli s predsedom Rady, že ďalšie rozšírenie Únie je pozitívnym znakom a prináša trocha optimizmu do komplikovanej situácie, v ktorej sa členské štáty ocitli. Vstup Chorvátska je podľa Van Rompuya dôvodom na radosť a verí, že v decembri bude už aj Srbsko na dobrej ceste k členstvu a jeho kandidatúra bude akceptovaná. Gašparovič pri tejto téme vyjadril podporu vstupu Turecka do EÚ a dodal, že je načase uzavrieť aj túto otázku.

Radičová bola taktiež spokojná s rozširovaním Európskej únie, ale hneď sa vyjadrila, že táto radosť je poškodená tým, že Únia musí popritom riešiť aj „hriechy“ krajín, ktoré súčasťou EÚ už sú. Viac sa venovala nepriaznivej situácii, v ktorej sa Slovensko a vôbec celá Európa nachádzajú. Momentálna krízová situácia môžno podľa nej vyriešiť jedine spoluprácou, dôverou a vzájomnou pomocou. „Jediné, čo nás môže spájať, je zmysel pre spoločnú budúcnosť. Tak sa o ňu musíme pokúsiť,“ dodala.

Radičovej prioritou je zastaviť krízu a naštartovať ekonomický rast. Toto chce na Slovensku docieliť zvýšením platov, zlepšením produkcie a zvýšením počtu pracovných miest. Premiérka uznala, že situácia nie je komplikovaná len pre krajiny, ktoré pomoc potrebujú, ale aj pre tie, ktoré ju poskytujú, no treba sa cez toto obdobie preniesť a vydržať to. „Nemáme inú voľbu,“ podotkla.

Pri otázke ako verejnosť prijíma domáce úsporné opatrenia a výdavky smerujúce na pomoc iným krajinám odvetila že „ zodpovednosť a presadzovanie reforiem je jediná cesta,“ a že nespokojnosť občanov je zjavná, ale reformy sú potrebné a je nutné ich nielen prijímať, ale aj realizovať. Taktiež sa vyjadrila k situácii, v ktorej sa nachádza: „ Stala som sa premiérkou v najťažšom období pre Slovensko, a túto vetu zdieľajú aj ďalší politici vo svojich krajinách. Preberáme zodpovednosť za politikov, ktorí boli vysoko nezodpovední – nielen oni, ale aj mnohé inštitúcie, vrátane ratingových agentúr.“

Van Rompuy vníma budúcnosť EÚ o niečo pozitívnejšie a je „presvedčený, že ťažkosti vieme prekonať a vyjdeme z nich silnejší“. Ako pozitívne fakty vníma nízku infláciu v EÚ, nižšie úrovne dlhov ako sú v USA či Japonsku a silné euro. Spolu s Radičovou sa zhodli na tom, že jednotná Európa je úspešný projekt, k čomu Radičová dodala, že je atraktívny a „sexi.“ Podľa Rompuya však budúcnosť eurozóny závisí od vývoja momentálnej krízovej situácie: „Ak hovoríme o kríze v eurozóne, o budúcnosti schengenského priestoru, rozširovaní EÚ a rozpočtových východiskách na nasledujúcich sedem rokov, sú to veľmi dôležité kroky pre ďalšiu budúcnosť EÚ“.

Stály predseda Európskej rady tiež spomenul pripravovaný rozpočtový rámec, ktorý budú podľa neho sprevádzať komplikované diskusie. Slovensko by malo z tohto rámca získať 3 % HDP. Rokovania musia európske inštitúcie dokončiť v roku 2012.

(EurActiv/TASR)