Prejav von der Leyen: Vyššie ciele pre emisie a boj proti rasizmu

Ursula von der Leyen počas prejavu o stave Únie. [EFE-EPA/Oliver Hoslet]

Podľa šéfky Komisie musí byť Únia lídrom v digitálnej regulácii a viesť by mala aj reformu medzinárodných inštitúcii. V prejave o stave Únie potvrdila plán investícii do vodíka, či komplexnej obnovy budov. Zastala sa menšín a LGBTQI komunity.

Prejav Ursuly von der Leyen o stave Únie (State of the EU, SOTEU) dnes (16. septembra) tradične zhodnotil vývoj v bloku za posledný rok, no načrtol aj priority na najbližšie obdobie. Vo svojom prvom takomto vystúpení pred Európskym parlamentom sa predsedníčka eurokomisie zamerala na plány v hospodárskej obnove Európy, budovaniu spoločnej zdravotníckej Únie, ale aj na plnenie ambícií v klimatických cieľoch, či presadzovaní multilateralizmu vo svete.

Prvý prejav novej šéfky Európskej komisie bol zároveň desiatym v rade prejavov, ktoré v roku 2010 odštartoval vtedajší predseda európskej exekutívy, Jose Manuel Barrosso. Tradične ho viedla v troch jazykoch.

„Ide o kľúčový politický moment v demokratickom živote našej Únie,“ napísala von der Leyen ešte pred príhovorom na sociálnu sieť.

Verejné zdravie v Európe

Von der Leyen začala svoj príhovor poďakovaním všetkým zdravotníkom a zdravotníčkam, ale aj ďalším pracovníkom, ktorí stáli na čele prvej línie v najťažších mesiacoch v začiatkoch pandémie v Európe. Poukázala, že kríza ukázala nielen európsku solidaritu, ale urýchlila aj procesy, ktoré v minulosti trvali mesiace.

„Potrebujeme vybudovať silnejšiu Európsku zdravotnú úniu,“ prízvukovala predsedníčka eurokomisie. V rámci nej, by Komisia mala:

  • navrhnúť posilnenie Európskej liekovej agentúry a Európskeho strediska pre prevenciu a kontrolu chorôb;
  • vybudovať európsku agentúru BARDA – agentúru pre pokrokový biomedicínsky výskum a vývoj;
  • otvoriť diskusiu o otázke zdravotných kompetencií EÚ, najlepšie počas chystanej Konferencie o budúcnosti Európy;
  • posilniť medzinárodnú spoluprácu, pre ktorú plánuje budúci rok zorganizovať globálny zdravotnícky summit v Taliansku, počas talianskeho predsedníctva v G20.

Zamestnanosť a sociálne veci

Malé a stredné podniky sú podľa von der Leyen „motorom ekonomiky a budú aj motorom európskej obnovy“, a preto ich bude chcieť jej Komisia aj naďalej aktívne podporovať, napríklad prostredníctvom programu SURE.

Eurokomisia by mala už čoskoro predstaviť rámec európskej minimálnej mzdy, ktorá podľa von der Leyen „funguje“. „Každý k nej musí mať prístup buď prostredníctvom kolektívnych zmlúv, alebo prostredníctvom zákonom stanovených minimálnych miezd,“ uviedla.

Ocenila, že sa Únii vo veľmi krátkom čase podarilo zaviesť vlastné spoločné nástroje na doplnenie národných fiškálnych stabilizátorov a v tejto práci chce pokračovať: „Medzi poskytovaním finančnej podpory a zabezpečením fiškálnej udržateľnosti bude potrebné nájsť jemnú rovnováhu“.

Hospodárske záležitosti

Ursula von der Leyen vo svojom prejave pripomenula aj všetky najdôležitejšie kroky a iniciatívy, ktoré Únia v čase pandémie prijala na zmiernenie jej socio-ekonomických vplyvov: pandemické opatrenia Európskej centrálnej banky, zjednodušenie čerpania eurofondov, či schému na podporu záchrany pracovných miest.

Skutočnosť, že sa európski lídri v krátkom čase dohodli na spoločnom pláne na naštartovanie ekonomiky EÚ po koronakríze označila za „výnimočný moment jednoty Únii, na ktorý by sme spoločne mali byť hrdí“.

