Predsedom „skupiny pre reflexiu“ bude Felipe González

Pozadie

González dostal správu o svojom menovaní na post predsedu skupiny pre reflexiu EÚ od španielskeho premiéra Zapatera tesne pred odletom do Kolumbie.

Felipe González Márquez stál na čele španielskej vlády v rokoch 1982-1996 a priviedol svoju krajinu do Európskeho spoločenstva i do NATO. Pod jeho vedením získali španielski socialisti dvakrát po sebe absolútnu väčšinu v parlamente. Na sklonku jeho vlády vyšli na svetlo sveta korupčné škandály ako aj aktivity štátom podporovaných teroristických skupín zvaných GAL, ktoré fyzicky likvidovali členov ETA a ich podporovateľov. V roku 1996 nahradil Gonzáleza vo funkcii José María Aznar.

Pôvodne favorizovaná na predsedníctvo skupiny, Vaira Vike-Freibergová sa spolu s Jorma Ollila, bývalým výkonným riaditeľom koncernu Nokia stanú podpredsedami skupiny pre reflexiu. Celkovo bude mať maximálne 9 členov, ktorí sa vyberú na základe zásluh z celej Únie. Predsedníctvo skupiny má v druhom polroku 2008 predložiť zoznam mien, o ktorom bude diskutovať Európska rada.

Vaira Vike-Freibergová je 70-ročná politička, ktorá z postu prezidentky Lotyšska odišla v júli 2007. Silne podporovala Američanmi vedenú inváziu do Iraku, bola menovaná za špeciálneho vyslanca pre refomu OSN v roku 2005 a bola oficiálnym kandidátom na post Generálneho tajomníka OSN v roku 2006.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy pôvodne navrhol vytvoriť „radu múdrych“ s myšlienkou definovania hraníc Európskej únie aj v kontexte tureckej kandidatúry na členstvo, čomu sa Francúzsko vehementne bráni.

Úlohou skupiny pre reflexiu je pomôcť Únii v dlhodobejšom horizonte (2020 – 2030) účinnejšie predvídať a riešiť výzvy. Dostala však pomerne jasné limity a konkrétne vymedzený operačný priestor. Aj v tomto priestore budú mať jej závery výlučne odporúčací charakter.

Otázky

Denník El Mundo s odvolaním sa na diplomatické zdroje informoval, že najväčším odporcom Gonzálezovej nominácie bol labourista Gordon Brown, zatiaľ čo podporu González našiel u konzeravtívcov Nicolasa Sarkozyho a Angely Merkelovej. Britom sa vraj nepozdávalo aj to, že Španieli už majú dostatočné zastúpenie na európskych „top postoch“ v osobe Javiera Solanu, vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku.

Európska rada sa rozhodla odložiť začiatok práce skupiny pre reflexiu až na október 2008. Hlavy štátov a vlád európskej 27-čky sa chceli vyhnúť tomu, aby práca nového kolégia, ktorému bude predsedať zástupca krajiny presadzujúcej viac politickú Úniu, nevyprovokovala zbytočné polemiky a nenarušila tak proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy.

Skupina predloží svoju správu Európskej rade až v júni 2010. Aj v tomto prípade lídri Únie zohľadňovali dianie a naplánovali predloženie záverov, ku ktorým skupina dospeje, na obdobie po uplynutí prvého roku aplikácie Lisabonskej zmluvy.

O Gonzálezovi sa vie, že je k členstvu Turecka v EÚ skeptický, jeho nomináciu tak mnohí považujú za Sarkozyho vítazstvo. Hoci mandát skupiny rozširovanie Únie neobsahuje, francúzsky prezident trvá na tom, že diskusiu o hranciach úplne nevylučuje a v debate o „európskom sne otázka hraníc nevyhnutne vyvstane“.

Kritici upozorňujú, že vekový priemer predsedníctva skupiny (62 rokov) predstavuje „starú Európu“, čo je v priamom rozpore s tým, že skupina má rozjímať o budúcnosti EÚ na dvadsať a viac rokov dopredu.

Pozície

Denník Financial Times cituje dánskeho premiéra Rasmussena, kotrý na magro skupiny pre reflexiu povedal: “Nie je to náš nápad. Dnes skupinu podporíme, myslím si však, že vieme premýšľať aj sami.”

Hans-Gert Pöttering, predseda Európskeho parlamentu povedal: „Skupina pre reflexiu nie je top prioritou Európskeho parlamentu, no nechceme jej stáť v ceste.”