Trochu prekvapivo venovala málo priestoru práve rokovaniam o Viacročnom finančnom rámci, teda sedemročnom rozpočte EÚ a jej nadstavbe v podobe plánu obnovy, ktoré stále nie sú dokončené.

Šéfka Komisia takmer úplne obišla skutočnosť, že si Európska komisia prvýkrát v histórii v mene Únie požičia 750 miliárd eur na finančných trhoch, ktoré plánuje splácať takmer 40 rokov. Európska komisia má z poverenia členských štátov pripraviť nové dane, z ktorých Únia splatí pôžičku. Európsky parlament pritom avizuje, že bez „cestovnej mapy“ s jasnými záväzkami prijatia nových vlastných zdrojov rozpočtovú dohodu nepodporí. Von der Leyen v iných súvislostiach iba spomenula digitálnu daň a uhlíkové clo.

Europoslanci tiež požadujú jasný a prísny nástroj na podmieňovanie budúcich spoločných peňazí dodržiavaním princípov právneho štátu. Von der Leyen im v prejave sľúbila, že každé euro z rozpočtu EÚ bude chránené pred podvodmi, korupciou a konfliktmi záujmov. „To je vec, o ktorej nebudeme vyjednávať,“ vyhlásila, no nie je jasné, ako chce Komisia v tomto ohľade zlomiť odpor niektorých členských štátov, ako napríklad Maďarsko.

V ekonomickej oblastiach Komisia chce:

  • dokončiť Úniu kapitálových trhov a bankovú úniu;
  • navrhnúť novú Stratégiu pre budúcnosť Schengenského priestoru;
  • dopracovať návrh mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach.

Únia ako svetový klimatický líder

Šéfka eurokomisie rovnako predstavila očakávaný návrh, podľa ktorého by členské štáty do roku 2030 mali svoje emisie znížiť o 55 percent oproti roku 1990. Podľa nej je tento cieľ síce ambiciózny, ale dosiahnuteľný. Zdôraznila, že navýšenie klimatického cieľa je založené na dôkazoch a hĺbkovej analýze vplyvov na každý sektor hospodárstva. Komisia pritom spomínanú analýzu nákladov a prínosov vyšších klimatických cieľov zatiaľ nepredstavila.

Podľa jej slov vzrástlo európske hospodárstvo od roku 1990 o 60 percent, zatiaľ čo emisie CO2 klesli o 25 percent.

„V súčasnosti máme expertízu, máme investície a sme pripravení presadiť uhlíkovo neutrálne obehové hospodárstvo,“ povedala predsedníčka eurokomisie. Európsky priemysel a hospodárstvo podľa nej navýšenie cieľov nielen zvládnu, ale aj požadujú.

„Čo je dobré pre planétu, je dobré pre biznis a pre nás všetkých,“ doplnila von der Leyen.

Ambicióznejší cieľ do roku 2030 je podľa predsedníčky eurokomisie základným predpokladom pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Zároveň sa tým Európska únia stane svetovým klimatickým lídrom a inšpiruje ostatné krajiny, aby sa pridali k úsiliu udržať rast globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia, povedala šéfka Komisie.

Európska zelená dohoda nie je podľa predsedníčky Komisie len o zvyšovaní cieľov, ale bude vyžadovať komplexné systémové zmeny. Spotreba surovín, energie, vody, potravín a využívania pôdy je v súčasnej podobe neudržateľná, zdôraznila.

Prechod na zelenú ekonomiku prinesie podľa von der Leyen predovšetkým benefity. Medzi hlavnými prínosmi uviedla Ursula von der Leyen tvorbu pracovných miest, obmedzenie závislosti na dovoze energií a surovín a zlepšenie kvality ovzdušia.

Technológie hrajú v klimatickej politike Európskej únie dôležitú úlohu, povedala šéfka Komisie. Ako kľúčovú technológiu pre transformáciu európskej ekonomiky spomenula vodík z obnoviteľných zdrojov, ktorý by mal zabezpečiť dekarbonizáciu priemyslu a dopravy. Potrebné je podľa von der Leyen nastaviť a realizovať ciele v oblasti rozvoja elektromobility a zvyšovania energetickej hospodárnosti budov.

Európska komisia podporí európske klimatické ciele viacerými nástrojmi. Plánuje reformovať zelené dane a vydať zelené dlhopisy (Green bonds), ktorými chce čiastočne financovať obnovu hospodárstva po koronakríze. Z Nástroja EÚ pre budúce generácie má smerovať až 37 percent prostriedkov na priority Európskej zelenej dohody, zdôraznila šéfka Komisie.

Agrokomisár tlačí na to, aby sa peniaze z plánu obnovy pre farmárov uvoľnili čo najskôr

Podľa eurokomisára pre poľnohospodárstvo Janusza Wojciechowskiho je dodatočných 7,5 miliardy eur z plánu obnovy určených na rozvoj vidieka potrebné využiť čo najskôr. Vyzýva, aby sa pri využití peňazí okrem farmárov myslelo aj na spracovateľov. 

Von der Leyen v tejto súvislosti prekvapivo takmer úplne obišla poľnohospodárstvo. Agropotravinárstvo je pritom sektor, ktorý z rozpočtu Únie každoročne ukrojí najviac peňazí, pričom sa nemalou mierou podieľa na tvorbe emisií. V prejave napríklad ani raz nezaznelo slovo biodiverzita. Najbližší rok pritom bude pre agrosektor kľúčový, keďže inštitúcie EÚ budú rokovať o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

„Prichádza európska digitálna dekáda“

Pandémia podľa von der Leyen ukázala, že bez digitálnej technológie by nebolo možné aktuálnu krízu prekonať. Pri nastavovaní budúcich cieľov a princípov v digitálnej oblasti musí byť Únia lídrom vo svete. Najbližších desať rokov sa podľa nej stane „európskou digitálnou dekádou“.

Odporúča sústrediť sa na tri oblasti:

  • Dáta, ich zber a ochrana – potenciál dát musí byť plne využitý a potrebný bude aj spoločný a plne funkčný európsky dátový priestor. Von der Leyen sľubuje vybudovať európsky cloud, založený na iniciatíve GaiaX;
  • Technológia, najmä umelá inteligencia – moderné technológie majú obrovský potenciál, avšak ochrana osobných údajov a dobre nastavená regulácia musia byť v centre budúcich pravidiel. Avizuje, že Komisia čoskoro navrhne tzv. európsku elektronickú identitu (e-identity)
  • Infraštruktúra a dobudovanie sietí – moderný život a obchod v Európe podľa nej závisí na fungujúcej širokopásmovej sieti, Únia preto musí dohliadnuť na pokrytie všetkých regiónov v Únii, vrátane vidieckych oblastí. „Naše investície chceme zamerať na bezpečné pripojenie a rozšírenie 5G, 6G a optických sietí,“ dodala šéfka eurokomisie. Rovnako ohlásila investíciu osem miliárd eur do novej generácie superpočítačov, ktorá má napomôcť pri tvorbe európskej digitálnej suverenity.

Lídri členských krajín chcú vidieť návrh európskej elektronickej identifikácie už budúci rok

Európski lídri koncom septembra požiadajú eurokomisiu, aby pripravila návrh na celoeurópsky elektronický identifikačný systém (e-ID), uvádza sa v návrhu predbežných záverov septembrového summitu.

Von der Leyen rovnako potvrdila, že čaká na uzavretie celosvetových vyjednávaní o štandardoch pre digitálne dane. Avšak prízvukovala, že ak sa OECD a G20 nedohodnú, Únia predstaví začiatkom budúceho roka vlastné pravidlá pre zdaňovanie digitálnych spoločností.

Vitálna Európa v krehkom svete

Hoci sa niektoré štáty počas pandémie izolovali a iné sa dokonca snažili destabilizovať celosvetový systém pomoci a podpory, podľa predsedníčky Európskej komisie sa ukázalo, že len spoločným úsilím na globálnej úrovni je možné pandémiu spomaliť, či zastaviť úplne. Vyzdvihla európsku iniciatívu, ktorá nastavila celosvetový rámec pomoci, ktorá prepojila 40 krajín a dala dokopy viac ako 16 miliárd eur na financovanie vývoja vakcíny, ale aj ďalších foriem liečby ochorenia COVID-19.

Ústrednou témou v oblasti globálnych vzťahov je podľa von der Leyen multilaterálny systém, ktorý však potrebuje zásadnú reformu. Viesť by preto chcela diskusie o zmenách vo WTO a WHO.

Rovnako potvrdila, že:

  • Čínu považuje EÚ za „partnera vo vyjednávaní, ekonomickú konkurenciu, ale aj systémového rivala“. Von der Leyen však prízvukovala, že Únia „musí vždy upozorňovať na porušovanie ľudských práv, kedykoľvek a kdekoľvek k nim dôjde – či už v Hongkongu alebo s Ujgurmi“.
  • Únia predstaví plán pre hospodársku obnovu západného Balkánu, nevyjadrila sa však k otázke posunu v prístupových rokovaniach krajín;
  • Pri hospodárskej obnove bude EÚ podporovať aj svoje východné a južné susedstvo,.
  • Eurokomisia predstaví návrh tzv. európskej verzie Magnitského zákona.
  • Únia stojí na strane bieloruského obyvateľstva, voľby v krajine nepovažuje za slobodné ani férové a brutálne zásahy vlády označuje za „hanbné“.
  • EÚ si váži transatlantické partnerstvo a akokoľvek dopadnú novembrové voľby v Spojených štátoch, Komisia má ambíciu podieľať sa na vybudovaní novej agendy pre transatlantickú spoluprácu a spoločne reformovať multilaterálny systém vo svete.
  • Otrava Alexeja Navľného je ďalšou ruskou epizódou zo série „vzorcov, ktoré Únia už videla na Ukrajine, v Gruzínsku, či v Sýrii a Salisbury. „Tento model sa nemení – a nezmení to ani žiadny plynovod,“ dodala.
  • Únia podporuje „legitímne právo“ Grécka a Cypru vo východnom Stredomorí a apeluje na Turecko, aby situáciu neeskalovalo.
  • Komisia považuje za správne rozšíriť v oblasti zahraničných vzťahov Únie hlasovanie kvalifikovanou väčšinou aj na otázky ľudských práv a uvaľovania sankcií.

Čínsko-európsky summit: Investičnú dohodu uzavrieme ešte tento rok

Po júnovom summite sa to zdalo nepravdepodobné. Plán uzatvorenia dohody, ktorá otvorí cestu k ambicióznejšej zmluve o voľnom obchode, má ale už jasné termíny.

Migrácia a ľudské práva

Podľa šéfky eurokomisie sa o téme migrácie Únia rozprávala už pridlho, a preto je potrebné priniesť konkrétne návrhy. Ohlásila, že Komisia už na budúci týždeň predstaví Nový pakt o migrácii. Jeho základom bude záchrana životov na mori, ktorá podľa von der Leyen nemôže byť diskutabilná. Zaistiť chce prepojenie medzi azylom a návratmi, efektívny boj s prevádzačstvom, ale aj lepšiu spoluprácu s mimoeurópskymi partnermi.

„Zabezpečíme, aby ľudia, ktorí majú právo na pobyt, boli integrovaní a aby sa v Európe cítili vítaní,“ prízvukovala. Spoločná odpoveď členských štátov však bude v otázke migrácie kľúčová, dodala.

Aktivisti podporujú zastavenie európskych peňazí pre anti-LGBT+ mestá v Poľsku

Aktivisti za LGBT+ práva podporili rozhodnutie Európskej únie zastaviť európske peniaze pre poľské mestá, ktoré sa označili ako „LGBT-free“ zóny. Brusel vyzývajú, aby zintenzívnil tlak na vládu, ktorá má stále otvorenejšie homofóbne postoje.

Vo der Leyen spomenula, že EÚ musí prejsť aj od odsudzovania porušovania ľudských práv k skutočným aktivitám. Spomenula odsúdeniahodnú policajnú brutalitu proti Afroameričanom v Spojených štátoch amerických, ale aj rasistické pochody, či útoky voči rómskym komunitám v Európe.

„Nenávisť je nenávisť a nikto by ju nemal znášať,“ uviedla. Práve preto potvrdila, že eurokomisia navrhne rozšíriť zoznam trestných činov EÚ na všetky formy takýchto aktov z nenávisti a nenávistných prejavov, či už z dôvodu rasy, náboženstva, pohlavia alebo sexuality. Vymenovať chce aj vôbec prvého európskeho koordinátora boja proti rasizmu.

Zastala sa aj LGBTI komunity a potvrdila skoršie stanovisko eurokomisie, že „LGBTQI zóny sú zónami bez ľudskosti a v Únii nemajú miesto“.